PŠC Pezinok
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
PŠC Pezinok (celým názvom Pezinský športový club Pezinok) je amatérsky slovenský futbalový klub so základňou na Mestskom štadióne v Pezinku a súťaží v IV. bratislavskej lige, najvyššej regionálnej súťaži pod hlavičkou Bratislavského futbalového zväzu.[1] Prezývka „Zelenobieli“ spolu s klubovými farbami zelenou a bielou sa viažu na príbeh o založení klubu z roku 1921, kedy sa inšpiroval dresmi maďarského klubu Ferencváros Budapešť.[2]
PŠC Pezinok | |||
Celý názov | Pezinský športový club Pezinok | ||
---|---|---|---|
Prezývka | Zelenobieli | ||
Založený | 29. august 1921 | ||
Štadión | Mestský štadión Pezinok | ||
Kapacita | 3 000 | ||
Predseda | Ernest Mészáros | ||
Tréner | Maroš Jakim | ||
Liga | 4. liga | ||
2023/24 | 12. miesto | ||
| |||
Klub má v súčasnosti vyše 380 hráčov rozdelených do dvoch seniorských tímov a 21-tich mládežníckych družstiev. Jedným z družstiev je aj družstvo žiačiek pôsobiaci v druhej bratislavskej lige.[3]
Pred začiatkom súťažného ročníka 2020/21 sa predstavitelia klubov PŠC Pezinok a GFC Grinava dohodli na spojení síl v prospech pezinského futbalu. PŠC Pezinok „B“ hrajúci na grinavskom štadióne je účastníkom piatej ligy pod hlavičkou ObFZ Bratislava-vidiek[4]. Mladý a odhodlaný B-tím, nováčik súťaže, vstúpil do premiérovej sezóny tou správnou nohou. Vďaka vysokému víťazstvu 5 : 0 v poslednom kole nad Suchohradom sa stal majstrom 6. ligy ObFZ Bratislava-vidiek a zaslúžene sa radoval zo zisku titulu.[5]
História
upraviťZačiatky klubu (1921 – 1923)
upraviťPočiatky futbalu v Pezinku siahajú do roku 1913, kedy túto svetovo obľúbenú hru priniesli študenti z Bratislavy. Najprv sa hrávalo na tzv. „frajčulu“, na jednu bránku až neskôr pribudla aj druhá brána. Prvý oficiálny futbalový zápas sa v Pezinku odohral v roku 1919. Zorganizovala ho posádka československej leteckej jednotky dislokovanej v meste. Jej príslušníci pravidelne hrávali na poľnom letisku na Rozálke. Miestni nadšenci, združení okolo Aladára Takácsa a bratov Korínkovcov, sa v roku 1921 rozhodli založiť futbalový klub. Po predchádzajúcich prípravných krokoch (zbierka na podporu, nákup dresov a lôpt) vznikol 29. augusta 1921 na schôdzi v hostinci „U zeleného stromu“ Pezinský športový club – PŠC Pezinok. Jeho prvým predsedom sa stal Ľudovít Korínek.[2]
V zelenobielych dresoch, inšpirovaných budapeštianskym Ferencvárosom – údajne niekdajším pôsobiskom Aladára Takácsa, s monogramom PŠC Pezinok odohrali prvé prípravné zápasy, turnaje, prišla i účasť v majstrovských súťažiach, do ktorých klub vstúpil v roku 1923 (iné pramene uvádzajú až rok 1927). Zelenobieli hneď v prvom roku súťaž II. triedy vyhrali a postupne sa prebojovali do I.B triedy.
V roku 1923 klub vytvoril dorastenecké družstvo. K jeho členom patril aj Eugen Suchoň, slávny pezinský rodák, budúci hudobný skladateľ a národný umelec. Na pozícii brankára hrával za Pezinok až do roku 1929[6].
Pezinský futbal za 1. ČSR (1927 – 1938)
upraviťRozvoj futbalu v meste pokračoval, a to aj na medzinárodnej úrovni. V roku 1930 odohral PŠC Pezinok svoj prvý medzinárodný zápas proti rakúskemu mužstvu SC Carnuntum Wiena, ktorému podľahol po výsledku 1:3.
Pezinčanom sa viac darilo v domácej súťaži. V poslednom kole sezóny 1930/1931 zvíťazili nad úradníckym mužstvom ŠK Bratislava po výsledku 3:1 a postúpili do I.A triedy. V roku 1931 sa okrem postupu udial aj ďalší významný moment v histórii klubu - v meste pôsobiaci klub Rapid Pezinok, registrovaný v maďarskej futbalovej asociácii, sa oficiálne spojil s PŠC, pričom názov klubu zostal PŠC Pezinok.
V roku 1933 postúpili zelenobieli do najvyššej súťaže Západoslovenskej župy – do I. A triedy (v župnej súťaži sa Pezinok udržal až do oslobodenia). V rovnakom roku odohral klub historicky tretí medzinárodný zápas, tentokrát proti maďarskému BAK TK Budapešť, s prehrou rozdielom triedy 0:3. Domáce zápasy sa odohrávali na tzv. Pažiti. O silnej podpore fanúšikov svedčia návštevy na domácich stretnutiach približne na úrovni 1 000 divákov. Postupom času prišla stagnácia výkonov, seniorské mužstvo zostúpilo do okresných súťaží a nedarilo sa mu nadviazať na predchádzajúce skvelé výkony. Klub veril v skorú zmenu, ale začiatok druhej svetovej vojny neveštil pre blízku budúcnosť futbalu nič dobré.[2]
Vojnové roky (1939 – 1945)
upraviťPočas druhej svetovej vojny zaznamenal čiastočný úpadok kvality nielen pezinský, ale slovenský futbal vôbec. Množstvo perspektívnych a nádejných futbalistov si muselo plniť vojenské povinnosti v posádkach či dokonca na fronte. Po vzniku Slovenského štátu došlo aj k radikálnej reorganizácii slovenského futbalu. Najvyššou slovenskou súťažou sa stala Slovenská liga. Nižšie súťaže boli rozdelené do žúp: Bratislavskej, Žilinskej, Zvolenskej a Prešovskej a následne do ďalších úrovní. Ak sa ešte na začiatku roka 1939 nižšie súťaže hrali, po útoku na Poľsko sa zredukovali, keďže muži odchádzali na bojisko. V tejto dobe sa PŠC Pezinok nachádzal v nižších ligových súťažiach, pretože aj jadro pezinských futbalistov odišlo po vypuknutí vojny proti Poľsku a následne proti ZSSR na front.[2]
Po vojne prišlo k návratu futbalistov a s nimi aj chuti a odhodlania dosiahnuť lepšie výsledky, ako boli tie v posledných rokoch. Nasvedčuje tomu aj fakt, že Pezinčania sa stali jesennými majstrami súťaže v sezóne 1945/1946.
Povojnové roky (1946 – 1961)
upraviťV sezóne 1945/1946 postúpili pezinskí futbalisti do západnej divízie Slovenského futbalového zväzu, v dnešných pomeroch do 3. slovenskej ligy. Už v ročníku 1947/1948 sa stali jesennými majstrami divízie, čo prebudilo záujem pezinského publika. V závere 40. rokov sa PŠC prebojoval do SNL. Jeho futbalová základňa bola taká široká, že Pezinčania dokázali vychovávať kvalitných hráčov a dokonca budúcich reprezentantov ČSR.
Začiatkom 50. rokov, po odchode viacerých kvalitných hráčov a reorganizácii súťaží, zaznamenal futbal v Pezinku hlboký prepad. Klub bojoval s mnohými ťažkosťami a jeho pôsobisko sa presunulo do okresných súťaží. V krátkom období zmenil klub trikrát meno. Z PŠC sa najskôr stal Sokol Tehelne Pezinok, v roku 1953 Tatran Pezinok a napokon v roku 1956 Slovan NV Pezinok. Pod novým názvom vyhrali Pezinčania v roku 1956 I.A triedu a postúpili do krajskej súťaže. Trénerom tímu bol Karol Šefčík, nestor pezinského futbalu. Od roku 1959 bol hrajúcim trénerom Pezinka reprezentant dvoch krajín, Bulharska a Československa, legendárny Božin Laskov. Spolu s Karolom Šefčíkom patria medzi najznámejšie osobnosti pôsobiace v Pezinku v povojnových rokoch.[2]
Obdobie húpačky (1962 – 1990)
upraviťV 60. a 70. rokoch pôsobil seniorský tím pod novým názvom Lokomotíva Pezinok prevažne v súťažiach Západoslovenského kraja, prípadne po reorganizáciách v divíznej súťaži. Začiatkom roka 1961 nahradil Božina Laskova staronový tréner Karol Šefčík, ktorému sa s tímom darilo udržať v divízii do roku 1967. Nasledoval zostup do krajských súťaží a desaťročie márnych pokusov o návrat do divízie. Klub disponoval dvoma seniorskými mužstvami, ale aj výborným areálom, ktorý hostil niekoľko vzájomných zápasov medzi Pezinkom a československou futbalovou reprezentáciou.[2]
Až v roku 1979 sa Pezinčanom pod vedením trénera Vladimíra Korčeka podarilo opäť vybojovať postup do divízie vtedy 2. Slovenskej národnej ligy. Účinkovanie v nej bolo sprevádzané striedavými úspechmi, Pezinok v priebehu najbližších rokov až do roku 1987 celkovo štyrikrát postúpil a štyrikrát vypadol. Navyše sa Pezinčanom prestalo dariť aj v nižších súťažiach, keď zostúpili až do I. A triedy. V roku 1984 došlo k organizačnej zmene v podobe odčlenenia od Lokomotívy a následnému vzniku Stavbára Pezinok.
Na prelome milénia (1991 – 2005)
upraviťNový výbor pod vedením Františka Slezáka sa v roku 1991 rozhodol pre návrat k historickému názvu klubu PŠC Pezinok. Po športovej stránke sa Pezinok v rozmedzí rokov 1991 a 2000 pohyboval na úrovni tretej, štvrtej a piatej najvyššej ligy. Spočiatku hrával zápasy so súpermi zo Záhoria a Žitného ostrova. Neskôr sa v rámci Bratislavského futbalového zväzu reorganizovali súťaže, vytvorila sa nová 4. liga, v ktorej pôsobil aj PŠC Pezinok. Zelenobieli stavili na mladý tím, ktorý každou sezónou výkonnostne rástol, čo vyvrcholilo do postupu do 3. bratislavskej ligy. V rokoch 1994 - 1997 sa v nej mužstvo stabilizovalo a hralo futbal, na ktorý sa chodilo pozerať približne 800 divákov.[2]
Seniorské mužstvo v úvode tretieho milénia striedalo lepšie sezóny s tými horšími. Horšie boli identické v zbabranej jesennej a výbornej jarnej časti znamenajúcej záchranu súťaže na poslednú chvíľu, tie lepšie sa niesli v duchu stabilných výkonov počas celej sezóny s konečným umiestnením v pokojnom strede tabuľky.
Postupy a pády (2006 – 2016)
upraviťPo reorganizácii futbalových súťaží účinkoval Pezinok v tretej lige, v hierarchii predstavujúcej však až štvrtú najvyššiu súťaž. Kvalitne zložený káder pretrhol dlhé bezúspešné roky a v ročníku 2006/2007 sa zverencom trénera Petra Kučerku podarilo postúpiť do 2. slovenskej ligy. Nováčikovská daň bola pridrahá, dokonca znamenala zostup a viacero trénerských výmen. Opätovný postup prišiel v sezóne 2009/2010. Tentokrát sa Pezinčanom podarilo udržať súťaž počas nasledujúcich dvoch rokov. Úspešné obdobie podčiarkol aj pohárový zápas proti Slovanu Bratislava na jeseň 2011, v ktorom belasí zvíťazili iba najtesnejším rozdielom 1 : 0[7].
V nasledujúcom období zaznamenal pezinský futbal hlboký pád. V dôsledku nefutbalových sporov prišiel klub o partnerov, podporovateľov a seniorský tím sa prepadol až do 5. najvyššej súťaže. V tom momente sa pozornosť upriamila na šikovných dorastencov prevažne s ročníkom narodenia 1995. Neskúsený, no odhodlaný kolektív prebral tréner Daniel Federl, ktorý s mladými odchovancami odštartoval krásny futbalový príbeh. V jeho premiérovej sezóne mužstvo obsadilo 11. miesto, v nasledujúcom ročníku 3. miesto. Tímu prospela aj reorganizácia súťaží, keď zo 4. ligy (5. najvyššej) sa stala štvrtá najvyššia súťaž. Bojovné výkony odchovancov so zelenobielym srdcom vyústili v absolútnu dominanciu v sezóne 2014/2015, kedy sa zaslúžene stali majstrami 4. ligy. Návrat medzi regionálnu elitu okorenil aj súboj[8] v rámci Slovenského pohára proti vtedajšieho slovenskému majstrovi z AS Trenčín, ktorý v tom čase pôsobil aj v predkolách Ligy majstrov UEFA[9]. Ani jasná prehra nezanechala na tíme žiadne šrámy a hráči sa pohotovo preorientovali na ligovú súťaž, v ktorej obsadili 8. miesto[10].
Nová éra (2017 – súčasnosť)
upraviťSeniorskému A-tímu sa podarilo stabilizovať v najvyššej regionálnej súťaži. Azda najatraktívnejšiemu súperovi čelil v septembri 2019, keď si v domácom zápase[11] zmeral sily s prvoligistom z FK Senica v rámci Slovenského pohára[12]. Pezinčania síce ťahali za kratší koniec, ale zanechali dobrý dojem a Záhorákom statočne vzdorovali.
Dlhoročným trénerom A-tímu bol Daniel Federl, ktorý bol pri kormidle už 8 rokov s polročnými prestávkami v rokoch 2017 a 2019. Môže sa spoľahnúť aj na spoluprácu s novovzniknutým B-tímom, ktorého činnosť sa obnovila na začiatku sezóny 2020/21. „B“ tím sa v premiérovej sezóne stal majstrom 6. ligy a ako nováčik hneď postúpil do vyššej súťaže[13].
Novú éru pezinského futbalu poznačila pandémia koronavírusu s obmedzením tréningov i zápasov[14]. Sezóny 2019/20 a 2020/21 sa nedohrali podľa pôvodného plánu a odohrala sa iba polovica zápasov.
V auguste 2021 klub oslávil sté výročie od svojho založenia. PŠC Pezinok zorganizoval výstavu historických materiálov a vydal prvú publikáciu o storočnej klubovej histórii[15][16]. Z dôvodu protipandemických opatrení zorganizoval veľkolepé športovo-kultúrne podujatie až v roku 2022, ktoré bolo významným míľnikom v histórii klubu[17]. Oslavy storočnice boli najväčším pezinským futbalovým podujatím za posledné dekády[18].
Aktuálnym trénerom mužského A-tímu je od sezóny 2022/2023 Maroš Jakim.
Názvy klubu
upraviťZačiatok | Koniec | Názov klubu |
---|---|---|
1921 | 1948 | PŠC Pezinok |
1948 | 1953 | Sokol Tehelne Pezinok |
1953 | 1956 | Tatran Pezinok |
1956 | 1961 | Slovan NV Pezinok |
1961 | 1984 | Lokomotíva Pezinok |
1984 | 1991 | Stavbár Pezinok |
1991 | - | PŠC Pezinok |
Rivali
upraviťHlavnými rivalmi pezinských futbalistov boli prevažne tímy zo Záhoria. V 80. rokoch bol Pezinok súčasťou západných súťaží, preto jeho rivalmi boli predovšetkým Malacky, Jakubov a Jablonové. Zápasy proti týmto klubom boli vždy ostré a vyznačovali sa bojovným priebehom, tzv. "kopanicou".
Najznámejšie derby zápasy sú proti CFK Pezinok Cajla a ŠK Svätý Jur. Stretnutia nie sú až také vyhrotené, ako proti tímom zo Záhoria. Zápasy však vždy prilákajú divákov z celého pezinského okresu a nesú sa v priateľskej atmosfére.
Klubový znak a farby
upraviťPrvé klubové logo bolo nájdené v predzápasovom Bulletine Lokomotívy Pezinok v roku 1961. Odvtedy prešlo štyrmi zmenami. Najprv v roku 1983, kedy klub premenoval na Stavbár Pezinok, potom v roku 1991, kedy sa klub vrátil k pôvodnému názvu PŠC Pezinok, následne v roku 2006 v rámci prvého redizajnu a poslednýkrát v roku 2009 v rámci druhého redizajnu.
Klubovými farbami sú zelená a biela, ktorých voľba sa viaže na príbeh o založení klubu. Tieto farby v klubovom logu dopĺňa odtieň čiernej, ktorý tvorí stredný vertikálny pruh. Ten je z oboch strán obklopený zelenými vertikálnymi pruhmi. Okrem pruhov tvorí logo názov klubu, futbalová lopta a text roku založenia klubu – 1921.[19]
Farby pezinského klubu boli určené hneď pri jeho vzniku. 29. augusta 1921, keď skupina nadšencov, Aladár Takacs, bratia Korinekovci a ďalší odcestovali do Budapešti, kde kúpili prvé sady dresov a lopty. Dresy prvého mužstva boli po vzore Ferencvárosu Budapešť biele so zelenými priečnymi pruhmi. Od tejto doby až doteraz ostali pezinskí futbalisti verní svojej „zeleno-bílej“ farbe[20].
Štadióny
upraviť1921 – súčasnosť: Mestský štadión Pezinok
upraviťMestský štadión v Pezinku bol prvým a jediným ihriskom, kde PŠC Pezinok hral svoje domáce zápasy. Spočiatku sa zápasy hrali na území dnešného tréningového ihriska. V roku 1934 bol okolo ihriska postavený približne dvojmetrový drevený plot, ktorý je možné vidieť na viacerých historických fotografiách.
V roku 1959 bolo ihrisko presunuté z dnešného tréningového ihriska bližšie smerom ku Komenského ulici. Počas výstavby hlavnej tribúny spolu so šatňami, ktorá sa začala v tomto roku, boli už domáce zápasy hrané práve na "novom štadióne". V roku 1961 bola svojpomocne vybudovaná tribúna oficiálne otvorená.
V rozmedzí rokov 2006 a 2010 bolo vybudované tréningové ihrisko s osvetlením a závlahou, malé tréningové ihrisko s umelou trávou a osvetlením a polovica interiéru hlavnej budovy bola taktiež zrekonštruovaná. V roku 2019 prebehla rekonštrukcia druhej polovice interiéru budovy, tzv. mládežnícka časť[21][22].
Dnes tvorí športový areál hlavné ihrisko, tréningové ihrisko a malá ihrisko s umelou trávou. Mestský štadión v Pezinku je stále domovom klubu PŠC Pezinok s kapacitou 3 000 miest, čo z neho robí najväčší štadión v Pezinku. Športový areál v Pezinku je považovaný za jeden z najlepších v súťaži. Navyše, štadión v minulosti hostil niekoľko kultúrnych podujatí a koncertov.[23]
2020 – súčasnosť: Štadión v Grinave
upraviťDomovským klubom hrajúcim na grinavskom štadióne bol GFC Grinava, takmer od úplných začiatkov klubu. Ihrisko bolo vybudované približne v 30. a 40. rokoch, kedy bola upravená plocha pri dnešnej Myslenickej ulici. V rozmedzí rokov 1954 a 1955 boli vybudované hráčske kabíny.
Pred začiatkom súťažného ročníka 2020/2021 sa predstavitelia klubov PŠC Pezinok a GFC Grinava dohodli na spojení síl v prospech pezinského futbalu[24]. Vzájomná spolupráca sa týkala vedenia klubov, mužských tímov, mládežníckych družstiev i športových areálov. Mládežnícke tímy, rovnako ako aj seniorský B-tím, využívajú grinavský štadión na tréningový proces a zápasy. V dnešných dňoch má štadión dve tribúny, obe na sedenie.
Hráči
upraviťAktuálne k dátumu: 13.9.2024
Legenda: B – brankár, O – obranca, S – stredopoliar, Ú – útočník[25] Umiestnenia v sezónachupraviťLegenda: Z - zápasy, V - výhry, R - remízy, P - prehry, VG - vstrelené góly, OG - obdržané góly, +/- - rozdiel skóre, B - body, červené podfarbenie - zostup, zelené podfarbenie - postup, fialové podfarbenie - reorganizácia, zmena skupiny, či súťaže
Sieň slávyupraviť
Literatúraupraviť
Referencieupraviť
Externé odkazyupraviť |