[go: nahoru, domu]

Transneptúnsky objekt

Transneptúnsky objekt (TNO) alebo objekt Edgeworthovho–Kuiperovho pásu (najvnútornejšia časť Oortovho oblaku Slnka, objekt Kuiperovho pásu = KBO, Edgeworthov–Kuiperov pás = EKP). Pre takýto objekt musí platiť, že väčšina jeho dráhy musí byť za dráhou planéty Neptún. V podstate ide o akýkoľvek objekt, či už planétku alebo kométu. V tejto vzdialenosti od Slnka sa tieto objekty správajú takmer identicky a preto ich nie je možné od seba rozlíšiť, iba na základe excentricity dráhy a vzdialenosti perihélia.

Pomerné veľkosti niektorých TNO

Doteraz sa nepodarilo pozorovať kométu za dráhou Neptúnu, preto sa planétky za dráhou Neptúna nazývajú objekty Edgeworthovho–Kuiperovho pásu. Najznámejším predstaviteľom týchto objektov je trpasličia planéta Pluto. O týchto objektoch nebolo veľa známe (hmotnosti a veľkosti iba tušíme), preto NASA rozbehla misiu New Horizons ktorá mala za úlohu navštíviť Pluto a v ideálnom prípade aj niektoré z objektov KBO. Sonda odštartovala 19. januára 2006, prelet okolo Pluta zrealizovala 14. júla 2015 a prelet okolo KBO 486958 Arrokoth 1. januára 2019. Do decembra 2023 sonda objavila celkovo približne 100 KBO a preletela dostatočne blízko okolo zhruba 20 z nich, aby zachytila ​​charakteristiky, ako je tvar, rotačná perióda, možné mesiace a zloženie povrchu.[1]

Prvý registrovaný TNO (okrem Pluta a jeho mesiaca Cháron) je transneptúnsky objekt 15760 Albion.[2]

Eulerov diagram množinových vzťahov medzi rôznymi typmi telies v slnečnej sústave. Množina transneptúnskych objektov je vyznačená hnedou farbou.
Distribúcia a klasifikácia transneptúnskych objektov. Na vodorovnej osi je stredná vzdialenosť telesa od Slnka (veľká polos), na zvislej uhol sklonu dráhy telesa k ekliptike (inklinácia).

Transneptúnske objekty sa delia do troch skupín:

  1. Skupina kubewano – klasické KBO
  2. Skupina plutino – KBO s dráhovou rezonanciou 2:3 s Neptúnom
  3. Skupina twotino – KBO s dráhovou rezonanciou 1:2 s Neptúnom

S pribúdajúcim časom narastá aj počet objavených KBO. V roku 2005 presiahol ich počet 200 a každý štvrťrok pribudne do zoznamu asi 6 nových objavov. Je to zásluha mnohých pozorovacích programov a zdokonalenia sledovacích techník. V objavoch môžeme nájsť aj objekty s veľkosťou porovnateľnou ako Pluto (prípadne väčšou) a nie je pochýb, že v dohľadnej dobe týchto objavov ešte pribudne. To nakoniec viedlo k strate štatútu planéty pre Pluto.

Zoznam Transneptúnskych objektov

upraviť

Čiastočný zoznam pomenovaných a očíslovaných transneptúnskych objektov: Zoznam transneptúnskych objektov

Referencie

upraviť
  1. HOPE, Diane. Deep into the Kuiper Belt, New Horizons is still doing science [online]. arstechnica.com, 2023-12-12, [cit. 2024-02-05]. Dostupné online.
  2. WÜNSCHE, Nikolai. Beyond Jupiter : The World of Distant Minor Planets : (15760) Albion. Journal for Occultation Astronomy (Hannover: IOTA/ES), október 2019, roč. 9, čís. 4, s. 14 – 18. Dostupné online [cit. 2024-02-05]. ISSN 0737-6766).

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť