[go: nahoru, domu]
Preskočiť na obsah

Vasil Levski: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Gitanes232 (diskusia | príspevky)
3 804 editací
d pridaná Kategória:Popravení obesením pomocou použitia HotCat
štyl. a gram.
Riadok 37: Riadok 37:


== Životopis ==
== Životopis ==
Narodil sa 18. júla 1837 (6. júla podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) v Karlove. Jeho rodičia boli Ivan Kunčev Ivanov a Gina Vasileva Karaivanova-Kunčeva. Otec mu zomrel, keď mal 14 rokov. Prvotné vzdelanie Vasil Levski získal v miestnej škole v Karlove a neskôr v rokoch 1856{{--}}1857 navštevoval školu pre duchovenstvo v [[Stará Zagora (mesto)|Starej Zagore]].<ref name="vasil-levski.bg">[http://vasil-levski.bg/%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B0-%D1%81%D0%B5%D0%BA%D1%86%D0%B8%D1%8F/%D0%B1%D0%B8%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D0%B8%D1%8F/ vasil-levski.bg]</ref> Ako mních prijal meno Ignatij a v roku 1858 bol vysvätený na [[diakon]]a, pričom začal pôsobiť ako diakon a spevák v karlovskom [[Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)|chráme Zosnutia Bohorodičky]].<ref name="bulgarianhistory.org">[https://bulgarianhistory.org/vasil-levski-apostola-na-svobodata/ bulgarianhistory.org]</ref>
Narodil sa 18. júla 1837 (6. júla podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) v [[Karlovo|Karlove]]. Jeho rodičia boli Ivan Kunčev Ivanov a Gina Vasileva Karaivanova-Kunčeva. Otec mu zomrel, keď mal 14 rokov. Prvotné vzdelanie Vasil Levski získal v miestnej škole v Karlove a neskôr v rokoch 1856{{--}}1857 navštevoval školu pre duchovenstvo v [[Stará Zagora (mesto)|Starej Zagore]].<ref name="vasil-levski.bg">[http://vasil-levski.bg/%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B0-%D1%81%D0%B5%D0%BA%D1%86%D0%B8%D1%8F/%D0%B1%D0%B8%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D0%B8%D1%8F/ vasil-levski.bg]</ref> Ako mních prijal meno Ignatij a v roku 1858 bol vysvätený na [[diakon]]a, pričom začal pôsobiť ako diakon a spevák v karlovskom [[Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)|chráme Zosnutia Bohorodičky]].<ref name="bulgarianhistory.org">[https://bulgarianhistory.org/vasil-levski-apostola-na-svobodata/ bulgarianhistory.org]</ref>


Niekedy v roku 1861 sa Vasil Levski rozhodol, že svoj život zasvätí boju za slobodu<ref name="bulgarianhistory.org"/> a na jar roku 1862 sa na výzvu Juraja Rakovského vybral do [[Belehrad]]u, kde sa pripojil k tzv. Prvej bulharskej légii. Tu vďaka svojej statočnosti získal aj svoj pseudonym „Levský“. V roku 1867 sa vybral do [[Bukurešť|Bukurešti]], aby sa tu stretol s Rakovským a na jeho odporúčanie sa stal vlajkonosičom čaty pod velením Panajota Chitova, s ktorou vykonal niekoľkotýždňový prechod Starej planiny do Srbska. Po dosiahnutí srbských hraníc sa opäť vybral do Belehradu, kde sa neskôr prihlásil do Druhej bulharskej légie.<ref name="vasil-levski.bg"/>
Niekedy v roku 1861 sa Vasil Levski rozhodol, že svoj život zasvätí boju za slobodu<ref name="bulgarianhistory.org"/> a na jar roku 1862 sa na výzvu Juraja Rakovského vybral do [[Belehrad]]u, kde sa pripojil k tzv. Prvej bulharskej légii. Tu vďaka svojej statočnosti získal aj svoj pseudonym „Levský“. V roku 1867 sa vybral do [[Bukurešť|Bukurešti]], aby sa tu stretol s Rakovským a na jeho odporúčanie sa stal vlajkonosičom čaty pod velením Panajota Chitova, s ktorou vykonal niekoľkotýždňový prechod Starej planiny do Srbska. Po dosiahnutí srbských hraníc sa opäť vybral do Belehradu, kde sa neskôr prihlásil do Druhej bulharskej légie.<ref name="vasil-levski.bg"/>


V roku 1868 sa spoznal s [[Christo Botev|Christom Botevom]] a v decembri toho istého roku začal svoju prvú cestu Bulharskom v rámci ktorej sa stretával s významnými Bulharmi, ktorých presviedčal o nutnosti boja za slobodu. Túto cestu ukončil vo februári roku 1869 a už v máji toho istého roku uskutočnil druhú cestu s rovnakým cieľom. V roku 1869 sa zúčastnil založenia Bulharského revolučného centrálneho výboru a potom sa až do roku 1871 venoval rozširovaniu revolučnej siete v Bulharsku (vrátane založenia tzv. Vnútornej revolučnej organizácie).
V roku 1868 sa spoznal s [[Christo Botev|Christom Botevom]] a v decembri toho istého roku začal svoju prvú cestu Bulharskom, v rámci ktorej sa stretával s významnými Bulharmi, ktorých presviedčal o nutnosti boja za slobodu. Túto cestu ukončil vo februári roku 1869. Už v máji toho istého roku uskutočnil druhú cestu s rovnakým cieľom. V roku 1869 sa zúčastnil založenia Bulharského revolučného centrálneho výboru, a potom sa až do roku 1871 venoval rozširovaniu revolučnej siete v Bulharsku (vrátane založenia tzv. Vnútornej revolučnej organizácie).


V roku 1872 sa zúčastňuje zasadania Bulharského revolučného centrálneho výboru v Bukurešti a neskôr sa presúva do Bulharska, kde začína pripravovať povstanie. 22. septembra toho istého roku sa jeho pomocník Dimităr Obšti napriek zákazu rozhodne vylúpiť poštu. Je zatknutý a pri výsluchoch prezradí detaily o revolučnej sieti a príprave povstania. Toto uľahčilo osmanským orgánom prenasledovanie bulharských revolucionárov a 26. decembra sa im podarilo chytiť aj Vasiľa Levského v dome jeho známeho v meste Loveč, ktorý používal často ako útočisko. Je väznený najskôr vo Velikom Tărnove a neskôr v Sofii, kde je postavený pred štátny súd. Svedčia proti nemu mnohí bývalí spojenci (vrátane Dimităra Obštého, ktorý spôsobil Levského dostihnutie) a Vasil Levski je odsúdený na trest smrti.
V roku 1872 sa zúčastil zasadania Bulharského revolučného centrálneho výboru v Bukurešti a neskôr sa presunul do Bulharska, kde začal pripravovať povstanie. 22. septembra toho istého roku sa jeho pomocník Dimităr Obšti napriek zákazu rozhodne vylúpiť poštu. Je zatknutý a pri výsluchoch prezradí detaily o revolučnej sieti a príprave povstania. Toto uľahčilo osmanským orgánom prenasledovanie bulharských revolucionárov a 26. decembra sa im podarilo chytiť aj Vasiľa Levského v dome jeho známeho v meste Loveč, ktorý používal často ako útočisko. Bol väznený najskôr vo Velikom Tărnove a neskôr v Sofii, kde bol postavený pred štátny súd. Svedčili proti nemu mnohí bývalí spojenci (vrátane Dimităra Obštého, ktorý spôsobil Levského zatknutie): Bol odsúdený na trest smrti.


Popravený bol obesením 18. februára 1873 (6. februára podľa juliánskeho kalendára) na vtedajšom okraji Sofie na mieste, kde dnes stojí jeho pamätník.<ref name="bulgarianhistory.org"/>
Popravený bol obesením 18. februára 1873 (6. februára podľa juliánskeho kalendára) na vtedajšom okraji Sofie na mieste, kde dnes stojí jeho pamätník.<ref name="bulgarianhistory.org"/>

Verzia z 07:49, 8. august 2022

Vasil Levski
Vasil Levski
Vasil Levski, podpis (z wikidata)
Biografické údaje
Rodné menoVasil Ivanov Kunčev
Narodenie18. júl 1837
Karlovo, Bulharsko
Úmrtie18. február 1873 (35 rokov)
Sofia, Bulharsko
Odkazy
Spolupracuj na CommonsVasil Levski
(multimediálne súbory)

Vasil Levski (bulh. Васил Левски), iný prepis: Vasiľ Levský; vlastným menom Vasil Ivanov Kunčev (bulh. Васил Иванов Кунчев; * 18. júl 1837, Karlovo, Bulharsko – † 18. február 1873, Sofia, Bulharsko) bol pôvodne mních a neskôr aj bulharský národný hrdina a revolucionár, jedna z hlavných osobností a symbol bulharského boja za slobodu. V Bulharsku sa označuje aj ako Apoštol slobody (bulh. Апостола на свободата – Apostola na svobodata).

Životopis

Narodil sa 18. júla 1837 (6. júla podľa juliánskeho kalendára) v Karlove. Jeho rodičia boli Ivan Kunčev Ivanov a Gina Vasileva Karaivanova-Kunčeva. Otec mu zomrel, keď mal 14 rokov. Prvotné vzdelanie Vasil Levski získal v miestnej škole v Karlove a neskôr v rokoch 1856 – 1857 navštevoval školu pre duchovenstvo v Starej Zagore.[1] Ako mních prijal meno Ignatij a v roku 1858 bol vysvätený na diakona, pričom začal pôsobiť ako diakon a spevák v karlovskom chráme Zosnutia Bohorodičky.[2]

Niekedy v roku 1861 sa Vasil Levski rozhodol, že svoj život zasvätí boju za slobodu[2] a na jar roku 1862 sa na výzvu Juraja Rakovského vybral do Belehradu, kde sa pripojil k tzv. Prvej bulharskej légii. Tu vďaka svojej statočnosti získal aj svoj pseudonym „Levský“. V roku 1867 sa vybral do Bukurešti, aby sa tu stretol s Rakovským a na jeho odporúčanie sa stal vlajkonosičom čaty pod velením Panajota Chitova, s ktorou vykonal niekoľkotýždňový prechod Starej planiny do Srbska. Po dosiahnutí srbských hraníc sa opäť vybral do Belehradu, kde sa neskôr prihlásil do Druhej bulharskej légie.[1]

V roku 1868 sa spoznal s Christom Botevom a v decembri toho istého roku začal svoju prvú cestu Bulharskom, v rámci ktorej sa stretával s významnými Bulharmi, ktorých presviedčal o nutnosti boja za slobodu. Túto cestu ukončil vo februári roku 1869. Už v máji toho istého roku uskutočnil druhú cestu s rovnakým cieľom. V roku 1869 sa zúčastnil založenia Bulharského revolučného centrálneho výboru, a potom sa až do roku 1871 venoval rozširovaniu revolučnej siete v Bulharsku (vrátane založenia tzv. Vnútornej revolučnej organizácie).

V roku 1872 sa zúčastil zasadania Bulharského revolučného centrálneho výboru v Bukurešti a neskôr sa presunul do Bulharska, kde začal pripravovať povstanie. 22. septembra toho istého roku sa jeho pomocník Dimităr Obšti napriek zákazu rozhodne vylúpiť poštu. Je zatknutý a pri výsluchoch prezradí detaily o revolučnej sieti a príprave povstania. Toto uľahčilo osmanským orgánom prenasledovanie bulharských revolucionárov a 26. decembra sa im podarilo chytiť aj Vasiľa Levského v dome jeho známeho v meste Loveč, ktorý používal často ako útočisko. Bol väznený najskôr vo Velikom Tărnove a neskôr v Sofii, kde bol postavený pred štátny súd. Svedčili proti nemu mnohí bývalí spojenci (vrátane Dimităra Obštého, ktorý spôsobil Levského zatknutie): Bol odsúdený na trest smrti.

Popravený bol obesením 18. februára 1873 (6. februára podľa juliánskeho kalendára) na vtedajšom okraji Sofie na mieste, kde dnes stojí jeho pamätník.[2]

Galéria

Referencie

  1. ↑ a b vasil-levski.bg
  2. ↑ a b c bulgarianhistory.org

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vasil Levski
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vasil_Levski&oldid=7421091“