[go: nahoru, domu]
Preskočiť na obsah

Slobodomurárstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Slobodomurári)
Symbol slobodomurárov

Slobodomurári sú nadnárodné neverejné združenie, ktoré vznikalo ako aristokraticko-meštianske, neskôr ako elitné buržoázne výrazne kozmopolitné kluby sociálno-etického a humanitárneho charakteru, venujúce sa filozofickej činnosti, v minulosti aj alchýmii. Tajuplnosť slobodomurárov v minulosti viedla k obvineniam zo vzájomného poskytovania obchodných a iných výhod, či vplyvu na políciu[1].

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Mytologické

[upraviť | upraviť zdroj]

Slobodomurárska mytológia odvodzuje vznik hnutia od staviteľov pyramíd v starovekom Egypte.

Iná legenda hovorí o vzniku slobodného murárstva pri stavbe Šalamúnovho chrámu. Podľa tejto tradície poslal Hiram, kráľ Týru, staviteľa Hirama Abiho ku kráľovi Šalamúnovi na vedenie stavby jeruzalemského chrámu. Hiram rozdelil robotníkov na tri stupne – učňovský, tovarišský a majstrovský. Stupne mali svoje tajomstvá, dorozumievacie znaky, slová a dotyky. Mzdu vyplácali učňom a tovarišom pred stĺpmi a majstrom v strednej izbe, pričom sa museli preukázať daným znakom, slovom a dotykom – tzv. tehlovanie. Traja lakomí tovariši napadli Hirama, jeden pravítkom, druhý zdvíhadlom a tretí kladivom. Hiramovu mŕtvolu zakopali na lúke, kde ju po hľadaní našli deviati robotníci.

Ďalšie legendy hovoria o slobodomurárstve u Chaledejcov a Feničanov, ktorí sa preplavili do Británie a odovzdali svoje poznatky druidom. Niektorí započítali k slobodomurárom aj účastníkov križiackych výprav.

Reálne

[upraviť | upraviť zdroj]

Prehistória slobodného murárstva pravdepodobne stojí na stavebných a kamenárskych cechoch. Pripomínali ich hlavne svojim uzavretým charakterom a obradným prijímaním členov. Keďže kamenári sa v stredoveku nemuseli podriaďovať mestskému cechovému systému a mohli sa slobodne pohybovať, vytvorili špecifickú organizáciu význačnú súdržnosťou, symbolikou a zvykmi.

Za oficiálny vznik slobodného murárstva sa považuje 24. jún 1717, keď sa v Londýne spojili štyri lóže stretávajúce sa v miestnych hostincoch do Londýnskej veľkolóže (The Grand Lodge of London and Westminster) pod vedením veľmajstra Anthonyho Sayera, názov ktorej sa neskôr zmenil na Veľkú lóžu Anglicka.

V roku 1723 boli vydané Staré povinnosti slobodných murárov (The Constitutions of the Free-masons) od Jamesa Andersona, ktorá zakotvila politickú toleranciu, náboženský pluralizmus v deistickej forme, nutnosť riadenia sa morálnymi zásadami a rovnosť členov. Staré povinnosti zaviedli tzv. Svätojánsky systém, tj. tri stupne členstva - učňov, tovarišov a majstrov.

Postupne rástla spoločenská prestíž hnutia a rástol aj počet členov. Do britských lóží vstupovali aj cudzinci v roku 1730 bol do lóže uvedený barón Charles-Louis de Montesquieu a v roku 1731 dokonca vojvoda František Lotrinský.

V roku 1733 pribudla prvá americká lóža v Massachusetts a v roku 1776 už slobodomurári zohrávali dôležitú úlohu pri písaní americkej demokratickej ústavy.

Roku 1735 vznikol Veľký Orient Francúzska.

V rokoch 1751 – 1766 vychádza vo Francúzsku Encyklopédia, na ktorej sa podieľali aj slobodomurári.

Organizácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Iniciačný obrad

Veľkolóža alebo Veľký Orient je nezávislý a suverénny subjekt, ktorý spája slobodné murárske hnutie v danej krajine alebo geografickej oblasti. Murárstvo nemá žiaden všeobecný jednotný zastrešujúci výkonný a riadiaci orgán. Lóža je základná organizačná jednotka slobodného murárstva. Každá nová lóža musí mať dekrét oprávňujúci lóžu k stretávaniu a murárskej práci. Lóža vzniká rituálom Vnesenia svetla.

Členstvo v lóži je zväčša trojstupňové (svätojánsky systém). Od jedného k druhému stupňu vedie zasvätenie (iniciácia). Prvým stupňom je stupeň učňa, potom sa dosahuje hodnosť tovariša a majstra. Lóžu vedie tzv. „ctihodný majster", ktorého si slobodne volia členovia lóže každý rok. Napriek tomu, že je fakticky štatutárom lóže, vystupuje ako tzv. „primus inter pares", čiže prvý medzi rovnými. Niektoré ríty a lóže poznajú ešte tzv. „vysoké stupne“ (Side degrees).

Slobodomurárstvo na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou slovenskou organizáciou Slobodných murárov je Veľká lóža Slovenska.[2] Uznávajú ju desiatky veľkých lóží na celom svete, vrátane britskej veľkej lóže United Grand Lodge of England.[3] Svojich zástupcov vo Veľkej lóži Slovenska má päť slobodomurárskych lóží. Najstaršou je lóža Humanizmus,[4], založená Petrom Bú pod záštitou VOF (Veľký Orient Francúzska) [5] do ktorej bolo vnesené svetlo v roku 1993. Po nej vznikli lóže Kozmopolis[6] a Libertas. V roku 2014 vznikla v Košiciach lóža Pavol Jozef Šafárik a v Bratislave lóža Quatuor Coronati. Dňa 1. októbra 2016 vznikla bratislavská lóža Generál Štefánik. Dňa 9.12.2019 vznikol v Bardejove slobodomurársky trojuholník s názvom Miškovský. Do tejto vetvy slobodomurárstva môžu vstupovať iba muži (ide o takzvaný konzervatívny smer slobodomurárstva), ktorí musia veriť vo vyšší tvorivý princíp.

Na Slovensku existuje aj zmiešané slobodomurárstvo, v jeho rámci v Lóžach pracujú spoločne ženy aj muži. Túto vetvu na Slovensku reprezentuje Lóža Phoenix (R:. L:. Phoenix Or:. Bratislava). Lóža ma číslo 1962 a pracuje v rámci medzinárodného zmiešaného rádu Le Droit humain, ktorého prvá Lóža vznikla na území dnešného Československa už v roku 1913.

Le Droit humain, Paríž

Hlavné prúdy

[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu dejín slobodomurárstva sa odlíšili rôzne prúdy, ktoré sa zväčša odlišujú iba počtom stupňov.

  • Staroveký a prijatý rítus škótsky sa zameriava viac na mystiku a individuálnu duchovnú cestu. Škótsky rítus má 33 stupňov zasvätenia.
  • Francúzsky rítus alebo tiež kontinentálny či liberálny, zameraný nielen na etiku a filozofiu, ale aj na otázky sociálneho usporiadania a politiky. Okrem základných troch stupňov (svätojánsky systém) má ďalšie štyri stupne.
  • Švédsky rítus je variáciou slobodomurárstva používaný v Švédsku, Nórsku, Dánsku, Fínsku a na Islande. Členstvo zahŕňa tri Svätojánske stupne potom ďalšie tri tzv. Sväto-Ondrejské stupne, štyri Hlavné stupne a čestný Stupeň rytiera červeného kríža.
  • Yorkský rítus alebo tiež americký obrad. Je to vlastne zoskupenie samostatných organizácií - Kráľovská murárska archa, Murári hrobky a Templárski rytieri.
  • Rítus prísnej observencie žiadal odstránenie vplyvu okultných vied a prísnu disciplínu. Rítus zanikol v roku 1782.

Podobné tajné spoločnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozšírení slobodomurárstva začali vznikať podobné hnutia, ktoré sa začlenili priamo do murárskych lóží alebo existovali samostatne a verejnosťou boli spájané so slobodnými murármi.

  • Ilumináti boli zväzom založeným v roku 1776 v Ingolstadte profesorom cirkevného práva Adamom Weishauptom. Ilumináti sa snažili šíriť myšlienky osvietenstva prostredníctvom spisov francúzskych encyklopedistov a zakladaním čitateľských spoločností. Neskôr sa podarilo zapojiť iluminátstvo do slobodomurárstva, pričom prvé stupne mali slúžiť ako príprava na činnosť v lóžach.
  • Rosenkruciánske hnutie je vysokostupňové ezoterické združenie. Hlavným poslaním sa stala alchýmia. V ráde sa dodržiavala úplná mlčanlivosť.
  • Rytieri a bratia sv. Jána Evanjelistu z Ázie v Európe alebo ázijskí bratia boli okultným výrazne protiosvieteneckým spoločenstvom vychádzajúcim zo slobodomurárstva, pričom základom ich systému a obradov je kabala a číselná symbolika.

Hodnotenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kritici slobodomurárov ich často chybne vnímajú ako náboženskú organizáciu, oni sami takéto zaradenie odmietajú a označujú sa ako bratstvo. Postoj k náboženstvu sa mení s dobou a miestom, dnes môžu slobodomurári v tej istej lóži vyznávať rozdielne náboženstvá, alebo v liberálnom, otvorenom slobodomurárstve – aj nevyznávať nijaké. V otvorenejších francúzskych, španielskych, portugalských, talianskych a iných Rádoch viera nie je povinná, je otázkou osobného presvedčenia.

27. apríla 1738 pápež Klement XII. vydal bulu In eminenti, v ktorej zatracuje slobodomurárov pod trestom kliatby, pretože „spôsobujú zlo nielen štátnemu pokoju, ale aj spáse duše“. [7] Až nové znenie katolíckeho práva z roku 1983 neobsahuje hrozbu exkomunikácie latae sententiae slobodomurárov. Napriek tomu katolíci považujú príslušnosť k slobodomurárom za hriech. Katolícka cirkev však upravila svoje rozhodnutie a preto trvá na tom, že príslušnosť k lóžam je nezlučiteľná s katolíckou vierou. Vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery z roku 1984 tiež tvrdí, že vstup do slobodomurárskych združení „zostáva v cirkvi naďalej zakázané" a veriaci, ktorí tam vstúpili „sú v stave ťažkého hriechu a nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu".

Slobodomurárstvo je obľúbený námet rôznych konšpiračných teórií a antisemiti ho často označovali ako „židomurárske“.

Slobodomurári boli zakázaní v nacistickom Nemecku aj v komunistických štátoch – s výnimkou Kuby. Dnes sú legálni takmer všade, vrátane katolíckych krajín.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Báliková, J. a kol. Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 117
  2. ↑ Veľká lóža Slovenska [online]. Veľká lóža Slovenska, [cit. 2015-01-03]. Dostupné online.
  3. ↑ United Grand Lodge of England [online]. United Grand Lodge of England, [cit. 2015-01-03]. Dostupné online.
  4. ↑ H U M A N I Z M U S [online]. H U M A N I Z M U S, [cit. 2015-01-03]. Dostupné online.
  5. ↑ ETRELIBRE. Vstupná strana [online]. www.call-of-bratislava.com, [cit. 2018-12-03]. Dostupné online.
  6. ↑ Kosmopolis Lodge No.2 Bratislava [online]. Kosmopolis Lodge No.2 Bratislava, [cit. 2015-01-03]. Dostupné online. Archivované 2015-01-03 z originálu.
  7. ↑ Klement XII., Bulla In Eminenti; [1] Archivované 2009-05-24 na Wayback Machinealebo [2] Archivované 2011-06-11 na Wayback Machine

Literatúra o slobodomurároch

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ANTONÍN, Luboš: Zlatý věk svobodného zednářství v Čechách. Praha : Půdorys — Argo, 2010. ISBN 978-80-257-0317-5
  2. BERÁNEK, Josef: Tajemství lóží : Svobodné zednářství bez legend a mýtů. Praha : Mladá fronta, 1994.
  3. BERESNIAK, Daniel: Slobodomurári - Stavitelia svetla. Bratislava : Sofa, 2002. ISBN 80-89033-21-0
  4. BLACKSTOCK, Peter (ed.): Tajný symbol. Praha : Argo, 2010.
  5. BOROVIČKA, Michael: Tajné dějiny zednářských lóží. Praha : Ottovo nakladatelství — Cesta, 2003. ISBN 80-7181-814-3
  6. BOUCHER, Jules: Zednářská symbolika, aneb, Královské umění opětovně objasněné a obnovené podle pravidel tradiční esoterické symboliky. Praha : Trigon, 1998. ISBN 80-86159-09-4
  7. BRADLEY, Michael: Tajemství svobodných zednářů. Praha : Area, 2007. ISBN 978-80-7390-000-7
  8. CECHUROVÁ, Jana: Čeští svobodní zednáři ve XX. století. Praha : Libri, 2008.
  9. COOPER, Robert: Tajemství zednářského kódu. Bratrstvo v proměnách času. Plejáda; 2010
  10. DEDOPULOS, Tim: Svobodní zednáři : neznámý svět nejznámějšího bratrstva v historii. Praha : Metafora, 2006. ISBN 80-7359-055-7
  11. DUCHANEOVÁ, Sangeet: Svobodné zednářství. Praha : Slovart, 2007. ISBN 978-80-7209-954-2
  12. GRANDT, Guido: Černá kniha svobodných zednářů. Praha : Knižní klub; 2010. ISBN 978-80-242-2585-2
  13. HAUBELT, Josef: Wolfgang Amadeus Mozart v jasu svobodného zednářství. Praha : Slávy dcera, 2006. ISBN 80-903725-1-1
  14. HRADSKÁ, Katarína: Slobodomurárske lóže v Bratislave. Tajné dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo PT, 2005.
  15. JAVOR, Martin: Slobodomurárske hnutie v českých krajinách a v Uhorsku v 18. storočí. Prešov : Prešovská univerzita, 2009.
  16. JAVOR, Martin: Slobodomurárske Košice, Sofa; 2010
  17. JIROUNEK, Petr: Mezi Prahou a Ženevou : Neurověda, životní náhody a svobodní zednáři. Praha : Galén, 2010. ISBN 978-80-7262-651-9
  18. KINNEY, Jay: Svobodní zednáři: Mýtus a skutečnost; odhalení pravdy o jejich historii, symbolech a tajných rituálech., Praha : Práh, 2010. ISBN 978-80-7252-311-5
  19. KNIGHT, Christopher, LOMAS, Robert: Klíč k Chírámovi. Praha : Argo, 2010. ISBN 978-80-257-0261-1
  20. LOMAS, Robert: Otočiť Chíramovým kľúčom, Remedium; 2007.
  21. LOMAS, Robert: Vidění v temnotách. Praha : BB art, 2006.
  22. MACNULTY, Kirk W.: Svobodné zednářství - symboly, tajemství, význam. Praha : Knižní klub, 2008.
  23. STEWART, Michael James Alexander, princ z Albany: Templáři a tajná moudrost islámu. Neznámé dějiny svobodného zednářství. Praha : Grada, 2010. ISBN 978-80-247-3222-0
  24. RIDLEY, Jasper: Svobodní zednáři. Praha : BB art, 2004. ISBN 80-7341-358-2
  25. RIPA MONTESANO, Domenico V.: Vademecum di Loggia. Roma : Edizione Gran Loggia Phoenix, 2009. ISBN 978-88-905059-0-4
  26. ROBINSON, John: Zrozeni v krvi : ztracená tajemství svobodných zednářů., Olomouc : Votobia, 1996. ISBN 80-7198-113-3
  27. SRB, Tomáš: Řád svobodných zednářů 1. Praha : Emitent, 2001. ISBN 80-7281-085-5
  28. SRB, Tomáš: Řád svobodných zednářů 2. Praha : Emitent, 2003. ISBN 80-7281-111-8
  29. SRB, Tomáš: Řád svobodných zednářů 3. Praha : Emitent, 2009. ISBN 978-80-7281-329-2
  30. SUMONYI, Zoltán: Znovuobjavené tajomstvo, 2005
  31. SÝS, Karel: Praha zednářská. Praha : BVD, 2009. ISBN 978-80-87090-27-5
  32. VONKA, Rudolf Jordán: Co je zednářství? Praha : vl. nákladom, 1935.
  33. VONKA, Rudolf Jordán: Zednářská symbolika. Praha 1928
  34. WALLACE-MURPHY, Tim: Svobodní zednáři. Dějiny hnutí a mystické souvislosti., Praha : Svojtka & Co., 2007. ISBN 978-80-7352-625-2
  35. WENDLING, Peter: Neomylní. Tajomstvá exkluzívnych klubov, lóží a krúžkov. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1999.
  36. ZACHYSTAL, František: Vznik svobodného zednářstva v Čechách. Praha : Jiří A. Drégr, 1937.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slobodomurárstvo&oldid=7896472“