Tektonika (geológia)

Tektonika je vedná disciplína, súčasť geológie, ktorá sa zaoberá štúdiom stavby, deformácie a vývojom zemskej kôry.^[1] Často je synonymne stotožňovaná so štruktúrnou geológiou, na rozdiel od nej sa však sústredí na štúdium procesov väčšieho rozsahu, napr. procesom platňovej tektoniky.^[2]^[1]

Tektonika sa ďalej člení na niekoľko odborov. Odvetvie zaoberajúce sa základnými otázkami stavby litosféry a astenosféry je geotektonika. Termín geotektonika je bežne považovaný za synonymum tektoniky.^[1] Štruktúrne prvky hornín mikroskopickej veľkosti skúma petrotektonika. Prejavmi deformácie hornín sa zaoberá štruktúrna geológia.

Vrásová tektonika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vrásnenie

Zaoberá sa deformáciami hornín, pri ktorých nedochádza k prerušeniu kontinuity horniny, je to teda duktilná deformácia. Niekedy tiež označovaná ako alpinotypná tektonika. Vrásnenie najtypickejším prejavom skrátenia hornín zemskej kôry. Je pre ňu príznačný vznik vrás – synklinál (korýt) a antiklinál (sediel).

Zlomová tektonika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zlom (geológia)

Zaoberá sa deformáciami hornín, pri ktorých sa narušuje kontinuita kôry krehkou deformáciou, niekedy tiež označovaná ako germanotypná tektonika. Zlomová tektonika je príznačná pre rôzne tektonické prostredia súvisiace s rozpínaním aj s stláčaním zemskej kôry. Medzi najtypickejšie zlomové štruktúry patria: prešmyk a pokles - vertikálne posuny na zlomoch, ktoré môžu spôsobiť vznik priekopovej prepadliny alebo grábenu, teda poklesnutej časti kôry alebo naopak hrastov - vyzdvihnutých blokov.

Platňová tektonika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Platňová tektonika

Väčšinu geologických fenoménov súvisiacich z pohybmi zemskej kôry vysvetľuje teória platňovej tektoniky. Vyvinula sa z dvoch pozorovaných fenoménov: pohybu kontinentov (kontinenty sú tie časti zemskej kôry, ktoré sú stále a nezanikajú) a rozširovania oceánskeho dna (oceány sú tými časťami zemskej kôry, ktoré sú nestále a v priebehu geologického vývoja vznikajú aj zanikajú).

Tri hlavné pohyby

divergentný (rozbiehavý) pohyb – vznik novej oceánskej kôry
konvergentný (zbiehavý) pohyb
- subdukcia – zánik oceánskej kôry
- kolízia – vznik pásmových pohorí (orogenéza)
translačný pohyb – posun dvoch litosferických platní vedľa seba

Referencie

↑ ^a ^b ^c BATES, Robert Latimer; JACKSON, Julia A.. Glossary of Geology. [s.l.] : American Geological Institute, 1987. 788 s. ISBN 978-0-913312-89-6.
↑ Fossen, H, 2010, Structural Geology. Cambridge University Press, Cambridge, 551 s.

Portál vied o Zemi

[GG-1] BATES, Robert Latimer; JACKSON, Julia A.. Glossary of Geology. [s.l.] : American Geological Institute, 1987. 788 s. ISBN 978-0-913312-89-6.

[2] Fossen, H, 2010, Structural Geology. Cambridge University Press, Cambridge, 551 s.

[1]

[2]