Murad II.
Murad II. (* 1404 – † 3. február 1451, Adrianopol) bol sultánom Osmanskej ríše v rokoch 1421 – 1451 (okrem rokov 1444 až 1446). Bol vychovaný v Amasyi a nastúpil na trón po smrti svojho otca. Muradovo panovanie bolo poznačené dlhým obdobím vojen proti kresťanom na Balkáne a tureckým emirátom v Anatólii, konflikt trval 25 rokov.
Byzantínci povzbudení Mustafom Çelebim (známym ako Düzmece Mustafa) sa pokúšali rozpútať občiansku vojnu a zosadiť z trónu mladého sultána. Mustafa porazil Muradovu armádu a prehlásil sa za Sultána Adrianopola (dnes mesto Edirne). Osmanská armáda ho dostihla v Ulubate, neďaleko Bursy, a popravili ho. Murad potom sformoval novú armádu v roku 1421 nazývanú Azeb a postupoval cez Byzantskú ríšu. Obliehal hlavné mesto Konštantinopol. Kým obliehal mesto, Byzantínci v spojenectve so samostatnými tureckými anatólskymi štátmi, poslali sultánovho mladšieho brata Mustafu (ktorý mal iba 13 rokov) proti sultánovi obliehať Bursu. Murad sa musel vzdať obliehania Konštantinopolu a pustil sa za svojim odbojným bratom. Princa Mustafu chytil a popravil ho. Anatólske štáty, ktore stále brojili proti nemu - Aydin, Germian, Mentese a Teke - anektoval a stali sa súčasťou Osmanskej ríše.
Murad potom vstúpil do vojny proti Benátkam, Karamanidským emirátom, Srbsku a Uhorsku. V ďalších rokoch sa Murad zmocnil obrovského územia na Balkáne a v roku 1439 anektoval Srbsko. V roku 1441 sa Svätá rímska ríša, Poľsko a Albánsko pripojili k srbsko-uhorskej koalícií. Murad v roku 1444 vyhral bitku pri Varne proti spojeneckým vojskám pod vedením poľského kráľa Vladislava III. a Jána Huňadyho, ale prehral bitku pri Jalovazi a bol nútený abdikovať.
V 1446 sa znova ujal moci a janičiari pod jeho vedením rozdrvili kresťanskú koalíciu v druhej bitke pri Kosove (prvá sa konala v roku 1389). Keď stabilizoval Balkán, Murad sa obrátil na východ, porazil Timurovho syna šacha Rokhu, Karamanidské emiráty a Çorum-Amasya. Pozri vojny Murada II.
Zomrel v roku 1451 v Adrianopole. Pochovaný je v Burse.