Karel Kramář: Rozdiel medzi revíziami

	Karel Kramář
	česko-slovenský politik
1. predseda vlády Česko-Slovenska
	V úrade; 14. november 1918 – 8. júl 1919
Biografické údaje
Narodenie	27. december 1860; Vysoké nad Jizerou, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	26. máj 1937 (76 rokov); Praha, Česko-Slovensko
Politická strana	Mladočesi; Československá národní demokracie
Alma mater	Karlova univerzita
Národnosť	Čech
Vierovyznanie	pravoslávny
Rodina
Manželka	Nadežda Kramářová
Odkazy
	Karel Kramář; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Aktuálna revízia z 08:31, 20. máj 2024

JUDr. Karel Kramář (* 27. december 1860, Vysoké nad Jizerou – † 26. máj 1937, Praha) bol český a česko-slovenský politik, prvý predseda vlády Česko-Slovenska.

Rakúsko-Uhorsko

Karel Kramář vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po dokončení štúdií sa pripravoval na kariéru vysokoškolského pedagóga. Študoval vývoj rakúskeho štátneho práva vo Viedni, národné hospodárstvo v Berlíne a politické vedy v Paríži.

V roku 1889 sa podieľal okrem iného spolu s Tomášom Masarykom na založení Českej strany ľudovej – realistickej. V roku 1891 bol Karel Kramář zvolený za Mladočechov do viedenskej Ríšskej rady. V tejto strane neskôr zostal a bol zvolený za jej predsedu.

Do vypuknutia 1. svetovej vojny bol Kramář zástancom federalizovaného Rakúsko-Uhorska, v ktorého rámci by úzko spolupracovali slovanské národy. Organizoval všeslovanské zjazdy v Prahe (1908) a v Sofii (1910) a propagoval myšlienku novoslovanstva. Ešte pred vypuknutím 1. svetovej vojny však Kramář vypracoval dokument s názvom Slovanská ústava, ktorý už s existenciou Rakúsko-Uhorska nepočítal a české krajiny plánoval ako súčasť slovanskej federácie. Je otázkou, do akej miery bol tento dokument púhou výzvou predstaviteľom cárskeho Ruska, aby sa začali politicky angažovať v strednej Európe.

Prvá svetová vojna

V Ríšskej rade aj naďalej angažoval vo veci českej samostatnosti. Po vypuknutí 1. svetovej vojny začal organizovať domáci odboj,^[1] v roku 1915 bol za to zatknutý a v procese, ktorý trval od 6. decembra 1915 do 3. júla 1916 spolu s Aloisom Rašínom, Vincencom Červinkom a Josefom Zamazalom odsúdený na trest smrti pre velezradu a vyzvedačstvo (v tomto procese ho obhajoval Eduard Koerner). Toho sa mal dopustiť okrem iného i organizovaním všeslovanských zjazdov, čo však nebolo v dobe „spáchania“ trestné. Trest mu bol neskôr zmiernený na 20 rokov a v júli roku 1917 bol spolu s ďalšími odsúdenými amnestovaný novým cisárom Karlom I.

Doma získal už počas svojho procesu povesť hrdinu, ktorý kvôli svojej činnosti pre vlasť riskuje vlastný život. Po prepustení z väzenia stál znova v čele mladočeskej strany, ktorá sa vo februári 1918 zlúčila s niekoľkými menšími stranami, najmä Českou stranou štátoprávne pokrokovou pod názvom Česká štátoprávna demokracia.

Česko-Slovensko

V čase vyhlásenia samostatného Česko-Slovenska sa Kramář ako predseda Národného výboru nachádzal v Ženeve na stretnutí predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja. ^[2]Spočiatku propagoval predstavu monarchického zriadenia samostatného štátu, ale neskôr pristúpil na myšlienku republikánskej formy vlády. Hneď na počiatku 1. republiky, v roku 1919, zmenila Kramářova strana svoj názov na Československú národnú demokraciu.

Prvý predseda vlády ČSR

Kramář bol 14. novembra 1918 v ten deň vyhláseným Národným zhromaždením zvolený prvým predsedom vlády ČSR. V čase svojho predsedníctva viedol česko-slovenskú delegáciu na Parížskej mierovej konferencii. Presadzoval tam názor, že víťazné mocnosti by mali intervenovať proti boľševickej vláde v Rusku. S touto požiadavkou však pre Benešov odpor neuspel.

Jeho myšlienka, že bez slobodného Ruska nie je možné zaistiť trvalejší mier v Európe sa ukázala ako opodstatnená počas 2. svetovej vojny i studenej vojny. V čase konferencie sa vyostrili ideové i osobné rozpory s vtedajším ministrom zahraničia Edvardom Benešom.

Vo funkcii predsedu vlády zostal Kramář do 8. júla 1919, keď jeho vláda padla po všeobecných voľbách, ktoré sa skončili pre národných demokratov neúspechom. V žiadnej ďalšej česko-slovenskej vláde už nepôsobil. 8. januára 1919, ešte ako predseda vlády, prežil pokus o atentát mladého komunistu Aloisa Šťastného na svoju osobu.

Počas 1. republiky bol Kramář síce predsedom svojej strany, ale faktickú moc v nej mali iní. Kramář zastával konzervatívne a nacionalistické názory, bol zástancom národného, nie národnostného štátu, a viedol – ako jeden z kritikov tzv. „Hradu“ – množstvo ideových aj osobných sporov (napr. o zásluhy domáceho a zahraničného odboja) s Benešom i Masarykom. Po vzniku Národného zjednotenia sa stal jeho predsedom.

Karel Kramář zomrel v roku 1937 v Prahe a je pochovaný v krypte Chrámu zosnutia presvätej bohorodičky na Olšanskom cintoríne v Prahe.

Referencie

↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199
↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), first issue - váz. kniha, 219 p., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3,p. 8 - 48, p. 95 - 116, p. 125 - 148, p. 157-160, p. 165 - 169

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karel Kramář

Externé odkazy

Heslo na stránkach Životopisy online (v češtine)

[1] PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199

[2] PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), first issue - váz. kniha, 219 p., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3,p. 8 - 48, p. 95 - 116, p. 125 - 148, p. 157-160, p. 165 - 169

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{Infobox Politik
-   |Meno = Karel Kramář
+ | Meno             = Karel Kramář
+ | Rodné meno       =
-   |Portrét = Karel Kramář.jpg
+ | Popis osoby      = česko-slovenský politik
-   |Veľkosť obrázka  = 230px
+ | Portrét          = Karel Kramář 1920s.jpg
-   |Popis = česko-slovenský politik
+ | Veľkosť portrétu =
-   |Dátum narodenia = [[27. december]] [[1860]]
+ | Popis portrétu   =
-   |Miesto narodenia = [[Vysoké nad Jizerou]]
+ | Podpis           = Karel Kramář Signature.svg
-   |Dátum úmrtia = {{dúv|1937|5|26|1860|12|27}}
-   |Miesto úmrtia = [[Praha]]
-   |Politická strana = [[Mladočesi]], [[Československá národní demokracie]]
-   |Alma mater = [[Karlova univerzita|Univerzita Karlova]]
-   |Podpis = Karel Kramář Signature.svg
- }}
-JUDr. '''Karel Kramář''' (* [[27. december]] [[1860]], [[Vysoké nad Jizerou]] – † [[26. máj]] [[1937]], [[Praha]]) bol český a česko-slovenský politik, prvý predseda vlády [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].
+ | Poradie          = [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska|1.]]
-==Rakúsko-Uhorsko==
+ | Úrad             = predseda vlády Česko-Slovenska
+ | Začiatok obdobia = [[14. november]] [[1918]]
+ | Koniec obdobia   = [[8. júl]] [[1919]]
+ | Predchodca       = Tomáš G. Masaryk (''dočasná vláda'')
+ | Nástupca         = [[Vlastimil Tusar]]
+ | Dátum narodenia  = [[27. december]] [[1860]]
+ | Miesto narodenia = [[Vysoké nad Jizerou]], [[Rakúske cisárstvo]]
+ | Dátum úmrtia     = {{dúv|1937|5|26|1860|12|27}}
+ | Miesto úmrtia    = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
+ | Politická strana = [[Mladočesi]]<br/>[[Československá národní demokracie]]
+ | Alma mater       = [[Karlova univerzita]]
+ | Profesia         =
+ | Národnosť        = [[Česi|Čech]]
+ | Vierovyznanie    = [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávny]]
+ | Manželka         = Nadežda Kramářová
+ | Manžel           =
+ | Partnerka        =
+ | Partner          =
+ | Deti             =
+ | Webstránka       =
+ | Poznámky         =
+ | Portál1          =
+ | Portál2          =
+}}
+[[Doktor práv|JUDr.]] '''Karel Kramář''' (* [[27. december]] [[1860]], [[Vysoké nad Jizerou]] – † [[26. máj]] [[1937]], [[Praha]]) bol český a česko-slovenský politik, prvý predseda vlády [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].
+== Rakúsko-Uhorsko ==
 Karel Kramář vyštudoval právo na Právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe. Po dokončení štúdií sa pripravoval na kariéru vysokoškolského pedagóga. Študoval vývoj rakúskeho štátneho práva vo [[Viedeň|Viedni]], národné hospodárstvo v [[Berlín]]e a politické vedy v [[Paríž]]i.
@@ Riadok 22: / Riadok 44: @@
 == Prvá svetová vojna ==
-V Ríšskej rade aj naďalej angažoval vo veci českej samostatnosti. Po vypuknutí 1. svetovej vojny začal organizovať domáci odboj, v roku [[1915]] bol za to zatknutý a v procese, ktorý trval od [[6. december|6. decembra]] [[1915]] do [[3. júl]]a [[1916]] spolu s [[Alois Rašín|Aloisom Rašínom]], [[Vincenc Červinka|Vincencom Červinkom]] a [[Josef Zamazal|Josefom Zamazalom]] odsúdený na [[trest smrti]] pre velezradu a vyzvedačstvo (v tomto procese ho obhajoval [[Eduard Koerner]]). Toho sa mal dopustiť okrem iného i organizovaním všeslovanských zjazdov, čo však nebolo v dobe „spáchania“ trestné. Trest mu bol neskôr zmiernený na 20 rokov a v júli roku [[1917]] bol spolu s ďalšími odsúdenými amnestovaný novým cisárom [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karlom I.]]
+V Ríšskej rade aj naďalej angažoval vo veci českej samostatnosti. Po vypuknutí 1. svetovej vojny začal organizovať domáci odboj,<ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199</ref> v roku [[1915]] bol za to zatknutý a v procese, ktorý trval od [[6. december|6. decembra]] [[1915]] do [[3. júl]]a [[1916]] spolu s [[Alois Rašín|Aloisom Rašínom]], [[Vincenc Červinka|Vincencom Červinkom]] a [[Josef Zamazal|Josefom Zamazalom]] odsúdený na [[trest smrti]] pre velezradu a vyzvedačstvo (v tomto procese ho obhajoval [[Eduard Koerner]]). Toho sa mal dopustiť okrem iného i organizovaním všeslovanských zjazdov, čo však nebolo v dobe „spáchania“ trestné. Trest mu bol neskôr zmiernený na 20 rokov a v júli roku [[1917]] bol spolu s ďalšími odsúdenými amnestovaný novým cisárom [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karlom I.]]
 Doma získal už počas svojho procesu povesť hrdinu, ktorý kvôli svojej činnosti pre vlasť riskuje vlastný život. Po prepustení z väzenia stál znova v čele mladočeskej strany, ktorá sa vo februári [[1918]] zlúčila s niekoľkými menšími stranami, najmä [[Česká strana štátoprávne pokroková|Českou stranou štátoprávne pokrokovou]] pod názvom [[Česká štátoprávna demokracia]].
 == Česko-Slovensko ==
-V čase vyhlásenia samostatného Česko-Slovenska sa Kramář ako predseda [[Národný výbor československý|Národného výboru]] nachádzal v [[Ženeva|Ženeve]] na stretnutí predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja. Spočiatku propagoval predstavu monarchického zriadenia samostatného štátu, ale neskôr pristúpil na myšlienku republikánskej formy vlády. Hneď na počiatku [[Prvá republika|1. republiky]], v roku [[1919]], zmenila Kramářova strana svoj názov na [[Československá národná demokracia|Československú národnú demokraciu]].
+V čase vyhlásenia samostatného Česko-Slovenska sa Kramář ako predseda [[Národný výbor československý|Národného výboru]] nachádzal v [[Ženeva|Ženeve]] na stretnutí predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja. <ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), first issue - váz. kniha, 219 p., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3,p. 8 - 48, p. 95 - 116, p. 125 - 148, p. 157-160, p. 165 - 169
+</ref>Spočiatku propagoval predstavu monarchického zriadenia samostatného štátu, ale neskôr pristúpil na myšlienku republikánskej formy vlády. Hneď na počiatku [[Prvá republika|1. republiky]], v roku [[1919]], zmenila Kramářova strana svoj názov na [[Československá národná demokracia|Československú národnú demokraciu]].
 === Prvý predseda vlády ČSR ===
@@ Riadok 39: / Riadok 62: @@
 Karel Kramář zomrel v roku [[1937]] v Prahe a je pochovaný v krypte Chrámu zosnutia presvätej bohorodičky na [[Olšanské cintoríny|Olšanskom cintoríne]] v Prahe.
+== Referencie ==
+{{Referencie}}
 == Pozri aj ==
@@ Riadok 44: / Riadok 70: @@
 * [[Zoznam česko-slovenských premiérov]]
 * [[Kramářova vila]]
+* [[Vláda Československej republiky od 14. novembra 1918 do 8. júla 1919]]
 == Iné projekty ==
-{{projekt|commons=Category:Karel Kramářa}}
+{{projekt}}
 == Externé odkazy ==
 * [http://zivotopisyonline.cz/karel-kramar.php Heslo] na stránkach Životopisy online (v češtine)
 {{Predsedovia vlád Česko-Slovenska}}
+{{Autoritné údaje}}
 {{DEFAULTSORT:Kramář, Karel}}
-[[Kategória:Narodenia v 1860]]
-[[Kategória:Úmrtia v 1937]]
 [[Kategória:Predsedovia vlády Česko-Slovenska]]
+[[Kategória:České osobnosti prvej svetovej vojny]]
+[[Kategória:Obete atentátov]]
-[[cs:Karel Kramář]]
-[[de:Karel Kramář]]
-[[en:Karel Kramář]]
-[[fr:Karel Kramář]]
-[[hsb:Karel Kramář]]
-[[it:Karel Kramář]]
-[[ja:カレル・クラマーシュ]]
-[[pl:Karel Kramář]]
-[[ru:Крамарж, Карел]]