Úprava stránky Jozef II. (Svätá rímska ríša)

{{Infobox Panovník
  |meno = Jozef II. Habsburský
  |titul = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa
  |obrázok = Anton von Maron 006.png
  |veľkosť obrázku = 
  |panovanie = [[1765]]{{--}}[[1790]]
  |korunovácia = 
  |pôvodné meno = Joseph Benedikt August Johannes Anton Michael Adam
  |obrázok erbu = Greater Coat of Arms of Joseph II, Holy Roman Emperor.svg
  |ostatné tituly = uhorský kráľ<br />chorvátsky a slavónsky kráľ<br />český kráľ<br />rakúsky arcivojvoda
  |dátum narodenia = [[13. marec]] [[1741]]
  |miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Habsburská monarchia]]
  |dátum úmrtia = {{dúv|1790|2|20|1741|3|13}}
  |miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Habsburská monarchia]]
  |miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]], [[Viedeň]]
  |predchodca = [[František I. Lotrinský|František Štefan I. Lotrinský]]
  |regent = 
  |nástupca = [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]]
  |manžel = 
  |manželka = [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabela Parmská]]<br />[[Mária Jozefína Bavorská]]
  |potomstvo = 
  |dynastia = [[Habsbursko-lotrinská dynastia]]
  |otec = [[František I. Lotrinský|František Štefan I. Lotrinský]]
  |matka = [[Mária Terézia]]
|popis obrázku=Kaiser Joseph II. (1741-1790) mit der Statue des Mars, [[Anton von Maron]], [[Kunsthistorisches Museum]], [[1775]]}}

[[Súbor:Jozef II. 1773.jpg|náhľad|Jozef II. 1773]]

'''Jozef II.''' ({{v jazyku|deu|Joseph II.}}; * [[13. marec]] [[1741]], [[Viedeň]], [[Habsburská monarchia]] – † [[20. február]] [[1790]], Viedeň) bol od roku [[1764]] kráľom resp. od roku [[1765]] (čiže po otcovej smrti) [[cisár]]om [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej rímskej ríše nemeckého národa]], od roku [[1765]] bol aj spoluvládcom [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchii]]. Po matkinej smrti v roku [[1780]] sa stal samostatným vládcom Rakúskej monarchie, teda rakúskym [[arcivojvoda|arcivojvodom]], [[uhorsko|uhorským]] a [[česko|českým]] kráľom. Bol najstarším synom Márie Terézie a [[František I. Lotrinský|Františka I. Lotrinského]]. V roku [[1780]] sa za českého ani [[Uhorsko|uhorského]] kráľa nedal formálne korunovať ako jeho predchodcovia, aby nebol viazaný pri centralizácii monarchie.

Pričinil sa o množstvo reforiem, medzi ktoré patrí aj [[Tolerančný patent]] a [[Nevoľníctvo|zrušenie nevoľníctva]]. Ešte počas svojho života však väčšinu zo svojich reforiem musel odvolať. Počas svojej vlády vydal množstvo patentov (patent = listina panovníka, právna úprava s platnosťou zákona) v rôznych oblastiach.

== Detstvo ==
Jozef II. sa narodil 13. marca 1741 ako štvrté dieťa a prvý syn panovníčky [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a jej manžela, [[František I. Lotrinský|Františka Lotrinského]]. V čase svojho narodenia však bol druhým žijúcim dieťaťom kráľovského páru. Bol pokrstený ako ''Jozef Benedikt August Johannes Anton Michael Adam''.

Tak ako aj ďalší jeho súrodenci, aj Jozef bol vychovávaný v [[Katolicizmus|katolíckom]] duchu, na čo kládla veľký dôraz jeho matka, [[Mária Terézia]]. Jozef bol veľmi nadaný – už ako šesťročný vedel čítať aj písať v niekoľkých jazykoch. Medzi učiteľov a vychovávateľov, ktorí sa starali o mladého nástupníka trónu, patrili [[Wenzel Anton Kaunitz|gróf Kaunitz]], Karol Anton von Martini, Johann Krištof von Bartenstein a aj gróf [[Karol Batthyányi|Karol Batthyányi von Németh Ujvár]] <!-- Karl Josef Batthyány (1697–1772), General und Feldmarschall sa narodil v Rechnitz (na zámku) na maďarsko rakúskych hraniciach a jeho otec bol Ádám II. Batthyány "von Németújvár" (1662–1703) teda z Güssingu 
 https://de.wikipedia.org/wiki/Karl_Josef_Batthy%C3%A1ny -->. Podľa niektorých historikov mal práve Karol Batthyányi na Jozefa najväčší vplyv.<ref name="slachta">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jozef II.
  | url = http://slachta.kosztolanyi.com/modules.php?name=Content&pa=showpage&pid=14
  | dátum vydania = 19. december 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Šľachta – stránka o histórii šľachtických rodov
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský
}}</ref> Jozef začal prejavovať veľký záujem o [[Osvietenská filozofia|osvieteneckú filozofiu]] a [[Voltaire]]a, ktorého knihy aj čítal.

Jozef počas svojho života podnikol veľa ciest po celej [[Európa|Európe]]. Cestoval inkognito ako gróf Falkenstein (čo bol jeden z jeho titulov, ktoré zdedil po svojom otcovi<ref name="slachta"/>). Na týchto cestách sa stretával s obyčajnými ľuďmi a vďaka týmto stretnutiam sa chcel vcítiť do ich života. Práve tieto poznatky, ktoré získal na svojich početných cestách, boli východiskom pre jeho neskoršie reformy.

=== Vzťah s najbližšou rodinou ===
Jozef nemal s matkou [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] veľmi dobrý vzťah. Prejavovalo sa to aj v období, keď vládol ako spoluvládca, kedy často dochádzalo k ich vzájomným konfliktom – Jozef II. chcel presadzovať svoje myšlienky a názory, no tie boli často v rozpore s matkinými predstavami. Oveľa lepšie vychádzal so svojím otcom [[František I. Lotrinský|Františkom Lotrinským]], ktorého nečakaná smrť dňa [[18. august]]a [[1765]] ho veľmi zasiahla. Zdržanlivý a skôr chladný vzťah mal aj so svojimi súrodencami.

== Jozefova manželka ==
[[Súbor:Jean-Marc Nattier 005.jpg|thumb|Jozefova prvá manželka, [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabela Parmská]] ([[Jean-Marc Nattier]], [[Kunsthistorisches Museum]], [[1758]])]]

=== Sobášna politika ===
Jozef ako následník trónu sa prirodzene musel podriadiť sobášnej politike svojej matky, ktorá chcela jeho sobášom dosiahnuť výhodne politické spojenectvo s niektorou [[Európa|európskou]] mocnosťou. Prvá ponuka na sobáš prišla od [[Neapolské kráľovstvo|neapolského]] kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola IV.]] (neskôr v [[Španielsko|Španielsku]] vládol ako Karol III.), ktorý navrhol, aby si Jozef vzal za manželku jeho najstaršiu dcéru, a niektorá dcéra [[Mária Terézia|Márie Terézie]] by sa vydala za jeho najstaršieho syna. Tento sobáš by bol veľmi výhodný kvôli dvom veciam – zaručoval by bezpečnosť [[Rakúsko|Rakúska]] aspoň z jednej strany a Karol IV. mal v blízkej dobe nastúpiť na [[španielsko|španielsky]] trón po svojom bezdetnom nevlastnom bratovi [[Ferdinand VI. (Španielsko)|Ferdinandovi VI.]], a tak by po smrti Karola IV. mal Jozef nárok na španielsky trón.

=== Izabela Parmská ===
Druhou možnosťou, koho vybrať pre Jozefa, bola vnučka [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabela Parmská]]. S ňou sa nakoniec aj [[6. október|6. októbra]] [[1760]] oženil. Jozef sa do svojej manželky zamiloval, tá ale jeho city neopätovala. [[27. november|27. novembra]] [[1763]] zomrela Izabela Parmská vo veku 21 rokov na [[kiahne]].

==== Deti ====
Izabela Parmská prekonala dva potraty. Dva roky po svadbe, v roku [[1762]], porodila prvú dcéru, Máriu Teréziu ([[1762]]{{--}}[[1770]]), ktorá zomrela vo svojich ôsmich rokoch na [[zápal pľúc]]. V roku [[1763]] sa im narodila ďalšia dcéra Mária Kristína, ktorá bola pomenovaná po Jozefovej sestre, no zomrela hneď po narodení.

=== Mária Jozefína Bavorská ===
Po predčasnej smrti [[Izabela Bourbónska (1741)|Izabely Parmskej]] už Jozef nebol schopný nadviazať žiadny užší citový vzťah k inej žene. K druhému sobášu ho presvedčila jeho matka [[Mária Terézia]] z potreby zabezpečiť dediča. [[23. január]]a [[1765]] si Jozef II. vzal za manželku [[nemecko|nemeckú]] princeznú z wittelsbachského rodu, [[Mária Jozefína Bavorská|Máriu Jozefínu Bavorskú]]. Jozef a Mária Jozefína boli príbuzní – ich matky boli sesternice. Mária Jozefína však v roku [[1767]] zomrela. Toto manželstvo zostalo bezdetné. Po jej smrti sa už Jozef tretíkrát neoženil.

== Charakteristika vlády ==
[[Súbor:Crown of Joseph II.jpg|thumb|Koruna Jozefa II. je uložená vo viedenskej klenotnici]]

Jozef II. podporoval náboženskú toleranciu, chcel znížiť moc [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|cirkvi]], oslobodiť [[Nevoľníctvo|nevoľníkov]] od [[Feudalizmus|feudálnych]] bremien a odstrániť všetky obmedzenia a zákazy týkajúce sa obchodu a vzdelania. V týchto myšlienkach sa podobal na [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruského]] panovníka [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]], [[Rusko|ruskú]] cárovnú [[Katarína II. (Rusko)|Katarínu II.]] a aj na svojho mladšieho brata, ktorý po jeho smrti vládol ako [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]] Všetci títo panovníci sa považujú za [[Osvietenstvo|osvietenských]] vládcov [[18. storočie|18. storočia]]. Takisto aj Jozef II. bol hlavným predstaviteľom [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]] a rakúskeho [[centralizmus|centralizmu]]. Pomocou reforiem sa snažil odstrániť staré inštitúcie. Toto jeho úsilie sa označuje ako [[jozefinizmus]]. Tiež sa snažil aj o zrušenie nevoľníctva.

== Vláda ==
V roku [[1764]], teda ešte počas života svojho otca [[František I. Lotrinský|Františka Lotrinského]], bol Jozef korunovaný vo [[Frankfurt]]e za [[Rímskonemecká ríša|rímskonemeckého]] kráľa.<ref name="tvorcovia">{{Citácia knihy
  | priezvisko = Kolektív autorov
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tvorcovia svetových dejín – Od renesancie po osvietenstvo
  | vydavateľ = Mladé letá
  | miesto = 
  | rok = 2003
  | isbn = 80-10-00074-4
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = slovenský
}}</ref> Neskôr, po jeho smrti v roku [[1765]], sa stal aj rímskonemeckým cisárom a bol vymenovaný za spoluvládcu [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v rakúskych dŕžavách.

V zahraničnej politike sa usiloval o rozšírenie ríše na severovýchode (účasť na rozdelení [[Poľsko|Poľska]] v roku [[1772]]), západe (snaha pričleniť časť [[Bavorsko|Bavorska]]) a na juhu (dlhá vojna s [[Turecko]]m).

== Reformy Jozefa II. ==
Významná je aj politika Jozefa II. v národnom [[Národné hospodárstvo|hospodárstve]]. V ekonomike vychádzal z nových názorov, podporoval zakladanie [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]], chcel nahradiť rentu vo forme roboty peňažnou rentou a podobne.
Pod pojmom Jozefínske reformy sa označuje súbor približne 6000 nariadení a výnosov Jozefa II, ktoré v duchu osvietenských ideálov prirodzeného práva, racionalizmu, "rozumnej vlády" a náboženskej znášanlivosti nadväzovali na reformy jeho matky Márie Terézie, a v niektorých smeroch ich radikálne prekračovali. Jeho reformy uvoľnili sociálnu a kultúru energiu v habsburskej monarchii - úsilím o centralizáciu ríše a jazykovou germanizáciou ju však - paradoxne - nasmeroval aj k postupnej tvorbe národných ideológií v rôznych jej súčastiach a regiónoch.<ref name="PS">{{Citácia knihy | priezvisko = Šútovec | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Šútovec | titul = Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti | odkaz na titul = Politické Slovensko | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Bratislava | vydavateľ = SLOVART | rok = 2019 | isbn = 978-80-556-3894-2 | počet strán = 487 | strany = 175}}</ref>

=== Tolerančný patent ===
[[Súbor:Toleranzpatent 001.jpg|thumb|[[Tolerančný patent]]]]
{{Hlavný článok|Tolerančný patent}}

Prvý z veľkých patentov, ktoré Jozef II. zaviedol, bol '''[[Tolerančný patent]]'''. Do platnosti vstúpil [[13. október|13. októbra]] [[1781]] v [[rakúsko|rakúskych]] krajinách a [[25. október|25. októbra]] [[1781]] v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V skutočnosti však išlo o sériu nariadení, ktoré upravovali problematiku tolerancie v rôznych častiach monarchie. Dôvodom k vydaniu tohto patentu bola snaha prispôsobiť sa európskemu trendu a súčasne sa vyrovnať s existenciou [[Evanjelická cirkev|evanjelického náboženstva]]. Tolerančný patent vyhlásil túto evanjelickú menšinu za legálnu, vďaka čomu sa zviditeľnila a mohlo sa na ňu cielene pôsobiť ideologicky, politicky a ekonomicky.

Tolerančný patent zrušil cirkevný monopol [[Katolícka cirkev|katolíckej cirkvi]] v rakúskych korunných krajinách a okrem katolíckeho vierovyznania povoľoval aj [[Luteránstvo|luteránske]], [[Kalvinizmus|kalvínske]] a [[Pravoslávna cirkev|ortodoxné kresťanstvo]]. Nešlo tu však ešte o zrovnoprávnenie týchto vierovyznaní, ale o ich '''tolerovanie'''. Na základe tohto patentu sa mohli títo veriaci slobodne hlásiť k svojmu vierovyznaniu. Mali povolené stavať si kostoly, ktoré však nesmeli mať veže. Bola zakázaná diskriminácia v [[cech]]och. Protestanti mohli vďaka tolerančnému patentu zastávať verejné úrady a funkcie, mohli vlastniť majetok a aj získať meštianske právo.<ref name="sme">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Sýkorová
  | meno = Darina
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tolerančný patent
  | url = http://encyklopedia.sme.sk/c/2955352/tolerancny-patent.html
  | dátum vydania = 3. marec 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Encyklopédia SME
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský
}}</ref> Tolerančný patent sa považuje za zásadný zákon v otázke slobodného vierovyznania.

Od [[2. január]]a [[1782]] bola podobným spôsobom tolerovaná aj [[Judaizmus|židovská viera]]. Židia sa odvtedy mohli venovať väčšine bežných povolaní, mohli študovať na univerzitách a v niektorých oblastiach mohli vlastniť aj pôdu. Bolo zrušené označovanie žltým krúžkom a mohli byť oslovovaní ''„pán“''. Naďalej však nemohli napríklad pracovať v štátnych službách.

=== Patent o zrušení nevoľníctva ===
[[1. november|1. novembra]] [[1781]] bol v rakúskych a českých krajinách (v roku [[1785]] aj v Uhorsku) vydaný tzv. '''Patent o zrušení nevoľníctva'''. Na základe neho bolo zrušené [[nevoľníctvo]] a bolo nahradené miernejším stavom, a to [[Poddanstvo (roľníci)|poddanstvom]]. Na základe toho neboli poddaní priamo závislí na vrchnosti, či už šľachtickej alebo cirkevnej. Táto zmena tiež znamenala, že poddaní nepotrebovali súhlas vrchnosti, keď sa chceli odsťahovať z panstva, keď chceli uzavrieť manželstvo s osobou, ktorá žila mimo panstva, alebo keď chceli, aby sa ich deti vyučili v nejakom remesle, alebo ich chceli dať študovať, vznikla možnosť dedenia sedliackej usadlosti a zamedzilo sa drobeniu pozemkov. To predtým bez súhlasu nesmeli urobiť. Z poddanstva bolo možné sa vykúpiť. Upravil sa aj čeľadnícky poriadok.<ref name="bratislava">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Horniak
  | meno = Viliam
  | odkaz na autora = 
  | titul = 11. Bratislavské vinohradníctvo a Jozef II.
  | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/bratislava-kedysi/bratislavske-vino/11.-bratislavske-vinohradnictvo-a-jozef-ii..html?page_id=5450
  | dátum vydania = 23. marec 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Bratislavské noviny
  | miesto = 
  | jazyk = slovenský
}}</ref>

Nepriamym dôsledkom tohto patentu bol nárast vzdelanosti, pretože oveľa viac ľudí mohlo slobodne študovať, a taktiež nárast podnikateľskej činnosti, pretože roľníci mohli odísť do miest, kde sa zamestnali v továrňach, čo výrazne podporilo priemyselnú revolúciu.

=== Administratívna správa a dane ===
[[Súbor:Uničov, Josef II statue.jpg|thumb|Socha Jozefa II. v [[Uničov]]e v Česku]]

V roku [[1786]] sa pokúsil o zdanenie všetkých obyvateľov, vrátane privilegovaných vrstiev. To sa mu však v [[Uhorsko|Uhorsku]] nepodarilo uviesť do života. V administratíve zrušil v Uhorsku stáročia existujúce šľachtické [[stolica (územie)|stolice]] a nahradil ich 10 štátnymi dištriktami ([[18. marec|18. marca]] [[1785]]). Spojil tak napríklad [[Liptov (župa)|Liptovskú]], [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčiansku]] a [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskú]] stolicu. Po jeho smrti sa však toto jeho nariadenie zrušilo.

Nariadil sčítanie obyvateľstva (tom čase žilo v Uhorsku 6,5 milióna obyvateľov<ref name="slachta"/>), očíslovanie domov a zjednotil Uhorskú a Sedmohradskú kráľovskú kanceláriu.

V rámci Jozefínskeho katastra nariadil spísať všetku pôdu v ríši – poddanskú aj panskú. Zavádzal tiež rovnaké zdanenie, čím zrušil predchádzajúce daňové úľavy šľachty. Bernou a urbariálnou reformou (patentom) zrušil povinnosť roboty a nahradzoval ich peňažnými dávkami. Daňové zaťaženie poddanských sídiel nemalo prekročiť 30 % výnosu pozemku. Obe tieto nariadenia však Jozef musel zrušiť ešte počas svojho života.

V rámci prísnej finančnej politiky zakázal dovoz luxusných výrobkov a obmedzil výdavky habsburského dvora.

=== Jazyk ===
V jazykovej oblasti vyhlásil [[nemčina|nemčinu]] namiesto dovtedajšej [[latinčina|latinčiny]] za úradný jazyk rakúskej monarchie<ref name="tvorcovia" /> (vrátane [[Uhorsko|Uhorska]]) a zároveň podporoval pestovanie jednotlivých domácich jazykov v monarchii, čo uviedol do praxe dekrétom z decembra [[1786]], ktorého cieľom bolo zlepšenie komunikácie kňazov s obyvateľstvom. Toto spôsobilo jednak nárast maďarského [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začiatok tzv. [[maďarizácia|maďarizácie]] a jednak to, že sa [[bernolákovci (hnutie)|bernolákovci]] začali venovať pestovaniu jedného z týchto domácich jazykov monarchie – [[slovenčina|slovenčiny]]. Germanizácia, vyplývajúca z tohto jazykového predpisu aj z celkovej centralizácie, však narazila na odpor nielen v Uhorsku, ale aj v [[Čechy|Čechách]] a [[Halič]]i.

=== Súdnictvo ===
Zreformoval tiež súdnictvo. Prijal nový '''Trestný zákonník''' a nový '''Občiansky zákonník'''. Trestný zákonník zrušil trest smrti a mučenie. [[Občiansky zákonník]] hlásal rovnosť ľudí pred súdom a celkovo rovnaké práva a povinnosti občanov. Okrem toho zakázal prácu detí do 8 rokov a oslabil diskrimináciu Židov.

=== Zdravotníctvo ===
[[Súbor:Joseph II(002).jpg|thumb|Portrét Jozefa II.]]
V roku [[1777]] založil Jozef II. ríšsky '''Ústav pre hluchonemých''', kde sa vyučovalo pomocou posunkovej reči a orálnej metódy, čím sa vytvorila nová kombinovaná metóda, dnes nazývaná viedenská metóda. Takisto sa podieľal aj na zriaďovaní niekoľkých nemocníc.

Zakázal pochovávať mŕtvych v kláštoroch a kostoloch klasickým spôsobom. Mŕtvoly sa mali pochovávať zabalené v plátne, a nie v drevených rakvách. Dôvodom pre toto rozhodnutie bolo šetrenie dreva. Kvôli stále sa šíriacej [[cholera|cholere]] a [[Mor (pestis)|moru]] nariadil, aby sa mŕtvi pochovávali do jedného dňa od úmrtia a mali byť zasypaní vápnom<ref name="slachta"/>.

=== Reformy cirkvi a rušenie kláštorov ===
Aby podlomil politickú moc šľachty, ktorá sa stavala proti jeho reformám, zrušil viacero [[Rehoľný rád|rádov]], kláštorov aj cirkevných majetkov, obmedzoval styky s [[Rím]]om a snažil sa paralyzovať mocenský vplyv [[pápež]]a na katolícku cirkev v rakúskej monarchii. Obnovil tiež ''„placetum regium“'', čo bolo nariadenie, ktoré zakazovalo čítať pápežské buly v kostoloch bez povolenia panovníka. Jozef II. tým dal jasne najavo, že len cisár určuje aj náboženské pravidlá katolíckej cirkvi v rakúskej ríši<ref name="sme"/>. Vtedajší pápež [[Pius VI.]] ho otvorene kritizoval<ref name="tvorcovia" />.

Najprv zrušil tie rády, ktoré sa nevenovali zdravotníckej službe a výchove mládeže. V roku [[1783]] tak zrušil celkovo 738 kláštorov, najmä [[Kartuziáni|Kartuziánov]], [[Kamalduli|Kamaldulov]], [[Karmelitáni|Karmelitánov]] a Karmelitánok, [[Klarisky|Klarisiek]], [[Rád menších bratov kapucínov|Kapucínok]], [[Františkáni|Františkánok]] a rôzne ďalšie kláštory. Toto rušenie kláštorov zdôvodňoval veľkým počtom kláštorov a nákladmi, ktoré zaťažovali najmä štátnu kasu. Z ich majetkov financoval nové farnosti, školy a opateru starých duchovných. Na výchovu kňazov zrušil biskupské semináre a zriadil dva štátne [[generálny seminár|generálne semináre]], ktoré vychovávali v osvietenskom duchu<ref name="sme"/>. Jeden z nich bol [[1. november|1. novembra]] [[1783]] otvorený na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] a sú s ním spojené začiatky pôsobenia [[bernolákovci (hnutie)|bernolákovcov]], a teda aj prvej spisovnej slovenčiny. V roku [[1791]] chcel zrušiť ešte ďalších 400 kláštorov, no zomrel v roku [[1790]].

Ďalej sa zameral na zredukovanie počtu cirkevných sviatkov, zrušil niektoré púte a procesie. V rámci šetrenia dokonca nariadil znížiť počet sviečok používaných pri omšiach<ref name="sme"/>.

Jozef II. dal zriadiť aj tzv. [[náboženský fond]], ktorý disponoval majetkom získaným z predaja nehnuteľností. Fond slúžil na zaopatrenie kňazov a rôzne iné charitatívne činnosti. Tento fond fungoval až do roku [[1938]]. Vtedy ho po [[Anšlus|Anschluse Rakúska]] zhabal [[Adolf Hitler]].

=== Ďalšie reformy a nariadenia Jozefa II. ===
* S osvieteneckou literatúrou a s novinárstvom sa spája aj dôležitý patent Jozefa II. z [[11. jún]]a [[1781]], ktorým bola vyhlásená takmer úplná sloboda tlače – hlavná podmienka slobodného vedeckého bádania.
* Jozef II. tiež zmenil aj spôsob výcviku a taktiky rakúskej armády. Vzorom mu bola [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruská]] armáda, ktorá bola veľmi dobre organizovaná. Zaviedol nový vojenský poriadok, vojenské uniformy, [[žold]] a dovolenky.
* Presunul mnohé centrálne uhorské úrady z vtedajšieho Prešporka, dnešnej [[Bratislava|Bratislavy]], a [[Slovensko|Slovenska]] do [[Viedeň|Viedne]] a [[Budín]]a. Dokonca aj [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]] presťahoval do [[Pešť|Pešti]]. Tým výrazne oslabil postavenie Bratislavy v [[Uhorsko|Uhorsku]].
* Zaviedol '''''Uhorskú objemovú mieru'''''. Na základe nej sa ustálila miera vínneho suda na 10 vedier (čo bolo 465 litrov). V Uhorsku dovtedy existovala nejednotná miera, ktorá sa pohybovala v rozmedzí 50{{--}}61 litrov<ref name="bratislava"/>.
* V roku [[1784]] povolil dekrétom, že vinohradníci môžu predávať víno z vlastnej produkcie neobmedzene a podľa vlastnej tvorby cien <ref name="bratislava"/>.
* [[21. december|21. decembra]] [[1785]] podrobil štátnej kontrole slobodomurárske lóže, čím [[slobodomurárstvo]] začalo v monarchii upadať.
* Proti vôli [[cech]]ov im okliešťoval slobody a práva, až ich nakoniec po smrti [[Mária Terézia|Márie Terézie]] zrušil. K ich zrušeniu prispel aj '''''Patent o povolení slobody remesiel''''' z roku 1769 .
* Obľúbenú zónu na poľovačky prístupnú len pre cisársky dvor, Prater, dal k dispozícii ku všeobecnému užívaniu.
* Podporoval aj hudbu. Jeho dvorným skladateľom bol Talian [[Antonio Salieri]] a na jeho dvore komponoval aj [[Wolfgang Amadeus Mozart]]<ref name="tvorcovia" />.

Jozef sa snažil zreformovať všetky oblasti života, no keďže všetko urobil príliš unáhlene a rýchlo, veľa z jeho reforiem nakoniec stroskotalo. Jeho nasilu presadzované reformy vyvolali odpor šľachty, najmä v [[Belgicko|Belgicku]] a Uhorsku. V Uhorsku, napriek tomu, že Jozef nezvolával snemy a neobsadil ani funkciu [[palatín]]a, bol odpor šľachty taký veľký, že všetky reformy (ktorých bolo okolo 2000) musel na smrteľnej posteli odvolať. Ponechal iba tolerančný patent a zrušenie nevoľníctva. K odporu šľachty prispel aj jej strach z práve prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]].

== Smrť ==
V roku [[1790]] nečakane zomrel na [[tuberkulóza|tuberkulózu]], ktorou sa nakazil počas bojov v [[Rusko|Rusku]] proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]]. K jeho predčasnej smrti tiež prispela aj prepracovanosť. Pochovaný je v [[Kapucínska krypta|kapucínskej krypte]] vo Viedni. Na náhrobný kameň si nechal vyryť nápis<ref name="slachta"/>:
{{citát|Tu odpočíva Jozef II., ktorý vo všetkom, čo robil, zlyhal.}}

== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Jozef II.'''
|2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
|3 = [[Mária Terézia]]
|4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]
|5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]]
|6 = [[Karol VI. Habsburský]]
|7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]
|8 = [[Karol V. Lotrinský]]
|9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]]
|10 = [[Filip I. Orleánsky]]
|11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]]
|14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]
|15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]]
|16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II.]]
|17 = [[Klaudia Lotrinská]]
|18 = [[Karol II. Gonzaga]]
|19 = [[Mária Gonzaga]]
|20 = [[Ľudovít XIII.]]
|21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|22 = [[Karol Ľudovít Falcký]]
|23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]]
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|26 = [[Filip Viliam Falcko-neuburský]]
|27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]]
|28 = 
|29 = 
|30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]]
|31 = [[Kristína Frederika Württemberská]]
}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra == 
* KUNEC, Patrik: Cisár Jozef II. - osudom prenasledovaný reformátor. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 12 - 19.
* MAGENSCHAB, Hans: ''Josef II. Revolucionář z boží milosti.'' Praha : Brána - Knižní klub, 1999. 243 s. ISBN 80-7243-044-0

== Pozri aj ==
* [[Mária Terézia]]
* [[František I. Lotrinský|František Štefan I. Lotrinský]]
* [[Habsbursko-lotrinská dynastia]]
* [[Zoznam panovníkov Rakúska]]
* [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov]]
* [[Zoznam panovníkov Česka]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Jozef II.|commonscat=Joseph II, Holy Roman Emperor}}

== Zdroj a externé odkazy ==
* {{preklad|en|Joseph II, Holy Roman Emperor|310659696}}
* {{preklad|cs|Josef II.|4272301}}
* [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/306348/Joseph-II Životopis Jozefa II. na ''britannica.com''] {{eng icon}}
* [http://www.habsburg.estranky.sk/fotoalbum/panovnici-rakusko-uhorska/jozef-ii_ Fotogaléria Jozefa II.]
* [http://www.antiquesatoz.com/habsburg/ Biografia Habsburgovcov] 
* zbierka nariadení Jozefa II. ''[http://digitalna.kniznica.info/s/BmcZjCdsVs Collectio ordinationum imperatoris Josephi II-i et repraesentationum diversorum regni Hungariae comitatuum]''. Dioszeg: Paul Medgyes, 1790. 318 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] 
* [http://digitalna.kniznica.info/s/Z9Y2dQJD1B ''Constituta regia quae regnante August, Imperatore et rege Apostol. Josepho II. politicorum Pars 1., 2. (1.) De publicorum negotiorum administratione, (2.) De Politia ...'']. Viennae: Kurzbek, 1788. 397 s. - dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] 

{{portál|História|Historický|Slovensko|Slovenský|Belgicko|Belgický|Česko|Český}}

{{s-start}}
{{s-reg}}
{{s-pred | riadky=3 | pred=[[Mária Terézia]]}}
{{s-teraz | teraz=[[Zoznam vládcov Uhorska|uhorský kráľ]], kráľ [[Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Slavónsko|Slavónska]] | roky=1780{{--}}1790}}
{{s-potom | riadky=5 | potom=[[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]]}}
|-
{{s-teraz | teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|český kráľ]] | roky=1780{{--}}1790}}
|-
{{s-teraz | teraz=[[Zoznam vládcov Rakúska|rakúsky arcivojvoda]] | roky=1780{{--}}1790}}
|-
{{s-pred | riadky=3|pred=[[František I. Lotrinský]]}}
{{s-teraz | teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|nemecký kráľ]] (bývalý kráľ Rimanov)| roky=1764{{--}}1790}}
|-
{{s-teraz | teraz= [[cisár]] [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej rímskej ríše nemeckého národa]] (zvolený)| roky=1765{{--}}1790}}
|-
{{s-teraz | teraz= [[tešín]]sky vojvoda | roky=1765{{--}}1766}}
{{s-potom | riadky=1 | potom=[[Mária Kristína Habsbursko-Lotrinská|Mária Kristína]] <br />a [[Albert Sasko-Tešínsky]]}}
{{s-end}}

{{Deti Márie Terézie}}{{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Habsburgovci]]
[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Nemecka]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
[[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]]
[[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]]
[[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]]