Moravania: Rozdiel medzi revíziami
obrázok |
-POV ("NIEKEDY považované za súčasť Čechov" je pre obdobie 1868–1989 nezmysel – o Moravanoch ako samostatnom etniku, odlišnom od Č., nikto neuvažoval; ak, tak len jedinci (napr. Uprka); +literatúra) |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
**len západná časť obyvateľstva Veľkej Moravy |
**len západná časť obyvateľstva Veľkej Moravy |
||
**teritoriálne označenie všetkých obyvateľov Veľkej Moravy |
**teritoriálne označenie všetkých obyvateľov Veľkej Moravy |
||
*v novších dejinách a v súčasnosti: západoslovanské etnikum na Morave, od |
*v novších dejinách a v súčasnosti: západoslovanské etnikum na Morave, od 60. rokov 19. storočia už považované za súčasť Čechov (v najnovšej dobe – po roku 1989 – opäť vznikajú snahy vydeliť Moravanov ako samostatný národ) |
||
Prví (západní) Slovania na Moravu prišli v 6. storočí po Kr. Spočiatku ich možno sledovať iba podľa archeologických nálezov, ich meno je neznáme. Koncom 8. storočia tieto kmene vytvorili (aj na Záhorí) kniežatstvo, dnes nazývané Moravské. V roku 822 sa prvý raz spomínajú akýsi Moravania, zrejme sa tým mysleli práve tieto kmene. V roku 833 pripojením Nitrianskeho kniežatstva vytvorili veľký štát, neskôr nazývaný [[Veľká Morava]]. Význam označenia Moravania v súvislosti s obyvateľmi Veľkej Moravy, používaného popri označeniu [[Sloveni]], je sporný. Po zániku Veľkej Moravy a prechodnom období v 11. storočí územie dnešnej Moravy pripadlo Česku, iba časť juhovýchodnej Moravy pripadla do konca stredoveku Uhorsku (potom takisto k Česku). Podrobnosti o dejinách pozri pod [[Morava]]. |
Prví (západní) Slovania na Moravu prišli v 6. storočí po Kr. Spočiatku ich možno sledovať iba podľa archeologických nálezov, ich meno je neznáme. Koncom 8. storočia tieto kmene vytvorili (aj na Záhorí) kniežatstvo, dnes nazývané Moravské. V roku 822 sa prvý raz spomínajú akýsi Moravania, zrejme sa tým mysleli práve tieto kmene. V roku 833 pripojením Nitrianskeho kniežatstva vytvorili veľký štát, neskôr nazývaný [[Veľká Morava]]. Význam označenia Moravania v súvislosti s obyvateľmi Veľkej Moravy, používaného popri označeniu [[Sloveni]], je sporný. Po zániku Veľkej Moravy a prechodnom období v 11. storočí územie dnešnej Moravy pripadlo Česku, iba časť juhovýchodnej Moravy pripadla do konca stredoveku Uhorsku (potom takisto k Česku). Podrobnosti o dejinách pozri pod [[Morava]]. |
||
Dnes sú Moravania v Česku zastúpení radom svojráznych etnografických skupín, z ktorých najznámejší sú Hanáci, Laši, Valaši, Moravskí Slováci a i. |
Dnes sú Moravania v Česku zastúpení radom svojráznych etnografických skupín, z ktorých najznámejší sú Hanáci, Laši, Valaši, Moravskí Slováci a i. |
||
| ⚫ | Moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z najzvýznamnejších slavistov Vatroslav Jagič (1838-1923) dokonca tvrdil, že Moravania ešte koncom 19. storočia v podstate hovorili takým istým jazykom ako Slováci. Do polovice 20. storočia bolo aj v Česku a na Slovensku bežné považovať v odborných textoch prinajmenšom obyvateľov Moravy na juhovýchodnej Morave za Slovákov, ich jazyk za nárečie slovenčiny - "moravskoslovenské nárečia" a ich územia aj označovať ako Slovensko či moravské Slovensko - dnes [[Slovácko]] (pozri napríklad Ottův slovník naučný, heslo Slovensko; či podrobne [[Slovenský náučný slovník]], heslo Slovenský jazyk, časť Slovenské nárečia). Dodnes toto stanovisko zastáva menšina českých jazykovedcov (pozri napríklad Václav Machek: "Etymologický slovník jazyka českého", 1997, ISBN 80-7106-242-1, str. 8). |
||
==Literatúra== |
|||
*{{cite book |
|||
| last = Řepa |
|||
| first = Milan |
|||
| authorlink = |
|||
| coauthors = |
|||
| title = Moravané nebo Češi? Vývoj českého národního vědomí na Moravě v 19. století |
|||
| publisher = Doplněk |
|||
| date = 2001 |
|||
| location = |
|||
| pages = |
|||
| url = |
|||
| doi = |
|||
| id = |
|||
| isbn = 80-7239-084-8}} |
|||
| ⚫ | Moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z |
||
[[Kategória:Slovania]] |
[[Kategória:Slovania]] |
||
Verzia z 16:14, 23. december 2008
- Existovali aj Moravania obývajúci oblasť srbskej rieky Moravy, pozri Moravania (srbská Morava)
Moravania môže byť:
- všeobecne: teritoriálne označenie obyvateľov súčasnej či historickej Moravy, Moravského kniežatstva alebo (celej) Veľkej Moravy
- u niektorých autorov moderné voľné označenie pre západoslovanské kmene, ktoré sa v 6. storočí po Kr. usadili v dnešnej Morave (na rozdiel od tzv. českých kmeňov v dnešných stredných Čechách); ich skutočné meno je neznáme, názov Moravania je prvý raz doložený až roku 822 (v čase Moravského kniežatstva)
- jeden z názvov obyvateľov Veľkej Moravy spomínaných v súvekých textoch; interpretuje sa rôzne, napr. ako:
- (len) vládnuce a slobodné obyvateľstvo Veľkej Moravy (možno sústredené v meste Morava/pri rieke Morava)
- len západná časť obyvateľstva Veľkej Moravy
- teritoriálne označenie všetkých obyvateľov Veľkej Moravy
- v novších dejinách a v súčasnosti: západoslovanské etnikum na Morave, od 60. rokov 19. storočia už považované za súčasť Čechov (v najnovšej dobe – po roku 1989 – opäť vznikajú snahy vydeliť Moravanov ako samostatný národ)
Prví (západní) Slovania na Moravu prišli v 6. storočí po Kr. Spočiatku ich možno sledovať iba podľa archeologických nálezov, ich meno je neznáme. Koncom 8. storočia tieto kmene vytvorili (aj na Záhorí) kniežatstvo, dnes nazývané Moravské. V roku 822 sa prvý raz spomínajú akýsi Moravania, zrejme sa tým mysleli práve tieto kmene. V roku 833 pripojením Nitrianskeho kniežatstva vytvorili veľký štát, neskôr nazývaný Veľká Morava. Význam označenia Moravania v súvislosti s obyvateľmi Veľkej Moravy, používaného popri označeniu Sloveni, je sporný. Po zániku Veľkej Moravy a prechodnom období v 11. storočí územie dnešnej Moravy pripadlo Česku, iba časť juhovýchodnej Moravy pripadla do konca stredoveku Uhorsku (potom takisto k Česku). Podrobnosti o dejinách pozri pod Morava.
Dnes sú Moravania v Česku zastúpení radom svojráznych etnografických skupín, z ktorých najznámejší sú Hanáci, Laši, Valaši, Moravskí Slováci a i.
Moravské nárečia vykazujú viaceré znaky spoločné so západoslovenskými nárečiami. Jeden z najzvýznamnejších slavistov Vatroslav Jagič (1838-1923) dokonca tvrdil, že Moravania ešte koncom 19. storočia v podstate hovorili takým istým jazykom ako Slováci. Do polovice 20. storočia bolo aj v Česku a na Slovensku bežné považovať v odborných textoch prinajmenšom obyvateľov Moravy na juhovýchodnej Morave za Slovákov, ich jazyk za nárečie slovenčiny - "moravskoslovenské nárečia" a ich územia aj označovať ako Slovensko či moravské Slovensko - dnes Slovácko (pozri napríklad Ottův slovník naučný, heslo Slovensko; či podrobne Slovenský náučný slovník, heslo Slovenský jazyk, časť Slovenské nárečia). Dodnes toto stanovisko zastáva menšina českých jazykovedcov (pozri napríklad Václav Machek: "Etymologický slovník jazyka českého", 1997, ISBN 80-7106-242-1, str. 8).
Literatúra
- ŘEPA, Milan. Moravané nebo Češi? Vývoj českého národního vědomí na Moravě v 19. století. [s.l.] : Doplněk, 2001. ISBN 80-7239-084-8.