Lúčanská Fatra
Lúčanská Malá Fatra je južná časť pohoria Malá Fatra, ktorá je od severnej - Krivánskej Malej Fatry oddelená riekou Váh.
Charakteristika
Lúčanská Malá Fatra je na rozdiel od Krivánskej nižšia a má odlišný tvar. V centrálnej časti má široký plochý chrbát s lúčnatými porastami, vertikálne málo členitý. Južnejšia časť je zalesnenená, nižšia a vertikálne členitejšia. Údolia vyúsťujúce do Turčianskej kotliny sú kratšie ako na opačná stranu - do Rajeckej doliny. Potoky, ktoré z Lúčanskej Malej Fatry stekajú, sa vlievajú do riek Turiec, Rajčianka a Váh. Vo Fačkovskom sedle sa nachádza prameň rieky Nitra
Turistika
Letné turistické cesty vedú dlhými dolinami, ktoré spočiatku mierne a na záver strmo stúpajú na hlavný hrebeň. Veľmi dobré terény na zimnú turistiku a lyžovanie majú Martinské hole a okolie Fačkovského sedla. K ďalším lyžiarskym strediskám patrí Holý diel vo Višňovom, Valčianska dolina pri obci Valča, Košariská v Rajeckolesnianskej doline a Piatrová pri Vrútkach.
Oblasť Lúčanskej Malej Fatry je podstatne menej navštevovaná, ako severná Krivánska Malá Fatra, čo ponúka ideálne možnosti „trampskej“ turistiky. Tento fakt je podporený aj tým, že Lúčanská Malá Fatra nie je zaradená medzi Národné parky či Chánené krajinné oblasti.
K zaujímavostiam regiónu patria napríklad Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, maľované domy v obci Čičmany a Malofatranské múzeum v Stráňavách.
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry
Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m). Prvým vrcholom je charakteristický skalnatý Kľak (1351,6 m), ktorý je výborným vyhliadkovým bodom. Pod ním sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrú skalu (1220 m), Vrícke sedlo (950 m) na skalnatý vrchol Skalky (1190,7 m). Odtiaľ popod kótu Janková (1163 m) mierne do Sedla pod Úplazom (988 m), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplazu (1085 m) a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1028 m) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás. Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1217,6 m), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Maríková (990 m), Kopu (1232 m), Hornú lúku (1299 m) na Veterné (1442 m). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno - Veľká lúka (1475,5 m). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na Krížavu (1456,7 m), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1394 m) hrebeň pokračuje na Minčol (1363,9 m), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas vojny. Od kóty Úplaz (1301 m) sa chodník vracia do lesa a klesá cez sedlo Javorina (967 m) do obce Strečno.