[go: nahoru, domu]
Preskočiť na obsah

Vasil Levski: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Gitanes232 (diskusia | príspevky)
3 804 editací
d rozšírenie
TeslaBot (diskusia | príspevky)
Boti
147 713 editací
 
(14 medziľahlých úprav od 8 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 19: Riadok 19:
| Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1837]]
| Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1837]]
| Miesto narodenia = [[Karlovo]], [[Bulharsko]]
| Miesto narodenia = [[Karlovo]], [[Bulharsko]]
| Dátum úmrtia = [[18. február]] [[1873]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1873|2|18|1837|7|18}}
| Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Bulharsko]]
| Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Bulharsko]]
| Politická strana =
| Politická strana =
Riadok 25: Riadok 25:
| Profesia =
| Profesia =
| Manželka =
| Manželka =
| Manžel =
| Partnerka =
| Partnerka =
| Partner =
| Deti =
| Deti =
| Národnosť =
| Národnosť =
Riadok 36: Riadok 34:
}}
}}


'''Vasil Levski''' ({{bul|Васил Левски}}) (iný prepis: '''Vasiľ Levský'''); vlastným menom '''Vasil Ivanov Kunčev''' ({{bul|Васил Иванов Кунчев}}; * [[18. júl]] [[1837]], [[Karlovo]], [[Bulharsko]] – † [[18. február]] [[1873]], [[Sofia]], [[Bulharsko]]) bol pôvodne mních a neskôr aj bulharský národný hrdina a revolucionár, jedna z hlavných osobností a symbol bulharského boja za slobodu. V Bulharsku sa označuje aj ako '''Apoštol slobody''' ({{bul|Апостола на свободата - ''Apostola na svobodata''}}).
'''Vasil Levski''' ({{bul|Васил Левски}}), iný prepis: '''Vasiľ Levský'''; vlastným menom '''Vasil Ivanov Kunčev''' ({{bul|Васил Иванов Кунчев}}; * [[18. júl]] [[1837]], [[Karlovo]], [[Bulharsko]]{{--}}† [[18. február]] [[1873]], [[Sofia]], [[Bulharsko]]) bol pôvodne mních a neskôr aj bulharský národný hrdina a revolucionár, jedna z hlavných osobností a symbol bulharského boja za slobodu. V Bulharsku sa označuje aj ako '''Apoštol slobody''' ({{bul|Апостола на свободата|''Apostola na svobodata''}}).


== Životopis ==
== Životopis ==
Narodil sa 18. júla 1837 (6. júla podľa starého kalendára) v Karlove. Jeho rodičia boli Ivan Kunčev Ivanov a Gina Vasileva Karaivanova-Kunčeva. Otec mu zomrel, keď mal 14 rokov. Prvotné vzdelanie Vasil Levski získal v miestnej škole v Karlove a neskôr v rokoch 1856 - 1857 navštevoval náboženskú školu v [[Stará Zagora|Starej Zagore]].<ref name="vasil-levski.bg">[http://vasil-levski.bg/%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B0-%D1%81%D0%B5%D0%BA%D1%86%D0%B8%D1%8F/%D0%B1%D0%B8%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D0%B8%D1%8F/ vasil-levski.bg]</ref> Ako mních prijal meno Ignatij a v roku 1858 začal pôsobiť ako dekan a spevák v karlovskom [[Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)|chráme Zosnutia Bohorodičky]].<ref name="bulgarianhistory.org">[https://bulgarianhistory.org/vasil-levski-apostola-na-svobodata/ bulgarianhistory.org]</ref>
Narodil sa 18. júla 1837 (6. júla podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) v [[Karlovo|Karlove]]. Jeho rodičia boli Ivan Kunčev Ivanov a Gina Vasileva Karaivanova-Kunčeva. Otec mu zomrel, keď mal 14 rokov. Prvotné vzdelanie Vasil Levski získal v miestnej škole v Karlove a neskôr v rokoch 1856{{--}}1857 navštevoval školu pre duchovenstvo v [[Stará Zagora (mesto)|Starej Zagore]].<ref name="vasil-levski.bg">[http://vasil-levski.bg/%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B0-%D1%81%D0%B5%D0%BA%D1%86%D0%B8%D1%8F/%D0%B1%D0%B8%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D0%B8%D1%8F/ vasil-levski.bg]</ref> Ako mních prijal meno Ignatij a v roku 1858 bol vysvätený na [[diakon]]a, pričom začal pôsobiť ako diakon a spevák v karlovskom [[Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)|chráme Zosnutia Bohorodičky]].<ref name="bulgarianhistory.org">[https://bulgarianhistory.org/vasil-levski-apostola-na-svobodata/ bulgarianhistory.org]</ref>


Niekedy v roku 1861 sa Vasil Levski rozhodol, že svoj život zasvätí boju za slobodu<ref name="bulgarianhistory.org"/> a na jar roku 1862 sa na výzvu Juraja Rakovského vybral do [[Belehrad|Belehradu]], kde sa pripojil k tzv. Prvej bulharskej légii. Tu vďaka svojej statočnosti získal aj svoj pseudonym "Levský". V roku 1867 sa vybral do [[Bukurešť|Bukurešti]], aby sa tu stretol s Rakovským a na jeho odporúčanie sa stal vlajkonošom čaty pod velením Panajota Chitova s ktorou vykonal niekoľkotýždňový prechod Starej planiny do Srbska. Po dosiahnutí srbských hraníc sa opäť vybral do Belehradu, kde sa neskôr prihlásil do Druhej bulharskej légie.<ref name="vasil-levski.bg"/>
Niekedy v roku 1861 sa Vasil Levski rozhodol, že svoj život zasvätí boju za slobodu<ref name="bulgarianhistory.org"/> a na jar roku 1862 sa na výzvu Juraja Rakovského vybral do [[Belehrad]]u, kde sa pripojil k tzv. Prvej bulharskej légii. Tu vďaka svojej statočnosti získal aj svoj pseudonym „Levský“. V roku 1867 sa vybral do [[Bukurešť|Bukurešti]], aby sa tu stretol s Rakovským a na jeho odporúčanie sa stal vlajkonosičom čaty pod velením Panajota Chitova, s ktorou vykonal niekoľkotýždňový prechod Starej planiny do Srbska. Po dosiahnutí srbských hraníc sa opäť vybral do Belehradu, kde sa neskôr prihlásil do Druhej bulharskej légie.<ref name="vasil-levski.bg"/>


V roku 1868 sa spoznáva s [[Christo Botev|Christom Botevom]] a v decembri toho istého roku začína svoju prvú cestu Bulharskom v rámci ktorej sa stretával s významnými Bulharmi, ktorých presviedčal o nutnosti boja za slobodu. Túto cestu ukončil vo februári roku 1869 a už v máji toho istého roku uskutočnil druhú cestu s rovnakým cieľom. V roku 1869 sa účastní založenia Bulharského revolúčneho centrálneho výboru a potom sa až do roku 1871 venuje rozširovania revolúčnej siete v Bulharsku (vrátane založenia tzv. Vnútornej revolúčnej organizácie).
V roku 1868 sa spoznal s [[Christo Botev|Christom Botevom]] a v decembri toho istého roku začal svoju prvú cestu Bulharskom, v rámci ktorej sa stretával s významnými Bulharmi, ktorých presviedčal o nutnosti boja za slobodu. Túto cestu ukončil vo februári roku 1869. Už v máji toho istého roku uskutočnil druhú cestu s rovnakým cieľom. V roku 1869 sa zúčastnil založenia Bulharského revolučného centrálneho výboru, a potom sa až do roku 1871 venoval rozširovaniu revolučnej siete v Bulharsku (vrátane založenia tzv. Vnútornej revolučnej organizácie).


V roku 1872 sa zúčastňuje zasadania Bulharského revolúčneho centrálneho výboru v Bukurešti a neskôr sa presúva do Bulharska, kde začína pripravovať povstanie. 22. septembra toho istého roku sa jeho pomocník Dimităr Obšti napriek zákazu rozhodne vylúpiť poštu. Je zatknutý a pri výsluchoch prezradí detaily o revolúčnej sieti a príprave povstania. Toto uľahčilo osmanským orgánom prenasledovanie bulharských revolucionárov a 26. decembra sa im podarilo chytiť aj Vasiľa Levského v dome jeho známeho v meste Loveč, ktorý používal časo ako útočisko. Ten je väznený najskôr vo Velikom Tărnove a neskôr v Sofii, kde je postavený pred štátny súd. Svedčia proti nemu mnohí bývalí spojenci (vrátane Dimităra Obštého, ktorý spôsobil Levského dostihnutie) a Vasil levski je odsúdený na trest smrti.
V roku 1872 sa zúčastil zasadania Bulharského revolučného centrálneho výboru v Bukurešti a neskôr sa presunul do Bulharska, kde začal pripravovať povstanie. 22. septembra toho istého roku sa jeho pomocník Dimităr Obšti napriek zákazu rozhodne vylúpiť poštu. Je zatknutý a pri výsluchoch prezradí detaily o revolučnej sieti a príprave povstania. Toto uľahčilo osmanským orgánom prenasledovanie bulharských revolucionárov a 26. decembra sa im podarilo chytiť aj Vasiľa Levského v dome jeho známeho v meste Loveč, ktorý používal často ako útočisko. Bol väznený najskôr vo Velikom Tărnove a neskôr v Sofii, kde bol postavený pred štátny súd. Svedčili proti nemu mnohí bývalí spojenci (vrátane Dimităra Obštého, ktorý spôsobil Levského zatknutie): Bol odsúdený na trest smrti.


Popravený je obesením 18. februára 1873 (6. februára podľa starého kalendára) na vtedajšom okraji Sofie na mieste kde dnes stojí jeho pamätník.<ref name="bulgarianhistory.org"/>
Popravený bol obesením 18. februára 1873 (6. februára podľa juliánskeho kalendára) na vtedajšom okraji Sofie na mieste, kde dnes stojí jeho pamätník.<ref name="bulgarianhistory.org"/>


== Galéria ==
== Galéria ==
<gallery>
<gallery>
Kushta-muzejVasilLevski003.jpg|[[Dom - múzeum Vasiľa Levského|Rodný dom]] (dnes múzeum) Vasiľa Levského v Karlove
Kushta-muzejVasilLevski003.jpg|[[Národné múzeum Vasiľa Levského|Rodný dom]] (dnes múzeum) Vasiľa Levského v Karlove
PametnikNaVasilLevski001.jpg|[[Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)|Pamätník Vasiľa Levského]] v Karlove
PametnikNaVasilLevski001.jpg|[[Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)|Pamätník Vasiľa Levského]] v Karlove
</gallery>
</gallery>
Riadok 59: Riadok 57:


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Vasil Levski}}
{{projekt}}


{{Autoritné údaje}}
⚫
[[Kategória:Bulharské osobnosti]]

{{DEFAULTSORT:Levski, Vasil}}
⚫
[[Kategória:Bulharskí mnísi]]
[[Kategória:Bulharskí politici]]
[[Kategória:Bulharskí politici]]
[[Kategória:Bulharskí revolucionári]]
[[Kategória:Bulharskí revolucionári]]
[[Kategória:Osobnosti na bulharských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Karlova]]
[[Kategória:Osobnosti z Karlova]]
[[Kategória:Popravení obesením]]

Aktuálna revízia z 21:23, 19. október 2022

Vasil Levski
Vasil Levski
Vasil Levski, podpis (z wikidata)
Biografické údaje
Rodné menoVasil Ivanov Kunčev
Narodenie18. júl 1837
Karlovo, Bulharsko
Úmrtie18. február 1873 (35 rokov)
Sofia, Bulharsko
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVasil Levski
(multimediálne súbory)

Vasil Levski (bulh. Васил Левски), iný prepis: Vasiľ Levský; vlastným menom Vasil Ivanov Kunčev (bulh. Васил Иванов Кунчев; * 18. júl 1837, Karlovo, Bulharsko – † 18. február 1873, Sofia, Bulharsko) bol pôvodne mních a neskôr aj bulharský národný hrdina a revolucionár, jedna z hlavných osobností a symbol bulharského boja za slobodu. V Bulharsku sa označuje aj ako Apoštol slobody (bulh. Апостола на свободата – Apostola na svobodata).

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 18. júla 1837 (6. júla podľa juliánskeho kalendára) v Karlove. Jeho rodičia boli Ivan Kunčev Ivanov a Gina Vasileva Karaivanova-Kunčeva. Otec mu zomrel, keď mal 14 rokov. Prvotné vzdelanie Vasil Levski získal v miestnej škole v Karlove a neskôr v rokoch 1856 – 1857 navštevoval školu pre duchovenstvo v Starej Zagore.[1] Ako mních prijal meno Ignatij a v roku 1858 bol vysvätený na diakona, pričom začal pôsobiť ako diakon a spevák v karlovskom chráme Zosnutia Bohorodičky.[2]

Niekedy v roku 1861 sa Vasil Levski rozhodol, že svoj život zasvätí boju za slobodu[2] a na jar roku 1862 sa na výzvu Juraja Rakovského vybral do Belehradu, kde sa pripojil k tzv. Prvej bulharskej légii. Tu vďaka svojej statočnosti získal aj svoj pseudonym „Levský“. V roku 1867 sa vybral do Bukurešti, aby sa tu stretol s Rakovským a na jeho odporúčanie sa stal vlajkonosičom čaty pod velením Panajota Chitova, s ktorou vykonal niekoľkotýždňový prechod Starej planiny do Srbska. Po dosiahnutí srbských hraníc sa opäť vybral do Belehradu, kde sa neskôr prihlásil do Druhej bulharskej légie.[1]

V roku 1868 sa spoznal s Christom Botevom a v decembri toho istého roku začal svoju prvú cestu Bulharskom, v rámci ktorej sa stretával s významnými Bulharmi, ktorých presviedčal o nutnosti boja za slobodu. Túto cestu ukončil vo februári roku 1869. Už v máji toho istého roku uskutočnil druhú cestu s rovnakým cieľom. V roku 1869 sa zúčastnil založenia Bulharského revolučného centrálneho výboru, a potom sa až do roku 1871 venoval rozširovaniu revolučnej siete v Bulharsku (vrátane založenia tzv. Vnútornej revolučnej organizácie).

V roku 1872 sa zúčastil zasadania Bulharského revolučného centrálneho výboru v Bukurešti a neskôr sa presunul do Bulharska, kde začal pripravovať povstanie. 22. septembra toho istého roku sa jeho pomocník Dimităr Obšti napriek zákazu rozhodne vylúpiť poštu. Je zatknutý a pri výsluchoch prezradí detaily o revolučnej sieti a príprave povstania. Toto uľahčilo osmanským orgánom prenasledovanie bulharských revolucionárov a 26. decembra sa im podarilo chytiť aj Vasiľa Levského v dome jeho známeho v meste Loveč, ktorý používal často ako útočisko. Bol väznený najskôr vo Velikom Tărnove a neskôr v Sofii, kde bol postavený pred štátny súd. Svedčili proti nemu mnohí bývalí spojenci (vrátane Dimităra Obštého, ktorý spôsobil Levského zatknutie): Bol odsúdený na trest smrti.

Popravený bol obesením 18. februára 1873 (6. februára podľa juliánskeho kalendára) na vtedajšom okraji Sofie na mieste, kde dnes stojí jeho pamätník.[2]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b vasil-levski.bg
  2. ↑ a b c bulgarianhistory.org

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vasil Levski
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vasil_Levski&oldid=7465068“