[go: nahoru, domu]

Preskočiť na obsah

Meno (prvé meno): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 34 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q202444)
 
(15 medziľahlých úprav od 10 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
'''Meno''' alebo '''rodné meno''' je zaužívaný názov pre nededenú časť [[osobné meno|mena osoby]]. Používa sa na rozlíšenie členov skupiny, väčšinou rodiny, ktorí majú spoločné [[rodinné meno]] nazývané [[priezvisko]]. V súčasnom slovenskom práve sa nazýva "meno". '''Krstné meno''' môže byť synonymum pre meno alebo (najmä pôvodne) v užšom zmysle len meno prijímané pri krste.

'''Meno''' alebo '''rodné meno''' je zaužívaný názov pre nededenú časť [[Antroponymum|mena osoby]]. Používa sa na rozlíšenie členov skupiny, väčšinou [[rodina|rodiny]], ktorí majú spoločné rodinné meno nazývané [[priezvisko]]. V súčasnom slovenskom práve sa nazýva „meno“. '''Krstné meno''' môže byť synonymum pre meno alebo (najmä pôvodne) v užšom zmysle len meno prijímané pri [[Sviatosť krstu|krste]].


Konvencie pomenovania osôb sa líšia v závislosti od kultúrneho okruhu a menili sa aj v histórii.
Konvencie pomenovania osôb sa líšia v závislosti od kultúrneho okruhu a menili sa aj v histórii.


== Funkcia ==
== Funkcia ==
Meno slúži na rozlíšenie jednotlivých členov rodiny so spoločným priezviskom. Býva zvykom nazvať syna po otcovi a dcéru po matke. Potom na sa rozlíšenie používajú prívlasty mladší/mladšia, starší/staršia, junior, senior, malý/á, veľký/á (napr. malý Janko, veľký Jano/malá Katka, veľká Kata). Miesto veľký/á sa niekedy zvykne použiť aj starý/á.
Meno slúži na rozlíšenie jednotlivých členov rodiny so spoločným priezviskom. Bývalo zvykom nazvať syna po otcovi a dcéru po matke. Potom na sa rozlíšenie používali prívlastky mladší/mladšia, starší/staršia, junior, senior, malý/á, veľký/á (napr. malý Janko, veľký Jano/malá Katka, veľká Kata). Miesto veľký/á sa niekedy zvykne použiť aj starý/á.


Človek môže mať viac mien, aj keď na Slovensku to nie je až taký bežný jav. Človek s dvoma menami býva oslovovaný iba jedným z mien.
Človek môže mať viac mien, aj keď na [[Slovensko|Slovensku]] to nie je bežný jav.


== Výber mena ==
== Výber mena ==
Meno spravidla vyberajú pre dieťa rodičia. Rodičia kladú na meno viacero požiadaviek, ktoré musí spĺňať, no v prvom rade sa im musí páčiť. Rodičia pri tom používajú viaceré stratégie bez toho, aby si ich uvedomovali. V minulosti, keď sa dieťa narodilo, dostalo také meno, aké pripadlo na ten deň, hovorilo sa, že si meno „prinieslo“ samé.
Meno spravidla vyberajú pre dieťa [[Rodič|rodičia]]. Rodičia kladú na meno viacero požiadaviek, ktoré musí spĺňať, no v prvom rade sa im musí páčiť. Rodičia pri tom používajú viaceré stratégie bez toho, aby si ich uvedomovali. V minulosti, keď sa dieťa narodilo, dostalo také meno, aké pripadlo na ten deň, hovorilo sa, že si meno „prinieslo“ samé. Mená dnes značne podliehajú módnym trendom. Rovnako sa dá pri nich pozorovať aj fenomén [[Globalizácia|globalizácie]], keď sa v rôznych krajinách a v tom istom časovom období uprednostňujú rovnaké mená, napriek tomu, že nevychádzajú z národnej [[Tradícia (zvyky)|tradície]].
Dnes rodičia pri výbere mena prelistujú aspoň stokrát menný kalendár a v prvom kole vylúčia „nepoužiteľné “ alebo zastarané mená typu: „Pankrác, Servác, Bonifác“. Pravdou je, že mená dnes veľmi podliehajú módnym trendom. Rovnako sa dá na nich pozorovať aj fenomén globalizácie, keď sa v rôznych krajinách, v tom istom časovom období, uprednostňujú rovnaké mená, napriek tomu, že nevychádzajú z národnej tradície.


Novorodencom, ktorých obaja rodičia sú slovenskej národnosti a sú slovenskými štátnymi príslušníkmi, môže byť do matriky zapísané len úradne povolené meno (t. j. uvedené v zozname mien v publikácii ''Meno pre naše dieťa'' od autorov Milana Majtana a Mateja Považaja). Cudzím štátnym príslušnikom a občanom inej národnosti ako slovenskej je možné povoliť zápis mena pochádzajúceho z daného štátu, ktorého je občan štátnym občanom, ale v prípade, že toto meno nie je v zozname povolených mien, musí občan doložiť potvrdenie zastupiteľského úradu danej krajiny o gramatickej správnosti daného mena.
Novorodencom, ktorých obaja rodičia sú slovenskej [[Národnosť|národnosti]] a sú slovenskými štátnymi príslušníkmi, môže byť do matriky zapísané len úradne povolené meno (t. j. uvedené v zozname mien v publikácii ''Meno pre naše dieťa'' od autorov Milana Majtana a Mateja Považaja). Cudzím štátnym príslušníkom a občanom inej národnosti ako slovenskej je možné povoliť zápis mena pochádzajúceho z štátu, ktorého je občan štátnym občanom, ale v prípade, že toto meno nie je v zozname povolených mien, musí občan doložiť potvrdenie zastupiteľského úradu danej krajiny o gramatickej správnosti daného mena.


=== Stratégie pri výbere mena ===
=== Stratégie pri výbere mena ===
# '''Populárnosť mena'''<br />Výber mena sa viaže na módne novinky, obľúbenosť a ich častý výskyt v istom období. V súčasnosti je to u nás napr. mužské meno [[Samuel]].
# '''Populárnosť mena'''<br />Výber mena sa viaže na módne novinky, obľúbenosť a ich častý výskyt v istom období. V súčasnosti je to na Slovensku napr. mužské meno [[Samuel (prvé meno)|Samuel]].
# '''Klasické meno'''<br />Je meno, ktorým nemôžete nič pokaziť. Majú v sebe istý neutrálny podtón. V európskych krajinách sú to tradičné mená, ktoré existujú po celé stáročia, napr. [[Anna]], [[Ján]].
# '''Klasické meno'''<br />Je meno, ktoré v sebe istý neutrálny podtón a je dlhodobo populárne. V európskych krajinách sú to tradičné mená, ktoré existujú po celé stáročia, napr. [[Anna (prvé meno)|Anna]], [[Ján (prvé meno)|Ján]].
# '''Extravagantné mená'''<br />Rodičia chcú nimi podčiarknuť individualitu svojho dieťaťa, zdôrazniť, že je jedinečné, že sa len tak ľahko nenájde dieťa, ktoré by mu bolo podobné, napr. [[Mineta]]. Často sú to [[novotvar]]y.
# '''Extravagantné mená'''<br />Rodičia nimi chcú podčiarknuť individualitu svojho dieťaťa, zdôrazniť, že je jedinečné, napr. [[Mineta]]. Často sú to [[Neologizmus|novotvary]].
# '''Pôvod mena'''<br />Tieto mená nám vedia napovedať, z ktorej krajiny človek pochádza (napr. [[Juan]] je zo [[Španielsko|Španielska]], [[David]] je z [[Izrael]]a, [[Ute]] je z [[Nemecko|Nemecka]], [[Attila (prvé meno)|Attila]] je z [Turecka, vo význame otec zeme Ata - otec, il-zem, alebo historický názov rieky Volgy - ETEL = Atil, predznamenáva, že niekde blízko sa narodil tento hunský bojovník, v gótskom jazyku Atta = otec ] a pod.).
# '''Pôvodné mena'''<br />Mená typické pre krajinu pôvodu, napr. [[Juan]] ([[Španielsko]]), [[David]] ([[Izrael]]), [[Ute]] ([[Nemecko]]), [[Atila (prvé meno)|Atila]] ([[Turecko]], [[Maďarsko]]) a pod.
# '''Význam mena'''<br />Niektorí rodičia volia meno podľa toho čo vyjadruje, akú zahŕňa v sebe vlastnosť, napr. rôzne biblické mená ako [[Jakub]] znamená druhorodený, [[Anna]] znamená milostná, milá alebo iné napr. [[Félix]] - šťastný.<br />V tomto prípade sa vraví, že meno predurčí povahu dieťaťa.
# '''Význam mena'''<br />Niektorí rodičia volia meno podľa toho čo vyjadruje, akú v sebe zahŕňa vlastnosť. Napr. rôzne biblické mená: [[Jakub (prvé meno)|Jakub]] znamená druhorodený, [[Anna (prvé meno)|Anna]] znamená milostná, milá alebo iné, napr. [[Félix (prvé meno)|Félix]] šťastný. V týchto prípadoch sa nezriedka objavuje [[povera]], že meno predurčí povahu dieťaťa.
# '''Patrón'''<br />Voľba mena podľa toho, kto má byť dieťaťu ochrancom, vzorom alebo podľa niekoho, kto rodičom pomohol v ťažkej situácii, napr. [[Gérard]] – pri komplikovanom tehotenstve.
# '''Patrón'''<br />Voľba mena podľa toho, kto má byť dieťaťu ochrancom, vzorom alebo podľa niekoho, kto rodičom pomohol v ťažkej situácii, napr. [[Gérard]] – pri komplikovanom tehotenstve.
# '''Po slávnych osobnostiach'''<br />Tieto mená nosili ľudia, ktorí sa stali niečím výnimoční, ovplyvnili dejiny. Často sú to kráľovské, dalo by sa povedať „vznešené“ mená. Rodičia týchto detí túžia, aby dosiahli v živote podobne veľké úspechy, napr. [[Rudolf]], [[Diana]].
# '''Po slávnych osobnostiach'''<br />Tieto mená nosili ľudia, ktorí sa stali niečím výnimoční, ovplyvnili dejiny. Často sú to kráľovské, „vznešené“ mená. Rodičia týchto detí túžia, aby dosiahli v živote podobne veľké úspechy, napr. [[Rudolf]], [[Diana (prvé meno)|Diana]].
# '''Rodinné tradície'''<br />Vplyv rodiny na výber mena nie je vôbec zanedbateľný faktor. Nezriedka sa v rodine traduje isté meno, zdedené už po prapradedkovi alebo chlapčenské meno po otcovi či meno po zosnulom blízkom príbuznom. Na druhej strane sa prihliada aj nato, aby sa neobjavili také mená, ktoré už v rodine sú.
# '''Rodinné tradície'''<br />Vplyv rodiny na výber mena nie je vôbec zanedbateľný faktor. Nezriedka sa v rodine traduje isté meno, zdedené už po prapradedkovi alebo chlapčenské meno po otcovi či meno po zosnulom blízkom príbuznom. Na druhej strane sa prihliada aj na to, aby sa neobjavili také mená, ktoré už v rodine sú.
# '''Variabilita mena'''<br />Možnosti, ktoré meno ponúka, ako sa dá meniť, pozmeniť, prikrášliť, zjemniť alebo naopak pritvrdiť (vhodnosť pre detský aj dospelý vek), aké má meno domáce podoby, napr. Juraj, Jurko, Juro, Ďuro, Jurinko, Ďurinko, Ďuriak. Ako rodičia rozmýšľame nad tým, ako ho budú volať deti v škole, priatelia, či nezmenia meno na hanlivé, napr. Dorota na Dora, vyslovené s istým pohŕdavým alebo hanlivým podtónom.
# '''Variabilita mena'''<br />Možnosti, ktoré meno ponúka, ako sa dá meniť, pozmeniť, prikrášliť, zjemniť alebo naopak pritvrdiť (vhodnosť pre detský aj dospelý vek), aké má meno domáce podoby, napr. Juraj, Jurko, Juro, Ďuro, Jurinko, Ďurinko, Ďuriak. Rodičia uvažujú aj nad tým, ako dieťa budú volať spolužiaci, priatelia, či nezmenia meno na hanlivé, napr. Dorota na Dora, vyslovené s istým pohŕdavým alebo hanlivým podtónom.
# '''Oživovanie starších mien'''<br />Jedným z moderných trendov je návrat starších mien, často legendárnych, napr. [[Kristián]], [[Artuš]].
# '''Oživovanie starších mien'''<br />Jedným z moderných trendov je návrat starších mien, často legendárnych, napr. [[Kristián]], [[Artuš]].
# '''Zvukomaľba'''<br />Aj keď meno už spĺňa všetky kritéria, nemusí sa hodiť k priezvisku, je pridlhé alebo prikrátke, obsahuje v spojení s druhým menom veľakrát „r“ alebo „šušľavé hlásky“, napr. Tomáš Baláž, Ivana Vananická.
# '''Zvukomaľba'''<br />Aj keď meno už spĺňa všetky kritériá, nemusí sa hodiť k priezvisku; je pridlhé alebo prikrátke, obsahuje v spojení s druhým menom veľakrát „r“ alebo „šušľavé hlásky“, napr. Tomáš Baláž, Ivana Vananická.


Mnohí ľudia nie sú so svojím menom spokojní, radi by si vybrali iné, vedia k nemu celý život pociťovať odpor, vadí im ako ho druhí vyslovujú. Meno je dôležitá súčasť osoby, našťastie nie tá najdôležitejšia! Každopádne, jeho výber musíme zvážiť.
Mnohí ľudia nie sú so svojím menom spokojní, radi by si vybrali iné, vedia k nemu celý život pociťovať odpor, vadí im ako ho druhí vyslovujú. Možno úradne požiadať o jeho zmenu. Meno je dôležitá súčasť osoby. Každopádne, jeho výber je potrebné dôkladne zvážiť.

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko zborník = Habovštiaková | meno zborník = Katarína | odkaz na autora zborník = Katarína Habovštiaková | kapitola zborník = Rodné mená v slovenčine | editori = Jozef Mistrík | titul = Studia Academica Slovaca 8 : prednášky XV. letného seminára slovenského jazyka a kultúry | odkaz na titul = | vydanie = | typ vydania = | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = ALFA | rok = 1979 | isbn = | url = https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_8_1979.o.pdf#page=79 | počet strán = 478 | strany = 85{{--}}97}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = Milan Majtán | priezvisko2 = Považaj | meno2 = Matej | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Meno pre naše dieťa | vydanie = 3. preprac. a dopl | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 228 | url = | isbn = 80-215-0222-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Rameš | meno = Václav | autor = | odkaz na autora = | titul = Po kom se jmenujeme? : Encyklopedie křestních jmen | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 498 | url = | isbn = 80-7277-013-6 | kapitola = | strany = | jazyk = cs}}
* {{Citácia periodika | priezvisko = Krško | meno = Jaromír | autor = | odkaz na autora = | titul = Frekvencia rodných mien na Slovensku | periodikum = Slovenská reč | odkaz na periodikum = Slovenská reč | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2001/1/sr2001_1.pdf#page=15 | issn = 1338-4279 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2001 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 1 | strany = 15{{--}}26 | dátum prístupu = }}
* {{Citácia periodika | priezvisko = Hašanová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Tvorenie zdrobnenín od cudzích rodných mien v živej reči | periodikum = Slovenská reč | odkaz na periodikum = Slovenská reč | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2009/5/ks2009-5.pdf#page=23 | issn = 1338-4279 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2009 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 5 | strany = 277{{--}}280 | dátum prístupu = }}
* {{Citácia periodika | priezvisko = Valentová | meno = Iveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravopisné problémy rodných mien a ich derivátov | periodikum = Slovenská reč | odkaz na periodikum = Slovenská reč | url = https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/2022/2/SR-2022_2.pdf#page=64 | issn = 1338-4279 | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2022 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 2 | strany = 62{{--}}88 | dátum prístupu = }}


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
* [[:Kategória:Mená|Mená]]
* [[sviatosť krstu|krst]]
* [[krst]]
* [[pseudonym]]
* [[pseudonym]]
* [[prezývka]]
* [[prezývka]]
Riadok 37: Riadok 45:
* [[meniny na Slovensku]]
* [[meniny na Slovensku]]
* [[rehoľné meno]]
* [[rehoľné meno]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.behindthename.com/ behindthename.com] - etymológia a história mien (po anglicky)
* [https://www.behindthename.com/ Behind the Name] – kanadský web venovaný etymológii krstných mien {{eng icon}}
* [http://www.minv.sk/legislativa/300menopriezv.htm Zákon o mene a priezvisku]
* [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/300/ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku]


{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Mená]]


[[Kategória:Krstné mená| ]]
{{Link FA|ja}}
[[Kategória:Mená]]

[[es:Nombre propio#Nombres de pila]]

Aktuálna revízia z 19:58, 10. február 2024

Meno alebo rodné meno je zaužívaný názov pre nededenú časť mena osoby. Používa sa na rozlíšenie členov skupiny, väčšinou rodiny, ktorí majú spoločné rodinné meno nazývané priezvisko. V súčasnom slovenskom práve sa nazýva „meno“. Krstné meno môže byť synonymum pre meno alebo (najmä pôvodne) v užšom zmysle len meno prijímané pri krste.

Konvencie pomenovania osôb sa líšia v závislosti od kultúrneho okruhu a menili sa aj v histórii.

Meno slúži na rozlíšenie jednotlivých členov rodiny so spoločným priezviskom. Bývalo zvykom nazvať syna po otcovi a dcéru po matke. Potom na sa rozlíšenie používali prívlastky mladší/mladšia, starší/staršia, junior, senior, malý/á, veľký/á (napr. malý Janko, veľký Jano/malá Katka, veľká Kata). Miesto veľký/á sa niekedy zvykne použiť aj starý/á.

Človek môže mať viac mien, aj keď na Slovensku to nie je bežný jav.

Výber mena

[upraviť | upraviť zdroj]

Meno spravidla vyberajú pre dieťa rodičia. Rodičia kladú na meno viacero požiadaviek, ktoré musí spĺňať, no v prvom rade sa im musí páčiť. Rodičia pri tom používajú viaceré stratégie bez toho, aby si ich uvedomovali. V minulosti, keď sa dieťa narodilo, dostalo také meno, aké pripadlo na ten deň, hovorilo sa, že si meno „prinieslo“ samé. Mená dnes značne podliehajú módnym trendom. Rovnako sa dá pri nich pozorovať aj fenomén globalizácie, keď sa v rôznych krajinách a v tom istom časovom období uprednostňujú rovnaké mená, napriek tomu, že nevychádzajú z národnej tradície.

Novorodencom, ktorých obaja rodičia sú slovenskej národnosti a sú slovenskými štátnymi príslušníkmi, môže byť do matriky zapísané len úradne povolené meno (t. j. uvedené v zozname mien v publikácii Meno pre naše dieťa od autorov Milana Majtana a Mateja Považaja). Cudzím štátnym príslušníkom a občanom inej národnosti ako slovenskej je možné povoliť zápis mena pochádzajúceho z štátu, ktorého je občan štátnym občanom, ale v prípade, že toto meno nie je v zozname povolených mien, musí občan doložiť potvrdenie zastupiteľského úradu danej krajiny o gramatickej správnosti daného mena.

Stratégie pri výbere mena

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Populárnosť mena
    Výber mena sa viaže na módne novinky, obľúbenosť a ich častý výskyt v istom období. V súčasnosti je to na Slovensku napr. mužské meno Samuel.
  2. Klasické meno
    Je meno, ktoré má v sebe istý neutrálny podtón a je dlhodobo populárne. V európskych krajinách sú to tradičné mená, ktoré existujú po celé stáročia, napr. Anna, Ján.
  3. Extravagantné mená
    Rodičia nimi chcú podčiarknuť individualitu svojho dieťaťa, zdôrazniť, že je jedinečné, napr. Mineta. Často sú to novotvary.
  4. Pôvodné mena
    Mená typické pre krajinu pôvodu, napr. Juan (Španielsko), David (Izrael), Ute (Nemecko), Atila (Turecko, Maďarsko) a pod.
  5. Význam mena
    Niektorí rodičia volia meno podľa toho čo vyjadruje, akú v sebe zahŕňa vlastnosť. Napr. rôzne biblické mená: Jakub znamená druhorodený, Anna znamená milostná, milá alebo iné, napr. Félix – šťastný. V týchto prípadoch sa nezriedka objavuje povera, že meno predurčí povahu dieťaťa.
  6. Patrón
    Voľba mena podľa toho, kto má byť dieťaťu ochrancom, vzorom alebo podľa niekoho, kto rodičom pomohol v ťažkej situácii, napr. Gérard – pri komplikovanom tehotenstve.
  7. Po slávnych osobnostiach
    Tieto mená nosili ľudia, ktorí sa stali niečím výnimoční, ovplyvnili dejiny. Často sú to kráľovské, „vznešené“ mená. Rodičia týchto detí túžia, aby dosiahli v živote podobne veľké úspechy, napr. Rudolf, Diana.
  8. Rodinné tradície
    Vplyv rodiny na výber mena nie je vôbec zanedbateľný faktor. Nezriedka sa v rodine traduje isté meno, zdedené už po prapradedkovi alebo chlapčenské meno po otcovi či meno po zosnulom blízkom príbuznom. Na druhej strane sa prihliada aj na to, aby sa neobjavili také mená, ktoré už v rodine sú.
  9. Variabilita mena
    Možnosti, ktoré meno ponúka, ako sa dá meniť, pozmeniť, prikrášliť, zjemniť alebo naopak pritvrdiť (vhodnosť pre detský aj dospelý vek), aké má meno domáce podoby, napr. Juraj, Jurko, Juro, Ďuro, Jurinko, Ďurinko, Ďuriak. Rodičia uvažujú aj nad tým, ako dieťa budú volať spolužiaci, priatelia, či nezmenia meno na hanlivé, napr. Dorota na Dora, vyslovené s istým pohŕdavým alebo hanlivým podtónom.
  10. Oživovanie starších mien
    Jedným z moderných trendov je návrat starších mien, často legendárnych, napr. Kristián, Artuš.
  11. Zvukomaľba
    Aj keď meno už spĺňa všetky kritériá, nemusí sa hodiť k priezvisku; je pridlhé alebo prikrátke, obsahuje v spojení s druhým menom veľakrát „r“ alebo „šušľavé hlásky“, napr. Tomáš Baláž, Ivana Vananická.

Mnohí ľudia nie sú so svojím menom spokojní, radi by si vybrali iné, vedia k nemu celý život pociťovať odpor, vadí im ako ho druhí vyslovujú. Možno úradne požiadať o jeho zmenu. Meno je dôležitá súčasť osoby. Každopádne, jeho výber je potrebné dôkladne zvážiť.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HABOVŠTIAKOVÁ, Katarína. Rodné mená v slovenčine. In: Studia Academica Slovaca 8 : prednášky XV. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Ed. Jozef Mistrík. Bratislava : ALFA, 1979. 478 s. Dostupné online. S. 85 – 97.
  • MAJTÁN, Milan; POVAŽAJ, Matej. Meno pre naše dieťa. 3. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 228 s. ISBN 80-215-0222-3.
  • RAMEŠ, Václav. Po kom se jmenujeme? : Encyklopedie křestních jmen. 1. vyd. Praha : Libri, 2000. 498 s. ISBN 80-7277-013-6. (po česky)
  • KRŠKO, Jaromír. Frekvencia rodných mien na Slovensku. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2001, čís. 1, s. 15 – 26. Dostupné online. ISSN 1338-4279.
  • HAŠANOVÁ, Jana. Tvorenie zdrobnenín od cudzích rodných mien v živej reči. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2009, čís. 5, s. 277 – 280. Dostupné online. ISSN 1338-4279.
  • VALENTOVÁ, Iveta. Pravopisné problémy rodných mien a ich derivátov. Slovenská reč (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV), 2022, čís. 2, s. 62 – 88. Dostupné online. ISSN 1338-4279.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]