[go: nahoru, domu]
Preskočiť na obsah

Ďubákovo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Uprava a opravu textu na zaklade novych poznatkov + odkazy a zdroje
Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky
d úprava citácie
 
Riadok 40: Riadok 40:
Historické názvy obce boli: Gyibako, Gyubako, Gyalbak, Dibako, Dibakow, Vágo. Názov ''Ďubákovo'' bol použitý už pri prvom katastrálnom meraní v roku 1868). ''Vágo'' bol zákonom nariadený názov medzi rokmi 1898 až do konca roku 1918.
Historické názvy obce boli: Gyibako, Gyubako, Gyalbak, Dibako, Dibakow, Vágo. Názov ''Ďubákovo'' bol použitý už pri prvom katastrálnom meraní v roku 1868). ''Vágo'' bol zákonom nariadený názov medzi rokmi 1898 až do konca roku 1918.


Ďubákovo vzniklo pred koncom [[18. storočie|18. storočia]] po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom [[Malohont|Malohonte]] začali zemepáni z haličského šľachtického rodu Forgáčovcov presídľovať kolonistov z Oravskej stolice. <ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Laššák a kol.|meno=Juraj|titul=Ďubákovo - monografia obce|vydanie=1|rok=2016|isbn=978-80-972303-6-4|strany=14,15,19}}</ref> Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v štátnych archívoch nepodarilo nájsť. Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu [[Lom nad Rimavicou|Lomu nad Rimavicou]] a [[Šoltýska|Šoltýsky]] zo 17. júla 1796 slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že : <ref name=":0" /> „ Forgáčovci majú okrem dvoch obcí (Lom a Šoltýska) aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už 50 ľudí ".
Ďubákovo vzniklo pred koncom [[18. storočie|18. storočia]] po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom [[Malohont]]e začali zemepáni z haličského šľachtického rodu Forgáčovcov presídľovať kolonistov z Oravskej stolice.<ref name="Ď"/>{{rp|14, 15, 19}} Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v štátnych archívoch nepodarilo nájsť. Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu [[Lom nad Rimavicou|Lomu nad Rimavicou]] a [[Šoltýska|Šoltýsky]] zo 17. júla 1796 slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že: „Forgáčovci majú okrem dvoch obcí (Lom a Šoltýska) aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už 50 ľudí“.<ref name="Ď"/>{{rp|14, 15, 19}}


Prvá písomná zmienka o Ďubákove je z roku 1794 <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Laššák|meno=Juraj|titul=Ďubákovo - monogragia obce|vydanie=prve|rok=2016|isbn=978-80-972303-6-4|strany=22-27}}</ref>. Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod prvých obyvateľov na územie Ďubákova stanoviť do roku [[1794]]. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z 12. októbra 1794. Rodičia Michal a Mária Petrlla, krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak [https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KDJ7-6H9]. Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z 26. decembra 1794. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané ex Vubak (klčovisko v Ďubákove).
Prvá písomná zmienka o Ďubákove je z roku 1794<ref name="Ď"/>{{rp|22-27}}. Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod prvých obyvateľov na územie Ďubákova stanoviť do roku [[1794]]. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z 12. októbra 1794. Rodičia Michal a Mária Petrlla, krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak [https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:KDJ7-6H9]. Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z 26. decembra 1794. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané ex Vubak (klčovisko v Ďubákove).


Pravdepodobne prví prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako robotníci (drevorubači, paliči popola a uhliari), bývali v provizórnych obydliach. Predpokladáme, že vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom Malohontskej župy a vznikom župy [[Gemer-Malohont]] (1803). Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]].
Pravdepodobne prví prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako robotníci (drevorubači, paliči popola a uhliari), bývali v provizórnych obydliach. Predpokladáme, že vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom Malohontskej župy a vznikom župy [[Gemer-Malohont]] (1803). Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]].


== Symboly obce ==
== Symboly obce ==
Povinnosť mať vlastný obecný erb vyplynul pre všetky obce v SR zo zákona č. 453/2001 Z. z, § 30, odst. 1. Pre splnenie tejto povinnosti počas volebného obdobia starostu Petra Andrássyho obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19. október 2003 prijalo uznesenie č. OZ-G.2/2003, na základe ktorého bolo grafické spracovanie objednané u autorov Ladislava Vrtela a Tomáša Brúdera. Keďže obec nemala v minulosti erb ani pečatidlo, ktoré by mohli autori použiť ako predlohu pre tvorbu erbu, inšpirovali sa erbom Oravskej stolice, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov Ďubákova na začiatku 19. stororočia. Navrhnutý erb je registrovaný v Heraldickom registri SR pod číslom: D-134/2003. Erb je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú tri zelené stromy rastúce z troch vrchov tiež zelenej farby – dva krajné sú ihličnany, medzi ktorými je listnatý, preložené zlatým stojacím medveďom v striebornej zbroji. Súčasne s erbom autori navrhli aj vlajku obce. Farebné riešenie vlajky je totožné s farbami v erbe. Vlajku tvorí 5 pásov v nasledujúcom poradí: Zelený, biely, zelený, žltý a zelený.
Povinnosť mať vlastný obecný erb vyplynul pre všetky obce v SR zo zákona č. 453/2001 Z. z, § 30, odst. 1. Pre splnenie tejto povinnosti počas volebného obdobia starostu Petra Andrássyho obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19. október 2003 prijalo uznesenie č. OZ-G.2/2003, na základe ktorého bolo grafické spracovanie objednané u autorov Ladislava Vrtela a Tomáša Brúdera. Keďže obec nemala v minulosti erb ani pečatidlo, ktoré by mohli autori použiť ako predlohu pre tvorbu erbu, inšpirovali sa erbom Oravskej stolice, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov Ďubákova na začiatku 19. stororočia. Navrhnutý erb je registrovaný v Heraldickom registri SR pod číslom: D-134/2003. Erb je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú tri zelené stromy rastúce z troch vrchov tiež zelenej farby – dva krajné sú ihličnany, medzi ktorými je listnatý, preložené zlatým stojacím medveďom v striebornej zbroji. Súčasne s erbom autori navrhli aj vlajku obce. Farebné riešenie vlajky je totožné s farbami v erbe. Vlajku tvorí 5 pásov v nasledujúcom poradí: Zelený, biely, zelený, žltý a zelený.

[[Súbor:Hlasenie L Kubinyho z roku 1796.jpg|náhľad|283x283bod|LIST z 17. júla 1796]]
[[Súbor:Hlasenie L Kubinyho z roku 1796.jpg|náhľad|List z 17. júla 1796]]
⚫
Každý zelený pás tvorí 1/9 šírky vlajky. Biely a žltý pás majú šírku 3/9. Vlajka má obdĺžnikový tvar s dvojitým zástrihom v dĺžke kratšej strany.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Juraj Laššák a kolektív|meno=Juraj Laššák|titul=Ďubákovo monografia obce|vydanie=Prvé|vydavateľ=OZ Jasenina|miesto=Malohont|rok=2016|isbn=978-80-972303-6-4|strany=11,12}}</ref>

⚫
Každý zelený pás tvorí 1/9 šírky vlajky. Biely a žltý pás majú šírku 3/9. Vlajka má obdĺžnikový tvar s dvojitým zástrihom v dĺžke kratšej strany.<ref name="Ď"/>{{rp|11, 12}}


== Kultúra a zaujímavosti ==
== Kultúra a zaujímavosti ==
Riadok 74: Riadok 76:


== Referencie ==
== Referencie ==
{{referencie}}
{{referencie|refs=


<ref name="Ď">{{Citácia knihy
== Literatúra ==
| priezvisko = Laššák
| meno = Juraj
| spoluautori = a kol.
| titul = Ďubákovo : monografia obce
| vydanie = 1
| miesto = Šoltýska
| vydavateľ = Občianske združenie JASENINA
| rok = 2016
| isbn = 978-80-972303-6-4
| počet strán = 240
| strany =
}}</ref>


}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Laššák | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Drenko | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Laššáková | meno3 = Anna | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = | meno4 = | autor4 = Petrľa Ján | odkaz na autora4 = | titul = Ďubákovo : monografia obce | vydanie = 1 | vydavateľ = Občianske združenie JASENINA | miesto = Šoltýska | rok = 2016 | počet strán = 240 | url = | isbn = 978-80-972303-6-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Aktuálna revízia z 12:04, 28. jún 2024

Ďubákovo
obec
kaplnka Krista Kráľa
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Poltár
Región Malohont
Nadmorská výška 820 m n. m.
Súradnice 48°33′41″S 19°44′12″V / 48,5613°S 19,7368°V / 48.5613; 19.7368
Rozloha 6,39 km² (639 ha) [1]
Obyvateľstvo 75 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 11,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1553
Starosta Miroslav Škrabák[3] (SMER-SD)
PSČ 985 07 (pošta Šoltýska)
ŠÚJ 557323
EČV (do r. 2022) PT
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu 		Ďubákovo 45
985 07 Šoltýska
Telefón +421 47 429 57 22
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ďubákovo
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ďubákovo je obec na Slovensku v okrese Poltár.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Historické názvy obce boli: Gyibako, Gyubako, Gyalbak, Dibako, Dibakow, Vágo. Názov Ďubákovo bol použitý už pri prvom katastrálnom meraní v roku 1868). Vágo bol zákonom nariadený názov medzi rokmi 1898 až do konca roku 1918.

Ďubákovo vzniklo pred koncom 18. storočia po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom Malohonte začali zemepáni z haličského šľachtického rodu Forgáčovcov presídľovať kolonistov z Oravskej stolice.[4]:14, 15, 19 Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v štátnych archívoch nepodarilo nájsť. Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu Lomu nad Rimavicou a Šoltýsky zo 17. júla 1796 slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že: „Forgáčovci majú okrem dvoch obcí (Lom a Šoltýska) aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už 50 ľudí“.[4]:14, 15, 19

Prvá písomná zmienka o Ďubákove je z roku 1794[4]:22-27. Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod prvých obyvateľov na územie Ďubákova stanoviť do roku 1794. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z 12. októbra 1794. Rodičia Michal a Mária Petrlla, krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak [1]. Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z 26. decembra 1794. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané ex Vubak (klčovisko v Ďubákove).

Pravdepodobne prví prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako robotníci (drevorubači, paliči popola a uhliari), bývali v provizórnych obydliach. Predpokladáme, že vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom Malohontskej župy a vznikom župy Gemer-Malohont (1803). Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra Kokavy nad Rimavicou.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Povinnosť mať vlastný obecný erb vyplynul pre všetky obce v SR zo zákona č. 453/2001 Z. z, § 30, odst. 1. Pre splnenie tejto povinnosti počas volebného obdobia starostu Petra Andrássyho obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19. október 2003 prijalo uznesenie č. OZ-G.2/2003, na základe ktorého bolo grafické spracovanie objednané u autorov Ladislava Vrtela a Tomáša Brúdera. Keďže obec nemala v minulosti erb ani pečatidlo, ktoré by mohli autori použiť ako predlohu pre tvorbu erbu, inšpirovali sa erbom Oravskej stolice, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov Ďubákova na začiatku 19. stororočia. Navrhnutý erb je registrovaný v Heraldickom registri SR pod číslom: D-134/2003. Erb je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú tri zelené stromy rastúce z troch vrchov tiež zelenej farby – dva krajné sú ihličnany, medzi ktorými je listnatý, preložené zlatým stojacím medveďom v striebornej zbroji. Súčasne s erbom autori navrhli aj vlajku obce. Farebné riešenie vlajky je totožné s farbami v erbe. Vlajku tvorí 5 pásov v nasledujúcom poradí: Zelený, biely, zelený, žltý a zelený.

List z 17. júla 1796

Každý zelený pás tvorí 1/9 šírky vlajky. Biely a žltý pás majú šírku 3/9. Vlajka má obdĺžnikový tvar s dvojitým zástrihom v dĺžke kratšej strany.[4]:11, 12

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícka kaplnka Krista Kráľa, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1828.[5] Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a oknami zakončenými do tvaru polkruhu. Veža má ihlancovú helmicu.
  • Kaplnka Krista Kráľa a kalvária
    Kaplnka Krista Kráľa a kalvária
  • Kaplnka Krista Kráľa
    Kaplnka Krista Kráľa

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d LAŠŠÁK, Juraj, a kol. Ďubákovo : monografia obce. 1. vyd. Šoltýska : Občianske združenie JASENINA, 2016. 240 s. ISBN 978-80-972303-6-4.
  5. ↑ Kaplnky v okrese Poltár [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďubákovo
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ďubákovo&oldid=7874482“