Úprava stránky Jozef II. (Svätá rímska ríša)

{{Infobox Panovník
  |meno = Jozef II. Habsburský
  |titul = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa
  |obrázok = Anton von Maron 006.png
  |veľkosť obrázku = 
  |panovanie = [[1765]]{{--}}[[1790]]
  |korunovácia = 
  |pôvodné meno = Joseph Benedikt August Johannes Anton Michael Adam
  |obrázok erbu = Greater Coat of Arms of Joseph II, Holy Roman Emperor.svg
  |ostatné tituly = uhorský kráľ<br />chorvátsky a slavónsky kráľ<br />český kráľ<br />rakúsky arcivojvoda
  |dátum narodenia = [[13. marec]] [[1741]]
  |miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Habsburská monarchia]]
  |dátum úmrtia = {{dúv|1790|2|20|1741|3|13}}
  |miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Habsburská monarchia]]
  |miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]], [[Viedeň]]
  |predchodca = [[František I. Lotrinský|František Štefan I. Lotrinský]]
  |regent = 
  |nástupca = [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]]
  |manžel = 
  |manželka = [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabela Parmská]]<br />[[Mária Jozefína Bavorská]]
  |potomstvo = 
  |dynastia = [[Habsbursko-lotrinská dynastia]]
  |otec = [[František I. Lotrinský|František Štefan I. Lotrinský]]
  |matka = [[Mária Terézia]]
|popis obrázku=Kaiser Joseph II. (1741-1790) mit der Statue des Mars, [[Anton von Maron]], [[Kunsthistorisches Museum]], [[1775]]}}

[[Súbor:Jozef II. 1773.jpg|náhľad|Jozef II. 1773]]

'''Jozef II.''' ({{v jazyku|deu|Joseph II.}}; * [[13. marec]] [[1741]], [[Viedeň]], [[Habsburská monarchia]] – † [[20. február]] [[1790]], Viedeň) bol od roku [[1764]] kráľom resp. od roku [[1765]] (čiže po otcovej smrti) [[cisár]]om [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej rímskej ríše nemeckého národa]], od roku [[1765]] bol aj spoluvládcom [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchii]]. Po matkinej smrti v roku [[1780]] sa stal samostatným vládcom Rakúskej monarchie, teda rakúskym [[arcivojvoda|arcivojvodom]], [[uhorsko|uhorským]] a [[česko|českým]] kráľom. Bol najstarším synom Márie Terézie a [[František I. Lotrinský|Františka I. Lotrinského]]. V roku [[1780]] sa za českého ani [[Uhorsko|uhorského]] kráľa nedal formálne korunovať ako jeho predchodcovia, aby nebol viazaný pri centralizácii monarchie.

Pričinil sa o množstvo reforiem, medzi ktoré patrí aj [[Tolerančný patent]] a [[Nevoľníctvo|zrušenie nevoľníctva]]. Ešte počas svojho života však väčšinu zo svojich reforiem musel odvolať. Počas svojej vlády vydal množstvo patentov (patent = listina panovníka, právna úprava s platnosťou zákona) v rôznych oblastiach.

== Detstvo ==
Jozef II. sa narodil 13. marca 1741 ako štvrté dieťa a prvý syn panovníčky [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a jej manžela, [[František I. Lotrinský|Františka Lotrinského]]. V čase svojho narodenia však bol druhým žijúcim dieťaťom kráľovského páru. Bol pokrstený ako ''Jozef Benedikt August Johannes Anton Michael Adam''.

Tak ako aj ďalší jeho súrodenci, aj Jozef bol vychovávaný v [[Katolicizmus|katolíckom]] duchu, na čo kládla veľký dôraz jeho matka, [[Mária Terézia]]. Jozef bol veľmi nadaný – už ako šesťročný vedel čítať aj písať v niekoľkých jazykoch. Medzi učiteľov a vychovávateľov, ktorí sa starali o mladého nástupníka trónu, patrili [[Wenzel Anton Kaunitz|gróf Kaunitz]], Karol Anton von Martini, Johann Krištof von Bartenstein a aj gróf [[Karol Batthyányi|Karol Batthyányi von Németh Ujvár]] <!-- Karl Josef Batthyány (1697–1772), General und Feldmarschall sa narodil v Rechnitz (na zámku) na maďarsko rakúskych hraniciach a jeho otec bol Ádám II. Batthyány "von Németújvár" (1662–1703) teda z Güssingu 
 https://de.wikipedia.org/wiki/Karl_Josef_Batthy%C3%A1ny -->. Podľa niektorých historikov mal práve Karol Batthyányi na Jozefa najväčší vplyv.<ref name="slachta">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jozef II.
  | url = http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=14
  | dátum vydania = 19. december 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Šľachta – stránka o histórii šľachtických rodov
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský
}}</ref> Jozef začal prejavovať veľký záujem o [[Osvietenská filozofia|osvieteneckú filozofiu]] a [[Voltaire]]a, ktorého knihy aj čítal.

Jozef počas svojho života podnikol veľa ciest po celej [[Európa|Európe]]. Cestoval inkognito ako gróf Falkenstein (čo bol jeden z jeho titulov, ktoré zdedil po svojom otcovi<ref name="slachta"/>). Na týchto cestách sa stretával s obyčajnými ľuďmi a vďaka týmto stretnutiam sa chcel vcítiť do ich života. Práve tieto poznatky, ktoré získal na svojich početných cestách, boli východiskom pre jeho neskoršie reformy.

=== Vzťah s najbližšou rodinou ===
Jozef nemal s matkou [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] veľmi dobrý vzťah. Prejavovalo sa to aj v období, keď vládol ako spoluvládca, kedy často dochádzalo k ich vzájomným konfliktom – Jozef II. chcel presadzovať svoje myšlienky a názory, no tie boli často v rozpore s matkinými predstavami. Oveľa lepšie vychádzal so svojím otcom [[František I. Lotrinský|Františkom Lotrinským]], ktorého nečakaná smrť dňa [[18. august]]a [[1765]] ho veľmi zasiahla. Zdržanlivý a skôr chladný vzťah mal aj so svojimi súrodencami.

== Jozefova manželka ==
[[Súbor:Jean-Marc Nattier 005.jpg|thumb|Jozefova prvá manželka, [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabela Parmská]] ([[Jean-Marc Nattier]], [[Kunsthistorisches Museum]], [[1758]])]]

=== Sobášna politika ===
Jozef ako následník trónu sa prirodzene musel podriadiť sobášnej politike svojej matky, ktorá chcela jeho sobášom dosiahnuť výhodne politické spojenectvo s niektorou [[Európa|európskou]] mocnosťou. Prvá ponuka na sobáš prišla od [[Neapolské kráľovstvo|neapolského]] kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola IV.]] (neskôr v [[Španielsko|Španielsku]] vládol ako Karol III.), ktorý navrhol, aby si Jozef vzal za manželku jeho najstaršiu dcéru, a niektorá dcéra [[Mária Terézia|Márie Terézie]] by sa vydala za jeho najstaršieho syna. Tento sobáš by bol veľmi výhodný kvôli dvom veciam – zaručoval by bezpečnosť [[Rakúsko|Rakúska]] aspoň z jednej strany a Karol IV. mal v blízkej dobe nastúpiť na [[španielsko|španielsky]] trón po svojom bezdetnom nevlastnom bratovi [[Ferdinand VI. (Španielsko)|Ferdinandovi VI.]], a tak by po smrti Karola IV. mal Jozef nárok na španielsky trón.

=== Izabela Parmská ===
Druhou možnosťou, koho vybrať pre Jozefa, bola vnučka [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabela Parmská]]. S ňou sa nakoniec aj [[6. október|6. októbra]] [[1760]] oženil. Jozef sa do svojej manželky zamiloval, tá ale jeho city neopätovala. [[27. november|27. novembra]] [[1763]] zomrela Izabela Parmská vo veku 21 rokov na [[kiahne]].

==== Deti ====
Izabela Parmská prekonala dva potraty. Dva roky po svadbe, v roku [[1762]], porodila prvú dcéru, Máriu Teréziu ([[1762]]{{--}}[[1770]]), ktorá zomrela vo svojich ôsmich rokoch na [[zápal pľúc]]. V roku [[1763]] sa im narodila ďalšia dcéra Mária Kristína, ktorá bola pomenovaná po Jozefovej sestre, no zomrela hneď po narodení.

=== Mária Jozefína Bavorská ===
Po predčasnej smrti [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabely Parmskej]] už Jozef nebol schopný nadviazať žiadny užší citový vzťah k inej žene. K druhému sobášu ho presvedčila jeho matka [[Mária Terézia]] z potreby zabezpečiť dediča. [[23. január]]a [[1765]] si Jozef II. vzal za manželku [[nemecko|nemeckú]] princeznú z wittelsbachského rodu, [[Mária Jozefína Bavorská|Máriu Jozefínu Bavorskú]]. Jozef a Mária Jozefína boli príbuzní – ich matky boli sesternice. Mária Jozefína však v roku [[1767]] zomrela. Toto manželstvo zostalo bezdetné. Po jej smrti sa už Jozef tretíkrát neoženil.

== Charakteristika vlády ==
[[Súbor:Crown of Joseph II.jpg|thumb|Koruna Jozefa II. je uložená vo viedenskej klenotnici]]

Jozef II. podporoval náboženskú toleranciu, chcel znížiť moc [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|cirkvi]], oslobodiť [[Nevoľníctvo|nevoľníkov]] od [[Feudalizmus|feudálnych]] bremien a odstrániť všetky obmedzenia a zákazy týkajúce sa obchodu a vzdelania. V týchto myšlienkach sa podobal na [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruského]] panovníka [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]], [[Rusko|ruskú]] cárovnú [[Katarína II. (Rusko)|Katarínu II.]] a aj na svojho mladšieho brata, ktorý po jeho smrti vládol ako [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]] Všetci títo panovníci sa považujú za [[Osvietenstvo|osvietenských]] vládcov [[18. storočie|18. storočia]]. Takisto aj Jozef II. bol hlavným predstaviteľom [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]] a rakúskeho [[centralizmus|centralizmu]]. Pomocou reforiem sa snažil odstrániť staré inštitúcie. Toto jeho úsilie sa označuje ako [[jozefinizmus]]. Tiež sa snažil aj o zrušenie nevoľníctva.

== Vláda ==
V roku [[1764]], teda ešte počas života svojho otca [[František I. Lotrinský|Františka Lotrinského]], bol Jozef korunovaný vo [[Frankfurt]]e za [[Rímskonemecká ríša|rímskonemeckého]] kráľa.<ref name="tvorcovia">{{Citácia knihy
  | priezvisko = Kolektív autorov
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tvorcovia svetových dejín – Od renesancie po osvietenstvo
  | vydavateľ = Mladé letá
  | miesto = 
  | rok = 2003
  | isbn = 80-10-00074-4
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = slovenský
}}</ref> Neskôr, po jeho smrti v roku [[1765]], sa stal aj rímskonemeckým cisárom a bol vymenovaný za spoluvládcu [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v rakúskych dŕžavách.

V zahraničnej politike sa usiloval o rozšírenie ríše na severovýchode (účasť na rozdelení [[Poľsko|Poľska]] v roku [[1772]]), západe (snaha pričleniť časť [[Bavorsko|Bavorska]]) a na juhu (dlhá vojna s [[Turecko]]m).

== Reformy Jozefa II. ==
Významná je aj politika Jozefa II. v národnom [[Národné hospodárstvo|hospodárstve]]. V ekonomike vychádzal z nových názorov, podporoval zakladanie [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]], chcel nahradiť rentu vo forme roboty peňažnou rentou a podobne.
Pod pojmom Jozefínske reformy sa označuje súbor približne 6000 nariadení a výnosov Jozefa II, ktoré v duchu osvietenských ideálov prirodzeného práva, racionalizmu, "rozumnej vlády" a náboženskej znášanlivosti nadväzovali na reformy jeho matky Márie Terézie, a v niektorých smeroch ich radikálne prekračovali. Jeho reformy uvoľnili sociálnu a kultúru energiu v habsburskej monarchii - úsilím o centralizáciu ríše a jazykovou germanizáciou ju však - paradoxne - nasmeroval aj k postupnej tvorbe národných ideológií v rôznych jej súčastiach a regiónoch.<ref name="PS">{{Citácia knihy | priezvisko = Šútovec | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Šútovec | titul = Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti | odkaz na titul = Politické Slovensko | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Bratislava | vydavateľ = SLOVART | rok = 2019 | isbn = 978-80-556-3894-2 | počet strán = 487 | strany = 175}}</ref>

=== Tolerančný patent ===
[[Súbor:Toleranzpatent 001.jpg|thumb|[[Tolerančný patent]]]]
{{Hlavný článok|Tolerančný patent}}

Prvý z veľkých patentov, ktoré Jozef II. zaviedol, bol '''[[Tolerančný patent]]'''. Do platnosti vstúpil [[13. október|13. októbra]] [[1781]] v [[rakúsko|rakúskych]] krajinách a [[25. október|25. októbra]] [[1781]] v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V skutočnosti však išlo o sériu nariadení, ktoré upravovali problematiku tolerancie v rôznych častiach monarchie. Dôvodom k vydaniu tohto patentu bola snaha prispôsobiť sa európskemu trendu a súčasne sa vyrovnať s existenciou [[Evanjelická cirkev|evanjelického náboženstva]]. Tolerančný patent vyhlásil túto evanjelickú menšinu za legálnu, vďaka čomu sa zviditeľnila a mohlo sa na ňu cielene pôsobiť ideologicky, politicky a ekonomicky.

Tolerančný patent zrušil cirkevný monopol [[Katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]] v rakúskych korunných krajinách a okrem katolíckeho vierovyznania povoľoval aj [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránske]], [[Kalvinizmus|kalvínske]] a [[Pravoslávna cirkev|ortodoxné kresťanstvo]]. Nešlo tu však ešte o zrovnoprávnenie týchto vierovyznaní, ale o ich '''tolerovanie'''. Na základe tohto patentu sa mohli títo veriaci slobodne hlásiť k svojmu vierovyznaniu. Mali povolené stavať si kostoly, ktoré však nesmeli mať veže. Bola zakázaná diskriminácia v [[cech]]och. Protestanti mohli vďaka tolerančnému patentu zastávať verejné úrady a funkcie, mohli vlastniť majetok a aj získať meštianske právo.<ref name="sme">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Sýkorová
  | meno = Darina
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tolerančný patent
  | url = http://encyklopedia.sme.sk/c/2955352/tolerancny-patent.html
  | dátum vydania = 3. marec 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Encyklopédia SME
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský
}}</ref> Tolerančný patent sa považuje za zásadný zákon v otázke slobodného vierovyznania.

Od [[2. január]]a [[1782]] bola podobným spôsobom tolerovaná aj [[Judaizmus|židovská viera]]. Židia sa odvtedy mohli venovať väčšine bežných povolaní, mohli študovať na univerzitách a v niektorých oblastiach mohli vlastniť aj pôdu. Bolo zrušené označovanie žltým krúžkom a mohli byť oslovovaní ''„pán“''. Naďalej však nemohli napríklad pracovať v štátnych službách.

=== Patent o zrušení nevoľníctva ===
[[1. november|1. novembra]] [[1781]] bol v rakúskych a českých krajinách (v roku [[1785]] aj v Uhorsku) vydaný tzv. '''Patent o zrušení nevoľníctva'''. Na základe neho bolo zrušené [[nevoľníctvo]] a bolo nahradené miernejším stavom, a to [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstvom]]. Na základe toho neboli poddaní priamo závislí na vrchnosti, či už šľachtickej alebo cirkevnej. Táto zmena tiež znamenala, že poddaní nepotrebovali súhlas vrchnosti, keď sa chceli odsťahovať z panstva, keď chceli uzavrieť manželstvo s osobou, ktorá žila mimo panstva, alebo keď chceli, aby sa ich deti vyučili v nejakom remesle, alebo ich chceli dať študovať, vznikla možnosť dedenia sedliackej usadlosti a zamedzilo sa drobeniu pozemkov. To predtým bez súhlasu nesmeli urobiť. Z poddanstva bolo možné sa vykúpiť. Upravil sa aj čeľadnícky poriadok.<ref name="bratislava">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Horniak
  | meno = Viliam
  | odkaz na autora = 
  | titul = 11. Bratislavské vinohradníctvo a Jozef II.
  | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/bratislava-kedysi/bratislavske-vino/11.-bratislavske-vinohradnictvo-a-jozef-ii..html?page_id=5450
  | dátum vydania = 23. marec 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Bratislavské noviny
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský
}}</ref>

Nepriamym dôsledkom tohto patentu bol nárast vzdelanosti, pretože oveľa viac ľudí mohlo slobodne študovať, a taktiež nárast podnikateľskej činnosti, pretože roľníci mohli odísť do miest, kde sa zamestnali v továrňach, čo výrazne podporilo priemyselnú revolúciu.

=== Administratívna správa a dane ===
[[Súbor:Uničov, Josef II statue.jpg|thumb|Socha Jozefa II. v [[Uničov]]e v Česku]]

V roku [[1786]] sa pokúsil o zdanenie všetkých obyvateľov, vrátane privilegovaných vrstiev. To sa mu však v [[Uhorsko|Uhorsku]] nepodarilo uviesť do života. V administratíve zrušil v Uhorsku stáročia existujúce šľachtické [[stolica (územie)|stolice]] a nahradil ich 10 štátnymi dištriktami ([[18. marec|18. marca]] [[1785]]). Spojil tak napríklad [[Liptov (župa)|Liptovskú]], [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčiansku]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskú]] stolicu. Po jeho smrti sa však toto jeho nariadenie zrušilo.

Nariadil sčítanie obyvateľstva (tom čase žilo v Uhorsku 6,5 milióna obyvateľov<ref name="slachta"/>), očíslovanie domov a zjednotil Uhorskú a Sedmohradskú kráľovskú kanceláriu.

V rámci Jozefínskeho katastra nariadil spísať všetku pôdu v ríši – poddanskú aj panskú. Zavádzal tiež rovnaké zdanenie, čím zrušil predchádzajúce daňové úľavy šľachty. Bernou a urbariálnou reformou (patentom) zrušil povinnosť roboty a nahradzoval ich peňažnými dávkami. Daňové zaťaženie poddanských sídiel nemalo prekročiť 30 % výnosu pozemku. Obe tieto nariadenia však Jozef musel zrušiť ešte počas svojho života.

V rámci prísnej finančnej politiky zakázal dovoz luxusných výrobkov a obmedzil výdavky habsburského dvora.

=== Jazyk ===
V jazykovej oblasti vyhlásil [[nemčina|nemčinu]] namiesto dovtedajšej [[latinčina|latinčiny]] za úradný jazyk rakúskej monarchie<ref name="tvorcovia" /> (vrátane [[Uhorsko|Uhorska]]) a zároveň podporoval pestovanie jednotlivých domácich jazykov v monarchii, čo uviedol do praxe dekrétom z decembra [[1786]], ktorého cieľom bolo zlepšenie komunikácie kňazov s obyvateľstvom. Toto spôsobilo jednak nárast maďarského [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začiatok tzv. [[maďarizácia|maďarizácie]] a jednak to, že sa [[bernolákovci (hnutie)|bernolákovci]] začali venovať pestovaniu jedného z týchto domácich jazykov monarchie – [[slovenčina|slovenčiny]]. Germanizácia, vyplývajúca z tohto jazykového predpisu aj z celkovej centralizácie, však narazila na odpor nielen v Uhorsku, ale aj v [[Čechy|Čechách]] a [[Halič]]i.

=== Súdnictvo ===
Zreformoval tiež súdnictvo. Prijal nový '''Trestný zákonník''' a nový '''Občiansky zákonník'''. Trestný zákonník zrušil trest smrti a mučenie. [[Občiansky zákonník]] hlásal rovnosť ľudí pred súdom a celkovo rovnaké práva a povinnosti občanov. Okrem toho zakázal prácu detí do 8 rokov a oslabil diskrimináciu Židov.

=== Zdravotníctvo ===
[[Súbor:Joseph II(002).jpg|thumb|Portrét Jozefa II.]]
V roku [[1777]] založil Jozef II. ríšsky '''Ústav pre hluchonemých''', kde sa vyučovalo pomocou posunkovej reči a orálnej metódy, čím sa vytvorila nová kombinovaná metóda, dnes nazývaná viedenská metóda. Takisto sa podieľal aj na zriaďovaní niekoľkých nemocníc.

Zakázal pochovávať mŕtvych v kláštoroch a kostoloch klasickým spôsobom. Mŕtvoly sa mali pochovávať zabalené v plátne, a nie v drevených rakvách. Dôvodom pre toto rozhodnutie bolo šetrenie dreva. Kvôli stále sa šíriacej [[cholera|cholere]] a [[Mor (pestis)|moru]] nariadil, aby sa mŕtvi pochovávali do jedného dňa od úmrtia a mali byť zasypaní vápnom<ref name="slachta"/>.

=== Reformy cirkvi a rušenie kláštorov ===
Aby podlomil politickú moc šľachty, ktorá sa stavala proti jeho reformám, zrušil viacero [[Rehoľný rád|rádov]], kláštorov aj cirkevných majetkov, obmedzoval styky s [[Rím]]om a snažil sa paralyzovať mocenský vplyv [[pápež]]a na katolícku cirkev v rakúskej monarchii. Obnovil tiež ''„placetum regium“'', čo bolo nariadenie, ktoré zakazovalo čítať pápežské buly v kostoloch bez povolenia panovníka. Jozef II. tým dal jasne najavo, že len cisár určuje aj náboženské pravidlá katolíckej cirkvi v rakúskej ríši<ref name="sme"/>. Vtedajší pápež [[Pius VI.]] ho otvorene kritizoval<ref name="tvorcovia" />.

Najprv zrušil tie rády, ktoré sa nevenovali zdravotníckej službe a výchove mládeže. V roku [[1783]] tak zrušil celkovo 738 kláštorov, najmä [[Kartuziáni|Kartuziánov]], [[Kamalduli|Kamaldulov]], [[Karmelitáni|Karmelitánov]] a Karmelitánok, [[Klarisky|Klarisiek]], [[Rád menších bratov kapucínov|Kapucínok]], [[Františkáni|Františkánok]] a rôzne ďalšie kláštory. Toto rušenie kláštorov zdôvodňoval veľkým počtom kláštorov a nákladmi, ktoré zaťažovali najmä štátnu kasu. Z ich majetkov financoval nové farnosti, školy a opateru starých duchovných. Na výchovu kňazov zrušil biskupské semináre a zriadil dva štátne [[generálny seminár|generálne semináre]], ktoré vychovávali v osvietenskom duchu<ref name="sme"/>. Jeden z nich bol [[1. november|1. novembra]] [[1783]] otvorený na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] a sú s ním spojené začiatky pôsobenia [[bernolákovci (hnutie)|bernolákovcov]], a teda aj prvej spisovnej slovenčiny. V roku [[1791]] chcel zrušiť ešte ďalších 400 kláštorov, no zomrel v roku [[1790]].

Ďalej sa zameral na zredukovanie počtu cirkevných sviatkov, zrušil niektoré púte a procesie. V rámci šetrenia dokonca nariadil znížiť počet sviečok používaných pri omšiach<ref name="sme"/>.

Jozef II. dal zriadiť aj tzv. [[náboženský fond]], ktorý disponoval majetkom získaným z predaja nehnuteľností. Fond slúžil na zaopatrenie kňazov a rôzne iné charitatívne činnosti. Tento fond fungoval až do roku [[1938]]. Vtedy ho po [[Anšlus|Anschluse Rakúska]] zhabal [[Adolf Hitler]].

=== Školstvo ===
Jozef II. pokračoval v reformách školstva, ktoré započala jeho matka. Nariadil povinnú školskú dochádzku pre deti od 6 do 12 rokov. Vyučovanie vyhlásil za bezplatné a nariadil tiež každoročný súpis detí. Absencia žiakov na vyučovaní bola trestaná. V každej obci, kde bola fara sa zriaďovali školy. Do týchto škôl museli dochádzať aj deti zo susedných obcí, ktoré boli vzdialené do piatich kilometrov. Žiaci, ktorí mali iné než katolícke vierovyznanie a nemali vlastnú školu, museli navštevovať katolícke školy. Jozef II. však kritizoval prehnanú náboženskú výchovu na školách. Kľúčové reformy urobil Jozef II. aj v oblasti vyšších škôl. Školy v Sedmohrade podrobil viedenskej študijnej komisii, zrušil povinné bohoslužby a účasť študentov na náboženských úkonoch. Povolil im návštevy divadiel a zábavných lokálov. 

Nie všetky reformné kroky školskej politiky Jozefa II. však boli pokrokové. Nemecký jazyk zaviedol vo všetkých stredných školách ako povinný predmet. Zaviedol taktiež poplatky v školách a štúdium na strednej škole bolo možné iba pre deti zámožných rodičov.

=== Ďalšie reformy a nariadenia Jozefa II. ===
* S osvieteneckou literatúrou a s novinárstvom sa spája aj dôležitý patent Jozefa II. z [[11. jún]]a [[1781]], ktorým bola vyhlásená takmer úplná sloboda tlače – hlavná podmienka slobodného vedeckého bádania.
* Jozef II. tiež zmenil aj spôsob výcviku a taktiky rakúskej armády. Vzorom mu bola [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruská]] armáda, ktorá bola veľmi dobre organizovaná. Zaviedol nový vojenský poriadok, vojenské uniformy, [[žold]] a dovolenky.
* Presunul mnohé centrálne uhorské úrady z vtedajšieho Prešporka, dnešnej [[Bratislava|Bratislavy]], a [[Slovensko|Slovenska]] do [[Viedeň|Viedne]] a [[Budín]]a. Dokonca aj [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]] presťahoval do [[Pešť|Pešti]]. Tým výrazne oslabil postavenie Bratislavy v [[Uhorsko|Uhorsku]].
* Zaviedol '''''Uhorskú objemovú mieru'''''. Na základe nej sa ustálila miera vínneho suda na 10 vedier (čo bolo 465 litrov). V Uhorsku dovtedy existovala nejednotná miera, ktorá sa pohybovala v rozmedzí 50{{--}}61 litrov<ref name="bratislava"/>.
* V roku [[1784]] povolil dekrétom, že vinohradníci môžu predávať víno z vlastnej produkcie neobmedzene a podľa vlastnej tvorby cien <ref name="bratislava"/>.
* [[21. december|21. decembra]] [[1785]] podrobil štátnej kontrole slobodomurárske lóže, čím [[slobodomurárstvo]] začalo v monarchii upadať.
* Proti vôli [[cech]]ov im okliešťoval slobody a práva, až ich nakoniec po smrti [[Mária Terézia|Márie Terézie]] zrušil. K ich zrušeniu prispel aj '''''Patent o povolení slobody remesiel''''' z roku 1769 .
* Obľúbenú zónu na poľovačky prístupnú len pre cisársky dvor, Prater, dal k dispozícii ku všeobecnému užívaniu.
* Podporoval aj hudbu. Jeho dvorným skladateľom bol Talian [[Antonio Salieri]] a na jeho dvore komponoval aj [[Wolfgang Amadeus Mozart]]<ref name="tvorcovia" />.

Jozef sa snažil zreformovať všetky oblasti života, no keďže všetko urobil príliš unáhlene a rýchlo, veľa z jeho reforiem nakoniec stroskotalo. Jeho nasilu presadzované reformy vyvolali odpor šľachty, najmä v [[Belgicko|Belgicku]] a Uhorsku. V Uhorsku, napriek tomu, že Jozef nezvolával snemy a neobsadil ani funkciu [[palatín]]a, bol odpor šľachty taký veľký, že všetky reformy (ktorých bolo okolo 2000) musel na smrteľnej posteli odvolať. Ponechal iba tolerančný patent a zrušenie nevoľníctva. K odporu šľachty prispel aj jej strach z práve prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]].

== Smrť ==
V roku [[1790]] nečakane zomrel na [[tuberkulóza|tuberkulózu]], ktorou sa nakazil počas bojov v [[Rusko|Rusku]] proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. K jeho predčasnej smrti tiež prispela aj prepracovanosť. Pochovaný je v [[Kapucínska krypta|kapucínskej krypte]] vo Viedni. Na náhrobný kameň si nechal vyryť nápis<ref name="slachta"/>:
{{citát|Tu odpočíva Jozef II., ktorý vo všetkom, čo robil, zlyhal.}}

== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Jozef II.'''
|2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
|3 = [[Mária Terézia]]
|4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]
|5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]]
|6 = [[Karol VI. Habsburský]]
|7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]
|8 = [[Karol V. Lotrinský]]
|9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]]
|10 = [[Filip I. Orleánsky]]
|11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]]
|14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]
|15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]]
|16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II.]]
|17 = [[Klaudia Lotrinská]]
|18 = [[Karol II. Gonzaga]]
|19 = [[Mária Gonzaga]]
|20 = [[Ľudovít XIII.]]
|21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|22 = [[Karol Ľudovít Falcký]]
|23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]]
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|26 = [[Filip Viliam Falcko-neuburský]]
|27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]]
|28 = 
|29 = 
|30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]]
|31 = [[Kristína Frederika Württemberská]]
}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra == 
* KUNEC, Patrik: Cisár Jozef II. - osudom prenasledovaný reformátor. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 12 - 19.
* MAGENSCHAB, Hans: ''Josef II. Revolucionář z boží milosti.'' Praha : Brána - Knižní klub, 1999. 243 s. ISBN 80-7243-044-0
*ZELINOVÁ, Milota a Miron ZELINA: ''Pedagogika 4.'' Bratislava: SPN - Mladé letá, 2009. 152 s. ISBN 978-80-10-01676-1

== Pozri aj ==
* [[Mária Terézia]]
* [[František I. Lotrinský|František Štefan I. Lotrinský]]
* [[Habsbursko-lotrinská dynastia]]
* [[Zoznam panovníkov Rakúska]]
* [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov]]
* [[Zoznam panovníkov Česka]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Jozef II.|commonscat=Joseph II, Holy Roman Emperor}}

== Zdroj a externé odkazy ==
* {{preklad|en|Joseph II, Holy Roman Emperor|310659696}}
* {{preklad|cs|Josef II.|4272301}}
* [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/306348/Joseph-II Životopis Jozefa II. na ''britannica.com''] {{eng icon}}
* [http://www.habsburg.estranky.sk/fotoalbum/panovnici-rakusko-uhorska/jozef-ii_ Fotogaléria Jozefa II.]
* [http://www.antiquesatoz.com/habsburg/ Biografia Habsburgovcov] 
* zbierka nariadení Jozefa II. ''[http://digitalna.kniznica.info/s/BmcZjCdsVs Collectio ordinationum imperatoris Josephi II-i et repraesentationum diversorum regni Hungariae comitatuum]''. Dioszeg: Paul Medgyes, 1790. 318 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] 
* [http://digitalna.kniznica.info/s/Z9Y2dQJD1B ''Constituta regia quae regnante August, Imperatore et rege Apostol. Josepho II. politicorum Pars 1., 2. (1.) De publicorum negotiorum administratione, (2.) De Politia ...'']. Viennae: Kurzbek, 1788. 397 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] 

{{portál|História|Historický|Slovensko|Slovenský|Belgicko|Belgický|Česko|Český}}

{{s-start}}
{{s-reg}}
{{s-pred | riadky=3 | pred=[[Mária Terézia]]}}
{{s-teraz | teraz=[[Zoznam vládcov Uhorska|uhorský kráľ]], kráľ [[Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slavónsko|Slavónska]] | roky=1780{{--}}1790}}
{{s-potom | riadky=5 | potom=[[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]]}}
|-
{{s-teraz | teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|český kráľ]] | roky=1780{{--}}1790}}
|-
{{s-teraz | teraz=[[Zoznam vládcov Rakúska|rakúsky arcivojvoda]] | roky=1780{{--}}1790}}
|-
{{s-pred | riadky=3|pred=[[František I. Lotrinský]]}}
{{s-teraz | teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|nemecký kráľ]] (bývalý kráľ Rimanov)| roky=1764{{--}}1790}}
|-
{{s-teraz | teraz= [[cisár]] [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej rímskej ríše nemeckého národa]] (zvolený)| roky=1765{{--}}1790}}
|-
{{s-teraz | teraz= [[tešín]]sky vojvoda | roky=1765{{--}}1766}}
{{s-potom | riadky=1 | potom=[[Mária Kristína Habsbursko-Lotrinská|Mária Kristína]] <br />a [[Albert Sasko-Tešínsky]]}}
{{s-end}}

{{Deti Márie Terézie}}{{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Habsburgovci]]
[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Nemecka]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
[[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]]
[[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]]
[[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]]