[go: nahoru, domu]

Preskočiť na obsah

Modernizmus (literatúra): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d pridaná Kategória:Literatúra 19. storočia pomocou použitia HotCat
Značka: editor wikitextu 2017
 
(10 medziľahlých úprav od 3 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 3: Riadok 3:


==Predstavitelia a smery==
==Predstavitelia a smery==
Za klasikov modernizmu v literatúre sú považovaní prozaici [[Franz Kafka]] ([[Proces (román)|Proces]], Zámek), [[James Joyce]] ([[Odyseus|Odysseus]]), [[Virginia Woolfová]] (Pani Dallowayová), [[Marcel Proust]] ([[Hľadanie strateného času]]), [[Robert Musil]] (Muž bez vlastností) a [[Jaroslav Hašek|Jaroslav hašek]] (Osudy dobrého vojaka Švejka počas svetovej vojny).
Za klasikov modernizmu v literatúre sú považovaní prozaici [[Franz Kafka]] ([[Proces (román)|Proces]], Zámek), [[James Joyce]] ([[Odyseus|Odysseus]]), [[Virginia Woolfová]] (Pani Dallowayová), [[Marcel Proust]] ([[Hľadanie strateného času]]), [[Robert Musil]] (Muž bez vlastností) a [[Jaroslav Hašek|Jaroslav Hašek]] (Osudy dobrého vojaka Švejka počas svetovej vojny).


V dráme vynikli [[Samuel Beckett|Samuel Becket]] ([[Čakanie na Godota]]), [[Luigi Pirandello]] (Šesť postáv hľadá autora), [[Friedrich Dürrenmatt]] (Návšteva starej dámy), [[Eugène Ionesco]] (Plešatá speváčka) a [[Bertolt Brecht|Bertold Brecht]] ([[Matka Guráž a jej deti|Matka guráž a jej deti]]).
V dráme vynikli [[Samuel Beckett|Samuel Beckett]] ([[Čakanie na Godota]]), [[Luigi Pirandello]] (Šesť postáv hľadá autora), [[Friedrich Dürrenmatt]] (Návšteva starej dámy), [[Eugène Ionesco]] (Plešatá speváčka) a [[Bertolt Brecht|Bertold Brecht]] ([[Matka Guráž a jej deti|Matka guráž a jej deti]]).


V poézii sa stali významnými [[Ezra Pound]], [[Walt Whitman]], [[Rainer Maria Rilke]] a [[Thomas Stearns Eliot]].
V poézii sa stali významnými [[Ezra Pound]], [[Walt Whitman]], [[Rainer Maria Rilke]] a [[Thomas Stearns Eliot]].


Na modernizmus nadväzuje avantgarda, ktorá je niekedy vnímaná ako jeho súčasť, inokedy skôr ako samostatný fenomén. Pojem modernizmus má vysokú mieru všeobecnosti a rozpadá sa na veľa smerov, napríklad [[expresionizmus]], [[impresionizmus]], [[symbolizmus]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], [[absurdná dráma]] či [[civilizmus]], v širšom poňatí aj [[dadaizmus]], [[futurizmus]] a [[surrealizmus]].
Na modernizmus nadväzuje [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgarda]], ktorá je niekedy vnímaná ako jeho súčasť, inokedy skôr ako samostatný fenomén. Pojem modernizmus má vysokú mieru všeobecnosti a rozpadá sa na veľa smerov, napríklad [[expresionizmus]], [[impresionizmus]], [[symbolizmus]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], [[absurdná dráma]] či [[civilizmus]], v širšom poňatí aj [[dadaizmus]], [[futurizmus]] a [[surrealizmus]].


Za neskorý modernizmus sú niekedy označovaní predstavitelia francúzskeho nového románu. Za predchodcov modernizmu, teda predstaviteľov starších smerov, ktorí určitými aspektami svojho diela naznačovali modernistické experimentovanie a subjektivizmus, bývajú označovaní [[Anton Pavlovič Čechov]], [[August Strindberg]], [[Henrik Ibsen]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Fjodor Michajlovič Dostojevskij]], [[Gustave Flaubert]], [[Guy de Maupassant]], [[Charles Baudelaire]], [[Stéphane Mallarmé]], [[Maurice Maeterlinck]] či [[Jean Nicolas Arthur Rimbaud|Arthur Rimbaud]].            
Za neskorý modernizmus sú niekedy označovaní predstavitelia francúzskeho [[Nový román|nového románu]]. Za predchodcov modernizmu, teda predstaviteľov starších smerov, ktorí určitými aspektami svojho diela naznačovali modernistické experimentovanie a subjektivizmus, bývajú označovaní [[Anton Pavlovič Čechov]], [[August Strindberg]], [[Henrik Ibsen]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij|Fjodor Michajlovič Dostojevskij]], [[Gustave Flaubert]], [[Guy de Maupassant]], [[Charles Baudelaire]], [[Stéphane Mallarmé]], [[Maurice Maeterlinck]] či [[Jean Nicolas Arthur Rimbaud|Arthur Rimbaud]].            


U niektorých autorov je však hranica neostrá. Proti modernizmu sa programovo vymedzuje literárna postmoderna, ktorá sa tvrdohlavo vracia k niektorým klasickým rozprávacím modelom, ale zároveň odmieta klasickú realistickú schému a dilemu formy často reflektuje priamo v texte ([[Umberto Eco]], [[Milan Kundera]] a i.).
U niektorých autorov je však hranica neostrá. Proti modernizmu sa programovo vymedzuje literárna postmoderna, ktorá sa tvrdohlavo vracia k niektorým klasickým rozprávacím modelom, ale zároveň odmieta klasickú realistickú schému a dilemu formy často reflektuje priamo v texte ([[Umberto Eco]], [[Milan Kundera]] a i.).


==Česká literatúra==
==Česká literatúra==
V dejinách českej literatúry je pojem modernizmus zviazaný predovšetkým so signatármi [[Manifest českej moderny|Manifestu českej moderny]] [[Josef Svatopluk Machar]], [[Antonín Sova]], [[Otakar Březina]]), tzv. anarchistickými buričmi ([[Viktor Dyk]], [[Fráňa Šrámek]], [[Petr Bezruč]]), dekadentmi ([[Arnošt Procházka]], [[Jiří Karásek ze Lvovic]], [[Karel Hlaváček]]) a katolíckou modernou ([[Xaver Dvořák]], neskôr [[Jakub Deml]]). Všetci títo autori sú však prepojení skôr generačne než štýlom či témou.
V dejinách českej literatúry je pojem modernizmus zviazaný predovšetkým so signatármi [[Manifest českej moderny|Manifestu českej moderny]] [[Josef Svatopluk Machar]], [[Antonín Sova]], [[Otakar Březina]]), tzv. anarchistickými buričmi ([[Viktor Dyk]], [[Fráňa Šrámek]], [[Petr Bezruč]]), dekadentmi ([[Arnošt Procházka]], [[Jiří Karásek ze Lvovic]], [[Karel Hlaváček]]) a katolíckou modernou ([[Xaver Dvořák]], neskôr [[Jakub Deml]]). Všetci títo autori sú však prepojení skôr generačne než štýlom či témou.


==Ďalší autori spojovaní s modernizmom==
==Ďalší autori spájaní s modernizmom==
[[Guillaume Apollinaire]], [[Tadeusz Borowski]], [[André Breton]], [[Michail Bulgakov]], [[Joseph Conrad]], Alfred Döblin, [[Edward Morgan Forster]], [[William Faulkner]], [[André Gide]], [[Knut Hamsun]], [[Ernest Hemingway]], [[Hermann Hesse]], [[Arthur Koestler]], [[David Herbert Lawrence]], [[Thomas Mann]], [[Katherine Mansfieldová]], [[Filippo Tommaso Marinetti]], [[Gertrude Steinová]], [[Italo Svevo]], [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]], [[Wystan Hugh Auden]], [[Konstantinos Kavafis]], [[Blaise Cendrars]], [[Robert Desnos]], [[Paul Éluard]], [[Odysseas Elytis]], [[Stefan George]], Max Jacob, [[Federico García Lorca]], [[Wilfred Owen]], [[Octavio Paz]], [[Giorgos Seferis]], [[Wallace Stevens]], [[Dylan Thomas]], [[Tristan Tzara]], [[Paul Valéry]], [[William Carlos Williams]], [[William Butler Yeats]], [[Edward Albee]], [[Jean Anouilh]], [[Antonin Artaud]], [[Jean Genet]], [[Alfred Jarry]], [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij|Vladimir Majakovskij]], [[Arthur Miller]], [[Seán O'Casey]], [[Eugene O’Neill|Eugene O'Neill]], [[John Osborne]], [[Erwin Piscator]], [[George Bernard Shaw]], [[John Millington Synge]], [[Ernst Toller]], [[Frank Wedekind]], [[Thornton Wilder]], [[Stanisław Ignacy Witkiewicz]].
[[Guillaume Apollinaire]], [[Tadeusz Borowski]], [[André Breton]], [[Michail Bulgakov]], [[Joseph Conrad]], [[Cena Alfreda Döblina|Alfred Döblin]], [[Edward Morgan Forster]], [[William Faulkner]], [[André Gide]], [[Knut Hamsun]], [[Ernest Hemingway]], [[Hermann Hesse]], [[Arthur Koestler]], [[David Herbert Lawrence]], [[Thomas Mann]], [[Katherine Mansfieldová]], [[Filippo Tommaso Marinetti]], [[Gertrude Steinová]], [[Italo Svevo]], [[Anna Andrejevna Achmatovová|Anna Achmatovová]], [[Wystan Hugh Auden]], [[Konstantinos Kavafis]], [[Blaise Cendrars]], [[Robert Desnos]], [[Paul Éluard]], [[Odysseas Elytis]], [[Stefan George]], Max Jacob, [[Federico García Lorca]], [[Wilfred Owen]], [[Octavio Paz]], [[Giorgos Seferis]], [[Wallace Stevens]], [[Dylan Thomas]], [[Tristan Tzara]], [[Paul Valéry]], [[William Carlos Williams]], [[William Butler Yeats]], [[Edward Albee]], [[Jean Anouilh]], [[Antonin Artaud]], [[Jean Genet]], [[Alfred Jarry]], [[Vladimir Vladimirovič Majakovskij|Vladimir Majakovskij]], [[Arthur Miller]], [[Seán O'Casey]], [[Eugene O’Neill|Eugene O'Neill]], [[John Osborne]], [[Erwin Piscator]], [[George Bernard Shaw]], [[John Millington Synge]], [[Ernst Toller]], [[Frank Wedekind]], [[Thornton Wilder]], [[Stanisław Ignacy Witkiewicz]].


==Bibliografia==
==Bibliografia==
* HILSKÝ Martin: Modernisté, Praha, Torst 1995.
* HILSKÝ Martin: ''Modernisté'', Praha, Torst 1995.
* MOLDANOVÁ, Dobrava. Česká literatura v období modernismu: 1890-1918. Ústí nad Labem: Nakladatelství Pedagogické fakulty, 1993.
* MOLDANOVÁ, Dobrava. ''Česká literatura v období modernismu: 1890-1918''. Ústí nad Labem: Nakladatelství Pedagogické fakulty, 1993.


==Zdroj==
==Zdroj==
{{Preklad|cs|Modernizmus (Literatura)|17048468}}
{{Preklad|cs|Modernismus (literatura)|17048468}}
{{portál|Literatúra|Literárny}}


{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Literatúra 20. storočia]]
[[Kategória:Literatúra 20. storočia]]
[[Kategória:Literatúra 19. storočia]]
[[Kategória:Modernizmus]]
[[Kategória:Literárne obdobia]]

Aktuálna revízia z 12:25, 4. marec 2023

Modernizmus v literatúre je smer, ktorý sa začal presadzovať na konci 19. storočia a začiatku 20. storočia, hlavne v Európe (tam hlavne v próze) a Spojených štátoch (skôr v poézii). V próze je charakterizovaný rozbitím klasickej formy realistického rozprávania, v poézii dôrazom na subjekt a jeho sebavyjadrenie. Významnou témou je izolácia jednotlivca a hranice reality a sna. Veľký vplyv na rozvoj literárneho modernizmu mala psychoanalýza a učenie filozofov ako Henri Bergson a Friedrich Nietzsche.

Predstavitelia a smery

[upraviť | upraviť zdroj]

Za klasikov modernizmu v literatúre sú považovaní prozaici Franz Kafka (Proces, Zámek), James Joyce (Odysseus), Virginia Woolfová (Pani Dallowayová), Marcel Proust (Hľadanie strateného času), Robert Musil (Muž bez vlastností) a Jaroslav Hašek (Osudy dobrého vojaka Švejka počas svetovej vojny).

V dráme vynikli Samuel Beckett (Čakanie na Godota), Luigi Pirandello (Šesť postáv hľadá autora), Friedrich Dürrenmatt (Návšteva starej dámy), Eugène Ionesco (Plešatá speváčka) a Bertold Brecht (Matka guráž a jej deti).

V poézii sa stali významnými Ezra Pound, Walt Whitman, Rainer Maria Rilke a Thomas Stearns Eliot.

Na modernizmus nadväzuje avantgarda, ktorá je niekedy vnímaná ako jeho súčasť, inokedy skôr ako samostatný fenomén. Pojem modernizmus má vysokú mieru všeobecnosti a rozpadá sa na veľa smerov, napríklad expresionizmus, impresionizmus, symbolizmus, dekadencia, absurdná dráma či civilizmus, v širšom poňatí aj dadaizmus, futurizmus a surrealizmus.

Za neskorý modernizmus sú niekedy označovaní predstavitelia francúzskeho nového románu. Za predchodcov modernizmu, teda predstaviteľov starších smerov, ktorí určitými aspektami svojho diela naznačovali modernistické experimentovanie a subjektivizmus, bývajú označovaní Anton Pavlovič Čechov, August Strindberg, Henrik Ibsen, Fjodor Michajlovič Dostojevskij, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant, Charles Baudelaire, Stéphane Mallarmé, Maurice Maeterlinck či Arthur Rimbaud.            


U niektorých autorov je však hranica neostrá. Proti modernizmu sa programovo vymedzuje literárna postmoderna, ktorá sa tvrdohlavo vracia k niektorým klasickým rozprávacím modelom, ale zároveň odmieta klasickú realistickú schému a dilemu formy často reflektuje priamo v texte (Umberto Eco, Milan Kundera a i.).

Česká literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

V dejinách českej literatúry je pojem modernizmus zviazaný predovšetkým so signatármi Manifestu českej moderny Josef Svatopluk Machar, Antonín Sova, Otakar Březina), tzv. anarchistickými buričmi (Viktor Dyk, Fráňa Šrámek, Petr Bezruč), dekadentmi (Arnošt Procházka, Jiří Karásek ze Lvovic, Karel Hlaváček) a katolíckou modernou (Xaver Dvořák, neskôr Jakub Deml). Všetci títo autori sú však prepojení skôr generačne než štýlom či témou.

Ďalší autori spájaní s modernizmom

[upraviť | upraviť zdroj]

Guillaume Apollinaire, Tadeusz Borowski, André Breton, Michail Bulgakov, Joseph Conrad, Alfred Döblin, Edward Morgan Forster, William Faulkner, André Gide, Knut Hamsun, Ernest Hemingway, Hermann Hesse, Arthur Koestler, David Herbert Lawrence, Thomas Mann, Katherine Mansfieldová, Filippo Tommaso Marinetti, Gertrude Steinová, Italo Svevo, Anna Achmatovová, Wystan Hugh Auden, Konstantinos Kavafis, Blaise Cendrars, Robert Desnos, Paul Éluard, Odysseas Elytis, Stefan George, Max Jacob, Federico García Lorca, Wilfred Owen, Octavio Paz, Giorgos Seferis, Wallace Stevens, Dylan Thomas, Tristan Tzara, Paul Valéry, William Carlos Williams, William Butler Yeats, Edward Albee, Jean Anouilh, Antonin Artaud, Jean Genet, Alfred Jarry, Vladimir Majakovskij, Arthur Miller, Seán O'Casey, Eugene O'Neill, John Osborne, Erwin Piscator, George Bernard Shaw, John Millington Synge, Ernst Toller, Frank Wedekind, Thornton Wilder, Stanisław Ignacy Witkiewicz.

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • HILSKÝ Martin: Modernisté, Praha, Torst 1995.
  • MOLDANOVÁ, Dobrava. Česká literatura v období modernismu: 1890-1918. Ústí nad Labem: Nakladatelství Pedagogické fakulty, 1993.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Modernismus (literatura) na českej Wikipédii.