[go: nahoru, domu]
Preskočiť na obsah

Ďubákovo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Uprava a opravu textu na zaklade novych poznatkov + odkazy a zdroje
Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky
Riadok 40: Riadok 40:
Historické názvy obce boli: Gyibako, Gyubako, Gyalbak, Dibako, Dibakow, Vágo. Názov ''Ďubákovo'' bol použitý už pri prvom katastrálnom meraní v roku 1868). ''Vágo'' bol zákonom nariadený názov medzi rokmi 1898 až do konca roku 1918.
Historické názvy obce boli: Gyibako, Gyubako, Gyalbak, Dibako, Dibakow, Vágo. Názov ''Ďubákovo'' bol použitý už pri prvom katastrálnom meraní v roku 1868). ''Vágo'' bol zákonom nariadený názov medzi rokmi 1898 až do konca roku 1918.


Ďubákovo vzniklo pred koncom [[18. storočie|18. storočia]] po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom [[Malohont|Malohonte]] začali zemepáni z haličského šľachtického rodu Forgáčovcov presídľovať kolonistov z Oravskej stolice. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Laššák a kol.|meno=Juraj|titul=Ďubákovo - monografia obce|vydanie=1|rok=2016|isbn=978-80-972303-6-4|strany=14,15,19}}</ref> Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v štátnych archívoch nepodarilo nájsť. Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu [[Lom nad Rimavicou|Lomu nad Rimavicou]] a [[Šoltýska|Šoltýsky]] zo 17. júla 1796 slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že : <ref name=":0" /> „ Forgáčovci majú okrem dvoch obcí (Lom a Šoltýska) aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už 50 ľudí ".
Prvá písomná zmienka o Ďubákove je už z roku [[1553]] v dokumente, ktorý sa nazýva Zoznam obcí okresu Juraja Madácha. Na tomto zozname sa uvádza pod názvom Gyibako a píše sa tam, že v obci boli dve [[Porta (daňová jednotka)|porty]] (hospodárske dvory – brány), ktoré platili dane. Ďubákovo sa nachádza aj na zozname obcí [[Sečiansky sandžak|sečianského sandžaku]] z roku [[1562]]{{--}}[[1563]], ktoré platili dane [[Osmanská ríša|Turkom]] počas tureckej okupácie. Turci ju vedú ako obec Gyalbak. No od platenia dane Turkom ju oslobodili, lebo nemala zámožné dvory (porty), lebo ju spustošila vojna. V roku [[1720]] patrila obec do okresu [[Fiľakovo]] v [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej župe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

| priezvisko =
Prvá písomná zmienka o Ďubákove je z roku 1794 <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Laššák|meno=Juraj|titul=Ďubákovo - monogragia obce|vydanie=prve|rok=2016|isbn=978-80-972303-6-4|strany=22-27}}</ref>. Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod prvých obyvateľov na územie Ďubákova stanoviť do roku [[1794]]. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z 12. októbra 1794. Rodičia Michal a Mária Petrlla, krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak [https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KDJ7-6H9]. Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z 26. decembra 1794. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané ex Vubak (klčovisko v Ďubákove).
| meno =

| odkaz na autora =
Pravdepodobne prví prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako robotníci (drevorubači, paliči popola a uhliari), bývali v provizórnych obydliach. Predpokladáme, že vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom Malohontskej župy a vznikom župy [[Gemer-Malohont]] (1803). Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]].
| titul = Ďubákovo
| url = https://www.najkrajsikraj.sk/dubakovo/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Najkrajší kraj
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Dokazuje to zoznam utečencov, kde sa uvádza, že z nej 4 rodiny ušli na Dolnú zem (na pustatiny vyľudnené po vyhnaní Turkov z Uhorska). Už bola takmer pred vymretím, ale na sklonku [[18. storočia]] rodina grófa Forgáča z [[Halič (okres Lučenec)|Haliče]] pri Lučenci obec znovu osídlila presídlením kolonistov z [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravy]], spolu s osídlením [[Šoltýska|Šoltýsky]], [[Lom nad Rimavicou|Lomu nad Rimavicou]] a ďalších usadlostí. Z uvedeného je jasné, že názov obce je veľmi starý a nie je odvodený od mena bývalého vlastníka pozemkov v katastrálnom území obce Alberta Duba, ako sa to šíri ústnym podaním. Albert Dub bol viedenský advokát, ktorý odkúpil od grófa Forgáča časť jeho majetkov na konci [[19. storočia]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Sirácky
| meno = Ján
| odkaz na autora = Ján Sirácky (historik)
| titul = Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]]
| rok = 1966
| edícia = Edícia Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV
| zväzok edície = 11
| počet strán = 297
| strany = 56{{--}}60
}}</ref>.


== Symboly obce ==
== Symboly obce ==
Povinnosť mať vlastný obecný erb vyplynul pre všetky obce v SR zo zákona č. 453/2001 Z. z, § 30, odst. 1. Pre splnenie tejto povinnosti počas volebného obdobia starostu Petra Andrássyho obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19. október 2003 prijalo uznesenie č. OZ-G.2/2003, na základe ktorého bolo grafické spracovanie objednané u autorov Ladislava Vrtela a Tomáša Brúdera. Keďže obec nemala v minulosti erb ani pečatidlo, ktoré by mohli autori použiť ako predlohu pre tvorbu erbu, inšpirovali sa erbom Oravskej stolice, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov Ďubákova na začiatku 19. stororočia. Navrhnutý erb je registrovaný v Heraldickom registri SR pod číslom: D-134/2003. Erb je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú tri zelené stromy rastúce z troch vrchov tiež zelenej farby – dva krajné sú ihličnany, medzi ktorými je listnatý, preložené zlatým stojacím medveďom v striebornej zbroji. Súčasne s erbom autori navrhli aj vlajku obce. Farebné riešenie vlajky je totožné s farbami v erbe. Vlajku tvorí 5 pásov v nasledujúcom poradí: Zelený, biely, zelený, žltý a zelený.
Povinnosť mať vlastný obecný erb vyplynul pre všetky obce v SR zo zákona č. 453/2001 Z. z, § 30, odst. 1. Pre splnenie tejto povinnosti počas volebného obdobia starostu Petra Andrássyho obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19. október 2003 prijalo uznesenie č. OZ-G.2/2003, na základe ktorého bolo grafické spracovanie objednané u autorov Ladislava Vrtela a Tomáša Brúdera. Keďže obec nemala v minulosti erb ani pečatidlo, ktoré by mohli autori použiť ako predlohu pre tvorbu erbu, inšpirovali sa erbom Oravskej stolice, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov Ďubákova na začiatku 19. stororočia. Navrhnutý erb je registrovaný v Heraldickom registri SR pod číslom: D-134/2003. Erb je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú tri zelené stromy rastúce z troch vrchov tiež zelenej farby – dva krajné sú ihličnany, medzi ktorými je listnatý, preložené zlatým stojacím medveďom v striebornej zbroji. Súčasne s erbom autori navrhli aj vlajku obce. Farebné riešenie vlajky je totožné s farbami v erbe. Vlajku tvorí 5 pásov v nasledujúcom poradí: Zelený, biely, zelený, žltý a zelený.
[[Súbor:Hlasenie L Kubinyho z roku 1796.jpg|náhľad|283x283bod|LIST z 17. júla 1796]]

Každý zelený pás tvorí 1/9 šírky vlajky. Biely a žltý pás majú šírku 3/9. Vlajka má obdĺžnikový tvar s dvojitým zástrihom v dĺžke kratšej strany.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Juraj Laššák a kolektív|meno=Juraj Laššák|titul=Ďubákovo monografia obce|vydanie=Prvé|vydavateľ=OZ Jasenina|miesto=Malohont|rok=2016|isbn=978-80-972303-6-4|strany=11,12}}</ref>
Každý zelený pás tvorí 1/9 šírky vlajky. Biely a žltý pás majú šírku 3/9. Vlajka má obdĺžnikový tvar s dvojitým zástrihom v dĺžke kratšej strany.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Juraj Laššák a kolektív|meno=Juraj Laššák|titul=Ďubákovo monografia obce|vydanie=Prvé|vydavateľ=OZ Jasenina|miesto=Malohont|rok=2016|isbn=978-80-972303-6-4|strany=11,12}}</ref>


Verzia z 08:51, 28. jún 2024

Ďubákovo
obec
kaplnka Krista Kráľa
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Poltár
Región Malohont
Nadmorská výška 820 m n. m.
Súradnice 48°33′41″S 19°44′12″V / 48,5613°S 19,7368°V / 48.5613; 19.7368
Rozloha 6,39 km² (639 ha) [1]
Obyvateľstvo 75 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 11,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1553
Starosta Miroslav Škrabák[3] (SMER-SD)
PSČ 985 07 (pošta Šoltýska)
ŠÚJ 557323
EČV (do r. 2022) PT
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu 		Ďubákovo 45
985 07 Šoltýska
Telefón +421 47 429 57 22
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ďubákovo
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ďubákovo je obec na Slovensku v okrese Poltár.

Dejiny

Historické názvy obce boli: Gyibako, Gyubako, Gyalbak, Dibako, Dibakow, Vágo. Názov Ďubákovo bol použitý už pri prvom katastrálnom meraní v roku 1868). Vágo bol zákonom nariadený názov medzi rokmi 1898 až do konca roku 1918.

Ďubákovo vzniklo pred koncom 18. storočia po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom Malohonte začali zemepáni z haličského šľachtického rodu Forgáčovcov presídľovať kolonistov z Oravskej stolice. [4] Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v štátnych archívoch nepodarilo nájsť. Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu Lomu nad Rimavicou a Šoltýsky zo 17. júla 1796 slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že : [4] „ Forgáčovci majú okrem dvoch obcí (Lom a Šoltýska) aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už 50 ľudí ".

Prvá písomná zmienka o Ďubákove je z roku 1794 [5]. Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod prvých obyvateľov na územie Ďubákova stanoviť do roku 1794. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z 12. októbra 1794. Rodičia Michal a Mária Petrlla, krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak [1]. Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z 26. decembra 1794. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané ex Vubak (klčovisko v Ďubákove).

Pravdepodobne prví prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako robotníci (drevorubači, paliči popola a uhliari), bývali v provizórnych obydliach. Predpokladáme, že vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom Malohontskej župy a vznikom župy Gemer-Malohont (1803). Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra Kokavy nad Rimavicou.

Symboly obce

Povinnosť mať vlastný obecný erb vyplynul pre všetky obce v SR zo zákona č. 453/2001 Z. z, § 30, odst. 1. Pre splnenie tejto povinnosti počas volebného obdobia starostu Petra Andrássyho obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19. október 2003 prijalo uznesenie č. OZ-G.2/2003, na základe ktorého bolo grafické spracovanie objednané u autorov Ladislava Vrtela a Tomáša Brúdera. Keďže obec nemala v minulosti erb ani pečatidlo, ktoré by mohli autori použiť ako predlohu pre tvorbu erbu, inšpirovali sa erbom Oravskej stolice, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov Ďubákova na začiatku 19. stororočia. Navrhnutý erb je registrovaný v Heraldickom registri SR pod číslom: D-134/2003. Erb je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú tri zelené stromy rastúce z troch vrchov tiež zelenej farby – dva krajné sú ihličnany, medzi ktorými je listnatý, preložené zlatým stojacím medveďom v striebornej zbroji. Súčasne s erbom autori navrhli aj vlajku obce. Farebné riešenie vlajky je totožné s farbami v erbe. Vlajku tvorí 5 pásov v nasledujúcom poradí: Zelený, biely, zelený, žltý a zelený.

LIST z 17. júla 1796

Každý zelený pás tvorí 1/9 šírky vlajky. Biely a žltý pás majú šírku 3/9. Vlajka má obdĺžnikový tvar s dvojitým zástrihom v dĺžke kratšej strany.[6]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

  • Rímskokatolícka kaplnka Krista Kráľa, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1828.[7] Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a oknami zakončenými do tvaru polkruhu. Veža má ihlancovú helmicu.
  • Kaplnka Krista Kráľa a kalvária
    Kaplnka Krista Kráľa a kalvária
  • Kaplnka Krista Kráľa
    Kaplnka Krista Kráľa

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ a b LAŠŠÁK A KOL., Juraj. Ďubákovo - monografia obce. 1. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2016. ISBN 978-80-972303-6-4. S. 14,15,19.
  5. ↑ LAŠŠÁK, Juraj. Ďubákovo - monogragia obce. prve. vyd. [s.l.] : [s.n.], 2016. ISBN 978-80-972303-6-4. S. 22-27.
  6. ↑ JURAJ LAŠŠÁK A KOLEKTÍV, Juraj Laššák. Ďubákovo monografia obce. Prvé. vyd. Malohont : OZ Jasenina, 2016. ISBN 978-80-972303-6-4. S. 11,12.
  7. ↑ Kaplnky v okrese Poltár [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Literatúra

  • LAŠŠÁK, Juraj; DRENKO, Jozef; LAŠŠÁKOVÁ, Anna; Petrľa Ján. Ďubákovo : monografia obce. 1. vyd. Šoltýska : Občianske združenie JASENINA, 2016. 240 s. ISBN 978-80-972303-6-4.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďubákovo
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ďubákovo&oldid=7874418“