[go: nahoru, domu]
Preskočiť na obsah

Malá Fatra

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:27, 23. február 2010, ktorú vytvoril Metju (diskusia | príspevky) (→Členenie Malej Fatry: preklep)

Malá Fatra
pohorie
Malá Fatra - Vrátna dolina
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin, Dolný Kubín, Ružomberok
Časť Fatransko-tatranská oblasť
Hranice Kysucká vrchovina, Veľká Fatra,
Strážovské vrchy, Žilinská kotlina,
Turčianska kotlina
Najvyšší bod Veľký Kriváň
 - výška 1 709,7 m n. m.
Najnižší bod rieka Váh pri obci Strečno
 - výška 350 m n. m.
Geologické zloženie tatrikum, fatrikum, hronikum
Poloha Malej Fatry na Slovensku
Poloha Malej Fatry na Slovensku
Poloha Malej Fatry na Slovensku
Poloha Malej Fatry v Žilinskom kraji
Poloha Malej Fatry v Žilinskom kraji
Poloha Malej Fatry v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Malá Fatra
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Malá Fatra je jadrové pohorie na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Je súčasťou krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Po Vysokých, Nízkych Tatrách a Oravských Beskydách je štvrtým najvyšším pohorím s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Významnú časť pohoria v krivánskej časti Malej Fatry zaberá Národný park Malá Fatra.

Členenie Malej Fatry

Malá Fatra patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Pôdorys pohoria Malá Fatra predstavuje nepravidelnú elipsu (poetickejšie „krídla motýľa“) s celkovou vzdušnou dĺžkou 52 km a najväčšou šírkou 16 km. Charakteristickým znakom je hlavný hrebeň, ktorý sa kľukatí a vytvára rázsochy oddeľujúce hlboké doliny.

V mieste nazývanom Strečniansky priesmyk je pohorie rozdelené riekou Váh na dva geomorfologické podcelky.

Rieka v tomto mieste vytvára Domašínsky meander. Ďalej proti smeru toku vytvára Váh Kraľoviansky meander, ktorý oddeľuje Malú Fatru od Veľkej. Malá Fatra oddeľuje Žilinskú kotlinu od Turčianskej. Na juhozápade tvorí Fačkovské sedlo hranicu so Strážovskými vrchmi. Na severe susedí s Kysuckou vrchovinou, Oravskou Magurou, Oravskou vrchovinou a na východe s Veľkou Fatrou.

Geomorfologické členenie Slovenska - Malá Fatra zvýraznená sivou farbou

Geologická stavba

Malá Fatra je súčasťou vrásovo-príkrovovej stavby fatransko-tatranského pásma jadrových pohorí Západných Karpát. Jej kryštalinické jadro tatrika je tvorené hlbinnými vyvrelinami mladšieho paleozoika (karbónu) granodioritmi a tonalitmi, ktoré postupne kryštalizovali a vyzdvihovali sa až do dnešnej podoby.

Na granitoidnom jadre Malej Fatry leží sedimentárny obal (jednotka Malej Fatry). Je dobre vyvinutá hlavne v severnej časti pohoria. Buduje oblasť západne od Párnice, oblasť Veľkého a Malého Kriváňa a zasahuje až do Strečna.[1] Samostatným obalovým celkom je Kozolská jednotka, ktorá je zrejme súčasťou infratatrika. Nad sedimentárnym obalom ležia príkrovy z vápencov a dolomitov krížňanského a chočského príkrovu. V málo odolných horninách vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami a skalnými vežami (napríklad komplex Rozsutcov, Boboty, Sokolie, Vrátna dolina, Tiesňavy). Výraznými krajinotvornými prvkami sú bralné partie, z krasových foriem sú zastúpené škrapy, závrty, priepasti, kaňony, jaskyne, krasové pramene.

Vrcholy Malej Fatry

Veľký Rozsutec, pohľad spod Poludňového grúňa
Malý Kriváň, pohľad z Belianskej doliny

Vrcholy Malej Fatry sú sústredené predovšetkým na hlavnom hrebeni Krivánskej a Lúčanskej Malej Fatry. Menšia časť nižších vrcholov je na kratších bočných hrebeňoch (Sokolie, Boboty...)

Vrcholy Krivánskej Malej Fatry

Vrcholy Lúčanskej Malej Fatry

Jaskyne Malej Fatry

V Malej Fatre sa nachádza viacero jaskýň. Všetky sú verejnosti neprístupné.

Vodstvo

Šútovský vodopád.

Prevažná časť územia Malej Fatry patrí do povodia Váhu a nepatrná časť do povodia Nitry. Toky majú charakter bystrín, horských riek a potokov s prudkým spádom. Dierový potok vytvoril pôsobivé útvary a vodopády v Jánošíkových dierach.

Severozápad pohoria lemujú rieky Varínka a Rajčianka, z východu obteká pohorie rieka Váh, ktorá delí Malú Fatru na dve časti a vytvára Prírodnú pamiatku Domašínsky meander. Zo severu tečie rieka Orava, ktorá ústi do Váhu pri obci Kraľovany. Za sútokom týchto riek Váh vytvára pôsobivý a chránený Kraľoviansky meander. Ďalej pozdĺž toku Váhu je umiestnená umelá priehrada Krpeľany s umelým kanálom, ktorá využíva silu toku na výrobu elektrickej energie. V dedinke Rieka (časť Šútova) a Nezbudská Lúčka, sa nachádzajú zatopené kameňolomy.

V okolí pohoria sa nachádza niekoľkoľko minerálnych prameňov napr. pri obci Nezbudská Lúčka, Poluvsie, Žaškov, Kamenná Poruba, Rajecká Lesná a hlavne v kúpeľnom meste Rajecké Teplice. Priamo v pohorí v Slovianskej doline je prameň s názvom Smradľavá voda.[2]

Vodopády

V oblastiach vápenatých hornín vznikli vodopády. Najväčší a najkrajší je Šútovský vodopád. Ďalšie sa nachádzú v doline Stohového potoka, v oblasti Jánošíkových dier a nad osadou Biela (vodopád Padacia na východ od Malého Rozsutca).

Fauna a flóra Malej Fatry

Orol skalný
Fúzač alpský
Poniklec prostredný
Bukový les a turistická trasa na vrchu Ostrá skala

Pohorie je husto zalesnené iba s výnimkou hrebeňov. V prirodzenej postupnosti sú zachovalé všetky lesné vegetačné stupne, od bukovo dubového, smrekového, jedľového až po kosodrevinový. Stupne dopĺňajú skalné spoločenstvá, vysokohorské lúky (hole), mokrade a prameniská. Na území Malej Fatry bolo zistených 26 typov biotopov, 6 druhov rastlín a 29 druhov živočíchov európskeho významu.

Fauna

Fauna Malej Fatry je veľmi pestrá. Niektoré druhy patria medzi ohrozené a na Slovensku raritné.

Flóra

Geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok podmienili pestrosť rastlinstva. Asi 83% územia zaberajú lesy, prevažne zmiešané s prevahou listnatých drevín, najmä Buk lesný. Na území Malej Fatry bolo doteraz zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho je 22 druhov západokarpatských endemitov, 14 karpatských endemitov, 15 karpatských subendemitov a 1 vlastný endemit Malej Fatry, jarabina Margittaiho. Svahy vrcholov v pásme kosodreviny sú porastené kríkmi čučoriedky obyčajnej, napriek tomu, že sa nachádza v národnom parku jej častý nelegálny zber je viditeľný na ustupujúcom výskyte.

Na vápencoch a dolomitoch možno nájsť viaceré zákonom chránené druhy, ako je poniklec prostredný, astra alpínska, horec Clusiov, dryádka osemlupienková, stračonôžka tatranská, žltohlav európsky (Trollius europaeus) a ďalšie.

Na území rastú aj mäsožravé rastliny najčastejšie tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), tučnica alpínska (Pinguicula alpina) a z rosičiek rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) a zriedkavo aj rosička anglická (Drosera anglica).

Zaujímavosti

V Malej Fatre je viacero prírodných zaujímavostí. Zo všetkých treba spomenúť napríklad Kryštálovú jaskyňu v Malom Rozsutci, Mojžišove pramene, Domašínsky meander a Jánošíkove diery.

Malofatranské naj:

Neďaleko Chaty Vrátna sa nachádza symbolický cintorín z roku 1998, ktorý je venovaný obetiam nešťastí v horách. Je na ňom nápis „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu.“

Turistický ruch

Socha Juraja Jánošíka v obci Terchová, autor Ján Kulich.
Lúčanská Malá Fatra - Kľak
Hlavný hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry, pohľad z Chlebu. V popredí Hromové, Steny, Poludňový grúň (úplne vľavo), v pozadí takmer zakrytý Stoh a Veľký Rozsutec

Oblasť Malej Fatry je obľúbenou letnou aj zimnou turistickou lokalitou. Najznámejšou turistickou oblasťou je Vrátna dolina. Z ďalších známych stredísk predovšetkým zimnej turistiky treba spomenúť tieto: Lučivná, Valčianska dolina, Rajecká Lesná, Fačkovské sedlo, Martinské hole, Pod Jedľovinou a iné. Okolie ponúka aj možnosti pre cykloturistiku a hustú sieť cyklistických trás. V obciach Nižné Kamence, Varín, Rajecké Teplice sa nachádza Autokemping. V obci Strečno funguje tradícia plavby plťou po Váhu. V Štefanovej sa nachádza náučný chodník Náučný chodník Štefanová, jeho trasa je totožná so žltou turistickou trasou Nové Diery - Podžiar - Štefanová. V Terchovej sa nachádza relaxačno informačné centrum s možnosťou kúpania.

Viacero turistických zaujímavostí ponúkajú aj mestá Žilina, Martin, kúpeľné mesto Rajecké Teplice a obec Terchová, ktorá je centrom kultúry a turistického ruchu.

Hrebeňovka Malej Fatry

Snáď najatraktívnejším turistickým zážitkom v Malej Fatre je prechod vrcholového hrebeňa. Táto niekoľkodenná túra patrí svojim charakterom, v ktorom sa striedajú lúčne (hôľne), skalné, kosodrevinové či lesné partie k najkrajším hrebeňovkám na Slovensku.

Hrebeňovka sa v princípe delí na dve samostatné časti: hrebeň Lúčanskej a Krivánskej Malej Fatry.

Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry

Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m). Prvým vrcholom je charakteristický skalnatý Kľak (1 351, 6 m), ktorý je výborným vyhliadkovým bodom. Pod ním sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrú skalu (1 220 m), Vrícke sedlo (950 m) na skalnatý vrchol Skalky (1 190, 7 m). Odtiaľ popod kótu Janková (1 163 m) mierne do Sedla pod Úplazom (988 m), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplaz (1 085 m) a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1 028 m) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás. Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1 217, 6 m), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Maríková (990 m), Kopu (1 232 m), Hornú lúku (1 299 m) na Veterné (1 442 m). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno - Veľká lúka (1 475, 5 m). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na Krížavu (1 456, 7 m), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1 394 m) hrebeň pokračuje na Minčol (1 363, 9 m), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas 2. svetovej vojny. Od kóty Úplaz (1 301 m) sa chodník vracia do lesa a klesá cez sedlo Javorina (967 m) do obce Strečno.

Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry

Hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry sa začína v obci Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (1 468 m). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta (1 462 m) na Stratenec (1 513 m), potom cez sedlo Priehyb (1 462 m) na Malý Kriváň (1 670, 9 m), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1 510 m) a vrcholom Pekelníka (1 609 m) je Malý Kriváň oddelený od najvyšieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1 708, 7 m). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo (1 524 m) s hornou stanicou lanovky na Chleb (1 645,6 m), Hromové (1 636 m), Steny, Poludňový grúň (1 460 m) do Stohového sedla (1 230 m). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1 607,4 m) a cez sedlo Medziholie (1 185 m) na najkrajší vrchol - Veľký Rozsutec (1 609, 7 m). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1 225 m) a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec (1 343,5 m). Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.

Lyžiarske strediská

Oblasť Malej Fatry patrí k obľúbeným lyžiarskym destináciám.

Najznámejšia je v tomto smere Vrátna dolina. Nachádzajú sa v nej strediská Paseky so štvorsedačkovou lanovkou, Poludňový grúň, oblasť Kriváňa s modernou kabínkovou lanovkou na Snilovské sedlo, svah Oštiepková mulda - možnosť lyžovania do neskorej jari, Príslop, Somárska lúka a iné.

Aj ďalšie malofatranské oblasti sú zaujímavé a viaceré sa postupne stávajú dôležitými centrami miestneho turistického ruchu. Patria k nim napríklad tieto: Lučivná, Havrania, Valča (Snowland Valčianska dolina), Rajecká Lesná, Fačkovské sedlo, Martinské hole, a Pod Jedľovinou.

Malofatranské turistické chaty a horské hotely

Chata na Grúni, v pozadí v oblakoch zahalený Veľký Rozsutec.

V Malej Fatre je možnosť ubytovania a stravovania vo viacerých horských chatách a hoteloch. V okolitých obciach je veľké množstvo privátov.

Hrady

Starhrad

V oblasti Malej Fatry a jej blízkom okolí sa nachádza viacero hradov, zámkov a kaštieľov, z ktorých sú niektoré zrúcaniny a niektoré sú premenené na múzeá. Priamo v Malej Fatre sa nachádza iba Strečniansky hrad, Starhrad a Kuneradský zámok. Striečnianske hrady boli postevené aby strážili dôležitú trasu cez Strečniansky priesmyk. Ďalšie hrady v okolí sú: Oravský hrad, Lietavský hrad, Budatínsky hrad a Znievsky hrad.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo tvoria takmer výlučne Slováci. Najväčšou osadou, ktorá sa nachádza priamo v pohorí je Štefanová vo Vrátnej doline. Ďalšie osady sú Frankovci, Biela (Zázrivá), Jánošikovo a iné. Hory sú obývanie riedko, hlavne na samotách. V 15. až 16. storočí obývali severnú časť pastierske rodiny Valachov. Ich potomkovia sú dnes už asimilovaní s väčšinovým obyvateľstvom. Pre dediny Terchová a Zázrivá sú typické početné lazy, ktoré sú roztrúsené po ich katastrálnom území. V Terchovej sa nachádza až 68 osád. [3]

Folklór

Relatívna odľahlosť regiónu umožnila vyvoriť niektoré špecifické druhy obliekania, tanca a hudby. Zachovalé sú aj prvky ľudovej architektúry, napríklad pastierske obydlia.

V oblasti Malej Fatry je viacero rázovitých obcí, ktoré sú známe svojim jedinečným folklórom. Najznámejšou dedinou v tomto smere je Terchová, v ktorej sa každoročne koná veľký medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni. Festival sa uskutočňuje aj priamo vo Vrátnej doline, napr. Konský vozový sprievod z Terchovej do Vrátnej. V obci Terchová sa nachádza aj expozícia Považského múzea - Jánošík a Terchová. Obec Zázrivá je známa výrobou syrových korbáčikov a ľudovými tradíciami. Osobitnú zmienku si zaslúžia veľké drevené vyrezávané pohyblivé betlehemy - Slovenský betlehem v obci Rajecká Lesná a betlehem v kostole sv. Cyrila a Metoda[4] v Terchovej. Neďaleko Martina sa nachádza Múzeum slovenskej dediny Martin. V obci Trnové pri Žiline sa nachádza najzápadnejší drevený kostolík na Slovensku Kostol svätého Juraja.[5]

Chránené územia v Malej Fatre

Bližšie informácie v hlavnom článku: Národný park Malá Fatra
Malá Fatra, Dolné diery, časť Jánošíkových dier.

Krivánska Malá Fatra má zákonnú ochranu od roku 1967 ako Chránená krajinná oblasť Malá Fatra a v roku 1988 bol na tomto území vyhlásený Národný park Malá Fatra. Hranice Národného parku sú takmer totožné s územím európskeho významu Natura 2000. Najcennejšie plochy územia sú chránené ako národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany. Pre ochranu vtáctva sa na území Malej Fatry vytvorilo Chránené vtáčie územie Malá Fatra, ktoré je štvrté najväčšie CHVÚ (71 481 ha) na Slovensku.[6] Celkovo sa v Malej Fatre nachádza 16 národných prírodných rezervácií, 9 prírodných rezervácií, 5 prírodných pamiatok a 2 chránené areály.

Negatívne vplyvy

Malá Fatra patrí medzi často navštevované turistické lokality. S tým súvisia aj negatívne vplyvy na prostredie. Práve rekreačné aktivity a výstavba s nimi súvisiacich stavieb najviac zaťažujú životné prostredie v okolí. Záťažou je aj nelegálny zber a to najmä čučoriedok a húb. V Lúčanskej Fatre sa v častiach vrchov Polom a Dubníky nachádzajú veľké povrchové lomy, kde prebieha ťažba vápenca. Vo pohorí sa nachádzajú aj ďalšie menšie povrchové lomy alebo riečne ložiská štrku.

Doprava

Strečniansky priesmyk je frekventovaná dopravná tepna, ktorá spája dve najväčšie mestá v okolí Žilinu a Martin. Prechádza ním cesta I. triedy číslo 18 a železnica, ktorá je v tomto úseku vedená čiastočne tunelom. V tomto úseku sa zároveň buduje najdlhší tunel na Slovensku tunel Višňové ako súčasť diaľnice D1.

Zdroj

Referencie

  1. ↑ Malá Fatra - geologická stavba pohoria [online]. mineraly.sk, 25.5.2009. Dostupné online.
  2. ↑ Minerálne pramene Slovenskej republiky [online]. SAZP, [cit. 2009-11-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Základné informácie o obci [online]. obec Terchová, [cit. 2009-11-11]. Dostupné online.
  4. ↑ Terchovský betlehem získané 23.11.2008
  5. ↑ zilina-gallery.sk Kostol sv. Juraja v Trnovom získané 23.11.2008
  6. ↑ Lokality Natura 2000 [online]. sopsr, [cit. 2009-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)

Literatúra

  • J. Gargulák, V. Križo: Malá Fatra: turistický sprievodca ČSSR, Bratislava : Šport, 1980, 263 s.
  • Malá Fatra - Natura 2000, Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica 2005
  • Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec 2000
  • Malá Fatra - Vrátna dolina, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec 2000

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malá Fatra
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Malá_Fatra&oldid=2790921“