[go: nahoru, domu]
Preskočiť na obsah

Chrček poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Škrečok obyčajný)
Chrček poľný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Cricetus cricetus
Linnaeus, 1758
Synonymá
škrečok poľný,
chrček roľný,
chrček obyčajný,
škrečok obyčajný

Mapa rozšírenia chrčka poľného
      Celoročný výskyt

zostavil: IUCN SSC Small Mammal Specialist Group 2020

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Chrček poľný[2] (iné názvy: škrečok poľný, chrček roľný[3], staršie: chrček obyčajný, škrečok obyčajný; lat. Cricetus cricetus) je druh chrčka a jediný druh rodu Cricetus. Pôvodne pochádza z veľkého územia od Západnej Európy, cez Strednú a Východnú Európu, Rusko a Kazachstan až k rieke Jenisej.[2] Je často považovaný za poľnohospodárskeho škodcu a pre svoju kožušinu bol lovený.

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chrček poľný patrí medzi kriticky ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, jeho stavy aj veľkosť areálu rozšírenia klesajú v celom areáli rozšírenia. Všade, kde bol vykonaný prieskum boli zistené straty početnosti a jeho areál rozšírenia sa stáva nesúvislý. [1]

V Európe boli lokálne vyhynutia zaznamenané v Belgicku, Holandsku, Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Česku, Maďarsku, Slovensku, na Ukrajine, Bielorusku i v Rusku. Neexistujú žiadne záznamy zo Švajčiarska a Luxembursku, v Gruzínsku je známy už len z jednej lokality. V strednej a vo východnej Európe sa jeho bývalý areál rožšírenia zmenšil o 75%. Na zmeny v početnosti poukazuje aj porovnanie relatívnych dát pred a po roku 1970 v provinciách Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a Moldavska. Pred rokom 1970 bol chrček poľný hojným druhom v 28 provinciách, bežný v 37 a vzácny v 20-tich. Dnes je hojný len v 8, bežný v 27 ale stal sa vzácnym v 42 a v 8 provinciách vyhynul. Ostalo už len celkovo 7 od seba vzdialených oblastí, kde sa ešte chrček poľný hojne vyskytuje, dve z nich sú na Ukrajine, jedna v Kaukazskej oblasti, pri Volge, v regióne Uralu a dve oblasti na Sibíri. Významným faktom je celkový pokles a rozdrobenosť výskytu v celej východnej oblasti rozšírenia.[1]

Výsledky výskumov poukazujú na zníženie reprodukčnej schopnosti z priemerného počtu v 20. storočí 20 mláďat za rok na 5 – 6. Dôvod nie je jednoznačne zistený, možné dôvody môžu byť neustále rozširovanie monokultúr, rozvoj priemyslu, globálne otepľovanie a svetelné znečistenie. Hrozí, že za týchto podmienok do 30 rokov chrček poľný vyhynie.[4]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Má žltohnedú dorzálnu kožušinu s bielymi škvrnami. Hruď a brucho je čierne. Chvost je krátky a srstnatý. Je oveľa väčší ako škrečok zlatý (Mesocricetus auratus) alebo trpasličie škrečky, ktoré sa bežne chovajú v domácnosti. Váži 220 – 1000 g a dorastá do 21 – 28 cm, chvost 30 – 60 mm.[5] Jeho vzorec chrupu je 1/1, 0/0, 0/0, 3/3.

Zvyčajne sa dožívajú 4 roky, maximálna zistená dĺžka života je 8 – 10 rokov.[2]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapových kvadrátoch 12 x 11 km sieti Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 171 (39,7% rozlohy Slovenska v nadmorských výškach do 400, maximálne 494 (Orlov) a 570 m n. m. (Podolínec). Žije najmä Podunajskej a Východoslovenskej rovine i v južnej časti Borskej nížiny. Nesúvisle v priľahlých pahorkatinách.[2]

Počas rokov 1971 a 1972 bolo vo Východoslovenskej nížine veľké premnoženie týchto škrečkov, odhadom 35 mil. jedincov.[5]

Ekosozologický status od roku 2001 DD - údajovo nedostatočný.[6]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1 000 – 5 000 jedincov pre panónsky bioregión a rovnako 1 000 – 5 000 jedincov alpský bioregión. Pre oba bioregióny rovnako platí, že krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom sa vyskytovali za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli neznáme. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná.[7]

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[8] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako DD - údajovo nedostatočný a za Slovensko VU - zraniteľný.[9]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola pre alpský bioregión 1 000 – 5 000 a rovnako aj pre panónsky bioregión 1 000 – 5 000. Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný v oboch bioregiónoch. Kvalita i plocha obývaného biotopu boli vyhodnotené za posledných 12 rokov (2007 – 2018) ako stabilné, taktiež rovnako pre oba bioregióny. Veľkosť obývanej plochy v alpskom bioregóne bola 1 602 km², v panónskom bioregióne bola 3 181 km². Krátkodobý trend veľkosti obývanej plochy za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol pre oba bioregióny neznámy.[10]

Správanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to nočný alebo súmračný druh. Žije jednotlivo v komplexe podzemných chodieb. Buduje si aj vertikálne chodby, cez ktoré, v prípade nebezpečia, rýchlo prepadne. Živí sa semiačkami, strukovinami, koreňovou zeleninou, trávou ale aj hmyzom. Jedlo si zbiera do lícneho vačku a odnáša do vymedzenej miestnosti, skladu. Tieto zásoby môžu byť dosť veľké a môžu obsahovať celkovo 65 kg jedla vrátane 50 kg zemiakov a 15 kg obilia.[11][5] Od októbra do marca hibernuje. Počas tohto obdobia sa každých päť alebo sedem dní zobudí a kŕmi sa zo svojich zásob. Sexuálnu dospelosť dosahujú po 43 dňoch a rozmnožujú sa od apríla do augusta. Gravidita trvá 17 – 18[2] (20[11]) dní a vo vrhu je 3 až 15 mláďat[11] (maximálny počet nájdených embryí 18[2]). Tie sú odstavené vo veku troch týždňov.[11] Dokážu sa rýchlo množiť.

Pri ohrození vydávajú zubami klepotavý zvuk.[5]

Biotop

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho typickým biotopom sú nízko položené poľnohospodárske oblasti s ílovitou pôdou, jemnou hlinou alebo sprašou s hĺbkou viac ako 100 cm a pritom spodná voda musí byť hlbšie ako 120 cm. Plytké pôdy alebo podmáčané pôdy na svahoch neobýva trvalo. Takisto v miestach s veľmi jemnými piesčitými pôdami nežije. Obsadzuje polia s rôznymi kultúrami, brehy kanálov, medze a vetrolamy. Môže obývať aj lúky a záhrady. [2]

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[12] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II)[13] a smernici o biotopoch (Príloha IV).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c IUCN Red list 2020.2. Prístup 10. júla 2020.
  2. ↑ a b c d e f g KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Michal Stanko, Peter Fenďa, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Chrček poľný - Cricetus cricetus, s. 142 – 147.
  3. ↑ BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Chrček poľný, s. 60 - 61.
  4. ↑ Almost a third of lemurs and North Atlantic Right Whale now Critically Endangered - IUCN Red List [online]. iucn.org, 2020-07-09, [cit. 2020-07-10]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
  6. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  7. ↑ ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic); [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-79-1.
  8. ↑ https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  9. ↑ Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. Archivované 2017-06-03 z originálu. (En)
  10. ↑ Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (En)
  11. ↑ a b c d MACDONALD, David. Mammals of Britain & Europe. London : HarperCollins, 1993. ISBN 0002197790. Kapitola 1, s. 30. (svk)
  12. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  13. ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kryštufek, B., Vohralík, V., Meinig, H. & Zagorodnyuk, I. 2008. Cricetus cricetus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. (www.iucnredlist.org). Prístup 1. december 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku European hamster na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrček_poľný&oldid=7926269“