Nízke Beskydy

Nízke Beskydy (poľsky Beskid Niski) sú krajinná oblasť subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty, nachádzajúce sa v severovýchodnej časti Slovenska a v južnom Poľsku. Najvyšším vrchom je Busov (1002 m n. m.).

Nízke Beskydy
geomorfologická oblasť
Busov (1 002 m n. m.) najvyšší vrch pohoria
Štát	Slovensko
Nadradená jednotka	Vonkajšie Východné Karpaty
Susedné jednotky	Ukrajinské Karpaty Pogórze Środkowobeskidzkie Vihorlatsko-gutinská oblasť Lučensko-košická zníženina Matransko-slanská oblasť Východoslovenská nížina Podhôľno-magurská oblasť Poľské Beskydy a i.
Podradené jednotky	Beskydské predhorie Busov Laborecká vrchovina Ondavská vrchovina
Najvyšší bod	Busov
- výška	1 002 m n. m.
- súradnice	49°23′17″S 21°9′39″V
Nízke Beskydy na geomorfologickej mape
Wikimedia Commons: Category:Beskid Niski
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Charakteristika

Tvorí ju súbor krajinných celkov, ktoré sú spojovacím článkom medzi Západnými a Východnými Karpatmi. Sú najužšou a najnižšou časťou Karpát. Celková rozloha je skoro 3 700 km². Patria k nej na Slovensku tieto krajinné celky: Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina a Beskydské predhorie. Z juhu do Nízkych Beskýd zasahujú dubové lesy. Veľkú časť zaberajú dubovo-hrabové lesy. Pri Becherove sa zachoval aj tis. Pri potokoch sú časté jelšiny.

Geomorfologické pomery

Nízke Beskydy tvoria priečnu morfoštruktúrnu depresiu medzi Východoslovenskou nížinou a Sandomierzskou kotlinou. Sú v nich zastúpené len 2 základné tektonické jednotky Karpát – vonkajšie flyšové pásmo na severe a bradlové pásmo na juhu. Diferenciačné tektonické pohyby a exogénne procesy tu podmienili vznik dvoch typov reliéfu, a to eróznych až tektonicko-eróznych brázd a kotlín s pahorkatinným reliéfom, a štruktúrnych až tektonicko-štruktúrnych chrbtov v vrchovinným reliéfom.

Členenie

Z geomorfologického hľadiska sa pohorie člení na nasledovné celky:

• Beskydské predhorie
• Ondavská vrchovina
• Laborecká vrchovina
• Busov
• Góry Grybowskie
• Góry Hańczowskie
• Beskid Gorlicki
• Pasmo Magurskie
• Beskid Dukielski
• Wzgórza Rymanowskie
• Bukowica
• Gniazdo Jawornika
• Kiczera Długa

Rastlinstvo

Rastlinstvo Nízkych Beskýd je na rozhraní vegetácie Západných a Východných Karpát. Z flyšových území má u nás najteplomilnejšiu vegetáciu. Západným smerom prenikajú mnohé východokarpatské a balkánsko-aplské druhy, napríklad razilka smradľavá (Aposeris foetida), kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum), ostrica sedmohradská (Carex transsilvanica), telekia ozdobná (Telekia speciosa), perovník pštrosí (Matteuccia struhiopteris), čemerica purpurová (Helleborus purpurascens).

Z juhu zasahujú teplé dubové lesy (vzácne s dubom plstnatým, drieňom obyčajným (Cornus mas), ostricou horskou (Carex montana), kamienkou modropurpurovou (Lihtospermum purpurocaeruleum), vzácnymi vstavačmi – vstavač purpurový (Orchis purpurea), vstavač mužský poznačený (Orchis mascula ssp. signifera), vstavač vojenský (Orchis militaris) a iné. Sprevádza ich borovica lesná (Pinus silvestris) s ostricou vtáčou nôžkou (Carex ornithopoda), črievičník papučka (Cypripedium calceolus), časté sú dubiny s kostravou horskou (Festuca drymeia).

Veľkú časť zaberajú dubovo–hrabové lesy s kostravou chlpatou (Carex pilosa), vyššie prechádzajú do bukových lesov, ktoré patria ostricovému bukovému alebo karpatskému lesu so zubačkou žľaznatou (Dentaria glandulosa). Zo severu preniká jedľa, javorové lesy sú vzácnejšie, pri Becherove sa zachoval aj tis. Pri potokoch sú časté jelšiny (Alnetum incanae).

Obyvateľstvo a jeho činnosť

Ekonomicky najvýznamnejším celkom Nízkych Beskýd, s najpriaznivejšími prírodnými podmienkami je Beskydské predhorie. Tvorí takmer 100 km dlhý, ale len – 7- km široký pruh prevažne pahorkatinného územia po celom južnom okraji Nízkych Beskýd. Celková rozloha je asi 650 km². Charakterizuje ho poľnohospodársko-priemyselná funkcia. Najvýznamnejšie strediská sú Humenné, Snina a Bystré.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nízke Beskydy

Zdroj

• Vladár, J. a kol., 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N — Q. Veda, Bratislava, s. 100
• FÖLDVARY, Gábor Z.. Geology of the Carpathian Region. Singapore : World Scientific Publishing Company, 1988. Dostupné online.