[go: nahoru, domu]

Jump to content

Zaboni itolijoī

Az Википедиа
Itolijovī, lingua italiana,
Nomi qavmī itol. italiano
itol. Italiano
Kişvarho
Sozmoni tanzimkunanda Accademia della Crusca[d]
Şumorai umumiji gūişvaron
Vaz' dar holi amn[d][6]
Tasnifot
zabonhoi hinduavrupoī
zabonhoi itolikī[d]
zabonhoi romanī[d]
Italo-Romance[d]
zaboni itolijavī
Xat Alifboi itolijoī va Alifboi lotinī
Kodi zabonī
GOST 7.75–97 ita 235
ISO 639-1 it
ISO 639-2 ita
ISO 639-3 ita
WALS ifi va ita
Ethnologue ita
Linguasphere 51-AAA-q
ABS ASCL 2401 va 24
IETF it
Glottolog ital1282
Nig. niz: Loiha:Zabonşinosī

Zaboni itolijoī (lingua italiana) — Zaboni rasmiji Itolijo, Vatikan, San-Marino, Şvejtsarija (hamqator bo zabonho olmonī, faronsavī va şvejtsarī-retoromanī). Hamcun dujum zaboni rasmi dar jak cand havzahoi davlathoi Xorvatija va Slovenija qabul şudaast.

Zaboni itolijoī dar asosi lahçahoi romaniji Itolijo tarkib joft va avali xudro az zaboni xalqiji lotinī girift. Zaboni adabiji itolijoī dar asosi şevai Toskana tarkib joft, ja'ne dar hamon nohijae, ki qabilahoi etruskho zindagī mekardand. Aqidae vuçud doşt, ki xususijathoi şevai toskanī bo şevai etruskī pajvast hastand va az çihati zabon dar mūhiti jak gurūhand.[7], ammo darhol in aqida dar şumorai kuhan ba hisob meravad.[8].

Dante Aligeri
Şevahoi zaboni itolijoī

Ta'rixi zaboni itolijoī ba se davra taqsim mekunand, ki jakum davra az asri X sar karda to asri IX darbar megirad, on vaqte ki standarti florentsijagī nisbati boqimonda standartho bartarī doşt. Dar marhalai ibtidoi bunjodi şevaho, asosan dar markaz va çanubi kişvar ravnaq mejobad va odatan in huçathoi huquqī va aş'ori rūhonī bud. Markazi barçastai ilm, dajr Montekassino meşavad. Dertar, oxiri asri XII, markazhoi alohidai adabijot va rasmhoi şevagī inkişof mejoband: Sitsilija, Bolonija, Umbrija va digaron. In cunin dar qatori zaboni «xalqī» Itolijo zaboni lotinī, zaboni kuhani faronsavī va zaboni kuhani provansalī istifoda meburdand.

Dar oxiri asri XIII maktabi «namudi navi şirinsuxanī» (dolce stil nuovo) taşakkul joft, ki asosi xudro az şevai toskanī girift. Namojandagoni zijodi adabijoti toskaniji asrhoi XIII—XIV — Dante Aligeri, Bokkacco va Petrarka. Dar risolai xud «Bazm» (Convivio) va «Oidi şirinsuxanni xalqī» (De vulgari eloquentia) Dante mulohizaro tadqiq kardani bud, dar borai on, ki bo zaboni xalqī metavon dar bobi harguna mavzū' asar eçod kardan, az badeī to rūhonī. In guna zaboni xalqiji «taşakkuljofta» ū volgare illustre nombar mekard, lekin Dante nameguft, ki jak şeva hamai xususijathoi lavozimiro dorad va in guna hisob namekard.

Asri XIV pas ax korkardi şevai toskanī, ki rū ba sifati namunai Dante, Petrarka va Bokkacco ovard, zaboni adabiji umumiitolijoī gaşt[9]. Davrai asrhoi XV—XVI bajniitolijoī nomguzor meşavad. Dar in vaqt suxanhoe pajdo meşavand, ki zaboni xalqī va darxusus toskanī az zaboni lotinī bartarī dorad va beh ast (Alberti Leon Battista, Politsiano Ançelo), sarfu naxvi (grammatika) — jakum pajdo meşavad. («Dasturi zaboni xalqiji florentsī», 1495). Navisandagoni digar nohijaho, misol az Neapol Jakopo Sannadzaro, harakat mekardand ki zaboni asarhoi xudro ba şevai toskanī nazdik kunand.

Alifboi itolijoī (alfabeto)
Harf Talafūz Nom (it.) Nom (toç.)
A a [a] a a
B b [b] bi bi
S s [k], [ʧ] ci
D d [d] di di
E e [e], [ɛ] e e
F f [f] effe effe
G g [g], [ʤ] gi çi
H h sm. tekst acca akka
I i [i], [j] i i
L l [l] elle elle
M m [m] emme emme
N n [n] enne enne
O o [o], [ɔ] o o
P p [p] pi pi
Q q faqat dar jakçojagī qu [kw] cu ku
R r [r] erre erre
S s [s], [z] esse esse
T t [t] ti ti
U u [u], [w] u u
V v [v] vu vu
Z z [ʣ], [ʦ] zeta dzeta
Faqat baroi sabti kalimahoi az zaboni xoriçī omada
J j [j] (j) i lunga va lunga 'va daroz'
K k [k] (k) cappa kappa
W w [v], [w] vu doppia vu doppia 'vu dukarata'
X x [ks] (ks) ics iks
Y y [i], [j] i greca ham grek (şaxsi junonī) ham (moli junonī)

Çadval

[viroiş | edit source]
Zaboni toçikī moh nav modar xohar şab binī se sijoh surx zard sabz gurg
Digar Zabonhoi Hindu-Avrupoī
Zaboni forsī mâh now mâdar xâhar šab bini se siyâh sorx zard sabz gorg
Zaboni tolişī mang nuj moâ hovâ şâv vыni se sijo zard havz neci, varg
Zaboni puştu myāsht nəvay mōr khōr shpa pōza dre tōr sur zhaṛ shin lewa
Zaboni osetinī mæj næuæg mad xo æxsæv fыndz ærtæ sau sыrx bur ts'æx biræg'
Zaboni urdu māh / māheena nayā mā / walda behn rāt nāk tīn siah / kālā surkh / lāl pīlā sabz / harā bheyrya
Zaboni hindī mās nayā mātā bahin rāt nāk tīn kālā / shyam lāl pīlā harā bik
Zaboni rusī mesjats
novыj
matь
sestra
nocь
nos
tri
cjornыj
krasnыj
ƶjoltыj
zeljonыj
volk
Zaboni serbī mesets
novo
maјka
sestra
noħ
nos
tri
tsrno
tsrveno
ƶuto
zeleno
vuk
Zaboni anglisī month new mother sister night nose three black red yellow green wolf
Zaboni danijagī måned ny moder søster nat næse tre sort rød gul grøn ulv
Zaboni armanī amis nor mayr quyr gisher qit erek' sev karmir deghin kanach gayl
Zaboni lotinī mēnsis novus māter soror nox nasus trēs āter, niger ruber flāvus, gilvus viridis lupus
Zaboni faronsavī mois
nouveau
mère
soeur
nuit
nez
trois
noir
rouge
jaune
vert
loup
Zaboni itolijoī mese nuovo madre sorella notte naso tre nero rosso giallo verde lupo
Zaboni olmonī Monat neu Mutter Schwester Nacht Nase drei schwarz rot gelb grün Wolf
Zaboni portugalī mês novo mãe irmã noite nariz três negro vermelho amarelo verde lobo
Zaboni ispanī mes nuevo madre hermana noche nariz tres negro rojo amarillo verde lobo
Zaboni katalanī mes nou mare germana nit nas tres negre roig / vermell groc verd llop
Zaboni ruminī luna nou/noi mamă soră noapte nas trei negru roşu galben verde lup
Zaboni cexī měsíc nové matka sestra noc nos tři černý červený žlutý zelený vlk
Zaboni kimrī (زبان ولزی) mis newydd mam chwaer nos trwyn tri du (/di/) coch, rhudd melyn gwyrdd, glas blaidd
Zaboni poljakī miesiąc nowy matka siostra noc nos trzy czarny czerwony żółty zielony wilk
Zaboni latişī mēnesis jauns māte māsa nakts deguns trīs melns sarkans dzeltens zaļš vilks
Zaboni litvonī mėnuo naujas motina sesuo naktis nosis trys juoda raudona geltona žalias vilkas
Zaboni bulƣorī mesets
nov
majka
sestra
noщ
nos
tri
ceren
cerven
ƶ'lt
zelen
v'lk
Zaboni ukrainī mіsjatsь
novij
mati
sestra
nіc
nіs
tri
cornij
cervonij
ƶovtij
zelenij
vovk
Zaboni belorusī mesjats
novы
matsі
sjastra
noc
nos
trы
cornы
cыrvonы
ƶoўtы
zjaljonы
voўk


Adabijot

[viroiş | edit source]

Sarcaşma

[viroiş | edit source]
  1. ScriptSource - Italy
  2. ScriptSource - San Marino
  3. ScriptSource - Switzerland
  4. ScriptSource - Vatican State
  5. Ethnologue (ingl.) — 25, 19 — Dallas, Texas: SIL International, 1951. — ISSN 1946-9675
  6. Krasnaja kniga jazыkov JuNESKO
  7. Naprimer, Battisti, C. Aspirazione etrusca e gorgia toscana // Studi Etruschi, IV (1930), p. 249—254
  8. Robert A. Hall, Jr. A Note on «Gorgia Toscana» // Italica, vol. 26(1), 1949, pp. 64-71, sr. takƶe [Rohlfs 1966].
  9. Celыşeva, I. I., Cerdantseva, T. Z. Italьjanskij jazыk // Jazыki mira. Romanskie jazыki. M.: Academia, 2001, str. 60

Şablon:Itolijo