[go: nahoru, domu]
Preskočiť na obsah

Massachusetts

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Commonwealth of Massachusetts
Vlajka Pečať

Ostatné štáty USA
Prezývka štátuThe Bay State
(Štát zálivu)
Hlavné mestoBoston
Najväčšie mestoBoston
GuvernérCharlie Baker (R)
Rozloha
Poradie44. miesto
Celková27 337 km²
Súš20 306 km²
Voda7 032 km²
% vody26,1 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie15. miesto
Obyvateľov6 981 974
Hustota obyvateľov
Poradie3. miesto
Hustota344 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie6. v poradí
Dátum6. február 1788
Geografické údaje
Zemepisná šírka41°14' až 42°53' s. š.
Zemepisná dĺžka69°56' až 73°30' z. d.
Šírka295 km
Dĺžka174 km
Nadmorská výška
Najvyššia1 063,4 m n. m.
Stredná150 m n. m.
Najnižšia0 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zónaVýchodná: UTC-5/-4
ISO 3166-2US-MA

Massachusetts [čítaj: Mesečusits], oficiálne Commonwealth of Massachusets[pozn. 1], je štát na severovýchode Spojených štátov amerických. Je súčasťou regiónu Nové Anglicko a hraničí na východe s Atlantickým oceánom a Mainským zálivom, na juhu so štátmi Connecticut a Rhode Island, na severe so štátmi New Hampshire a Vermont, a na západe so štátom New York. Rozlohou je šiestym najmenším štátom, avšak s viac ako siedmimi miliónmi obyvateľmi je najobývanejším štátom v regióne Nové Anglicko, 15. najobývanejším v Spojených štátoch amerických a tretí podľa hustoty zaľudnenia po New Jersey a Rhode Island. Hlavným a najobývanejším mestom štátu, tak ako aj jeho kultúrnym a finančným centrom, je Boston. Nachádza sa v ňom mestské jadro Veľký Boston, najväčšia metropolitná oblasť v Novom Anglicku a regióne, ktoré má hlboký vplyv na americkú históriu, akademickú obec a výskumnú ekonomiku.[1] Massachusetts, pôvodne závislý od poľnohospodárstva, rybolovu a obchodu,[2] sa počas priemyselnej revolúcie zmenil na výrobné centrum.[3] V priebehu 20. storočia sa ekonomika štátu presunula z výroby na služby[4] a v 21. storočí je svetovým lídrom v biotechnológiách, strojárstve, vyššom vzdelávaní, financiách a námornom obchode.

Massachusetts bolo miestom ranej anglickej kolonizácie: kolóniu Plymouth založili v roku 1620 Otcovia pútnici z galérie Mayflower a v roku 1630 kolónia Massachusettského zálivu, ktorá dostala svoje meno od domorodých obyvateľov Massachusettu, založila osady v Bostone a Saleme. V roku 1692 zažilo mesto Salem a priľahlé oblasti jeden z najneslávnejších amerických prípadov masovej hystérie, procesy zvaný Salemské čarodejnice.[5] V roku 1777 založil generál Henry Knox Springfield Armory, ktorá počas priemyselnej revolúcie katalyzovala množstvo dôležitých technologických pokrokov vrátane vymeniteľných dielov. V roku 1786 Shaysovo povstanie, populistické povstanie vedené nespokojnými americkými veteránmi z vojny za nezávislosť, ovplyvnilo Ústavodarné zhromaždenie Spojených štátov amerických. V 18. storočí vzniklo z kazateľnice Northamptonského kazateľa Jonathana Edwardsa prvé veľké protestanské prebudenie, ktoré zachvátilo Britániu a trinásť kolónií. Koncom 18. storočia sa Boston stal známym ako „Kolíska slobody“ pre tamojšie agitácie, ktoré neskôr viedli k americkej revolúcii.

Massachusetts zohral významnú vedeckú, obchodnú a kultúrnu úlohu v histórii Spojených štátov. Pred americkou občianskou vojnou bol centrom abolicionistických, umiernených a transcendentalistických hnutí. Koncom 19. storočia boli vynájdené v mestách Springfield a Holyoke v západnom Massachusetts športy basketbal a volejbal.[6][7] Taktiež má povesť sociálneho a politického progresivizmu, stal sa prvým štátom USA a jednou z prvých jurisdikcií na svete, ktorá legálne uznala manželstvá osôb rovnakého pohlavia; Boston je považovaný za centrum LGBT kultúry a aktivizmu v Spojených štátoch. Popredné americké politické dynastie pochádzajú z tohto štátu, vrátane rodín Adamsovcov a Kennedyovcov.

Harvardova univerzita v Cambridge je najstaršou inštitúciou vyššieho vzdelávania v Spojených štátoch[8] s najväčším finančným vybavením zo všetkých univerzít.[9] Univerzitou prešlo osem prezidentov USA, zatiaľ čo Harvardskou právnickou fakultou prešla súčasná väčšina sudcov Najvyššieho súdu USA.[10] Kendall Square v Cambridge sa od roku 2010 nazýva „najinovatívnejšia štvorcová míľa na planéte“, pretože produkuje vysokú koncentráciu začínajúcich podnikateľských podnikov a kvalitných inovácií.[11][12] Harvard aj MIT, tiež v Cambridge, sú neustále hodnotené ako najuznávanejšie akademické inštitúcie na svete. Študenti verejných škôl v štáte Massachusetts patria medzi špičku sveta v akademických výsledkoch.[13]

Massachusetts je jedným z najvzdelanejších, najrozvinutejších a najbohatších štátov v USA: je na prvom mieste v percente populácie 25 a viac rokov s bakalárskym alebo pokročilým stupňom, na prvom mieste v americkom indexe ľudského rozvoja a štandardnom indexe ľudského rozvoja, prvý v príjme na obyvateľa a druhý v mediáne príjmu domácnosti (po New Jersey). V dôsledku toho sa radí medzi najlepšie štáty v krajine, v ktorých môžu občania žiť, a zároveň je jedným z najdrahších štátov.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Pred kolonizáciou

[upraviť | upraviť zdroj]

Massachusetts bolo pôvodne obývané kmeňmi jazykovej rodiny Algonquian, a to Wampanoagmi, Narragansettmi, Nipmucmi, Pocomtucmi, Mahicanmi a Massachusettmi.[14] Zatiaľ čo pestovanie plodín, ako je tekvica a kukurica, bolo dôležitou súčasťou ich stravy, ľudia týchto kmeňov lovili zver, lovili ryby a hľadali v lese väčšinu potravy. Dedinčania žili v chatrčiach nazývaných vigvamy, ako aj v dlhých domoch.

Koloniálne obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 17. storočia spôsobili európski kolonizátori epidémie, ako sú kiahne, osýpky, chrípka a možno aj leptospiróza v oblasti, ktorá je dnes známa ako severovýchodná oblasť Spojených štátov.[15] V rokoch 1617 až 1619 zabili s najväčšou pravdepodobnosťou pravé kiahne približne 90 % domorodých Američanov z Massachusettského zálivu.

Obraz Mayflower v prístave Harbor od Williama Halsalla (1882). Pútnici založili Plymouth v roku 1620.

Prví anglickí kolonizátori v Massachusetts, Puritáni, dorazili loďou Mayflower do Plymouthu v roku 1620. Bola to druhá stála anglická kolónia v časti Severnej Ameriky, z ktorých sa neskôr vyvinuli Spojené štáty, po kolónii Jamestown. „Prvý deň vďakyvzdania“ slávili puritáni po svojej prvej úrode v „novom svete“ a táto udalosť trvala tri dni. Čoskoro ich nasledovali ďalší puritáni, ktorí v roku 1630 kolonizovali kolóniu Massachusettského zálivu - teraz známu ako Boston.

Puritáni verili, že anglikánsku cirkev treba očistiť. Rozhodli sa kolonizovať Massachusetts s úmyslom založiť to, čo považovali za „ideálnu“ náboženskú spoločnosť. Na rozdiel od kolónie Plymouth bola kolónia Massachusettského zálivu kolonizovaná na základe kráľovskej listiny v roku 1629.[16] Náboženský nesúhlas aj expanzionizmus viedli k založeniu niekoľkých nových kolónií, krátko po Plymouthe a Massachusettskom zálive, na iných miestach v Novom Anglicku. Kolónia Massachusettského zálivu vyhnala disidentov ako Anne Hutchinson a Roger Williams kvôli náboženským a politickým konfliktom. V roku 1636 Williams kolonizoval územie, ktoré je dnes známe ako Rhode Island, a Hutchinson sa k nemu pripojil o niekoľko rokov neskôr. Náboženská neznášanlivosť pokračovala. Medzi tými, ktorí proti tomu neskôr v storočí namietali, boli anglickí kvakerskí kazatelia Alice a Thomas Curwenovci, ktorí boli v roku 1676 verejne zbičovaní a uväznení v Bostone.

V roku 1641 sa Massachusetts výrazne rozšíril do vnútrozemia. Commonwealth získal osadu Springfield v údolí rieky Connecticut, ktorá sa nedávno sporila so svojimi pôvodnými správcami, kolóniou Connecticut. Týmto bola vytvorená južná hranica Massachusetts na západe, hoci sa stalo sporným územím až do roku 1803/1804 kvôli problémom s geodéziou.

V roku 1652 Všeobecný súd v Massachusetts poveril bostonského striebrotepca Johna Hulla, aby vyrábal miestne mince v nominálnych hodnotách šiling, aby sa vyriešil nedostatok mincí v kolónii. Do tej doby bolo hospodárstvo kolónie úplne závislé na výmennom obchode a cudzej mene, vrátane anglických, španielskych, holandských, portugalských a falošných mincí. V roku 1661 po obnovení monarchie anglická vláda považovala bostonskú mincovňu za vlastizradnú. Kolónia však ignorovala anglické požiadavky na zastavenie prevádzky minimálne do roku 1682, keď Hullovi vypršala zmluva ako mincovníkovi a kolónia neurobila nič pre to, aby mu obnovila zmluvu alebo vymenovala nového mincovného majstra. Razenie mincí prispelo k zrušeniu charty kolónie Massachusettského zálivu v roku 1684.

V roku 1691 boli kolónie Massachusettský záliv a Plymouth zjednotené (spolu s dnešným Maine, ktorý bol predtým rozdelený medzi Massachusetts a New York) do provincie Massachusettský záliv. Krátko po príchode prvého guvernéra novej provincie Williama Phipsa sa konali čarodejnícke procesy v Saleme, kde bolo za údajné čarodejníctvo obesených množstvo mužov a žien. Najničivejšie zemetrasenie, aké bolo v Novom Anglicku doteraz zaznamenané, sa vyskytlo v roku 1755 a spôsobilo značné škody v celom Massachusetts.

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Časť severo-centrálneho údolia Pioneer Valley v južnom Deerfielde

Massachusetts je siedmy najmenší štát v Spojených štátoch. Nachádza sa v regióne Nové Anglicko na severovýchode Spojených štátov. Má rozlohu 27 340 km², z čoho 25,7 % tvorí voda. Jeho pobrežie výrazne formuje niekoľko veľkých zálivov. Najväčším mestom je Boston, ktorý sa nachádza na najvzdialenejšom mieste Massachusettského zálivu a v ústí rieky Charles.

Napriek svojej malej rozlohe sa Massachusetts vyznačuje mnohými topograficky charakteristickými oblasťami. Na rozsiahlej pobrežnej rovine Atlantického oceánu vo východnej časti štátu sa nachádza Greater Boston s väčšinou obyvateľstva štátu,[17] ako aj charakteristický polostrov Cape Cod. Na západe leží kopcovitý, vidiecky región stredného Massachusetts a za ním údolie rieky Connecticut. Pozdĺž západnej hranice západného Massachusetts leží najvyššie položená časť štátu, pohorie Berkshires, ktoré tvorí časť severného cípu Apalačského pohoria.

Národný park USA spravuje v štáte Massachusetts viacero prírodných a historických lokalít.[18] Okrem dvanástich národných historických pamiatok, oblastí a koridorov spravuje aj Národný park Cape Cod National Seashore a Národnú rekreačnú oblasť Boston Harbor Islands.[18] Okrem toho Ministerstvo ochrany prírody a rekreácie spravuje množstvo parkov, chodníkov a pláží v celom štáte Massachusetts.[19]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Massachusets je jedným zo štyroch štátov, ktoré používajú termín "Commonwealth" ako oficiálny názov, spoločne s Kentucky, Virgíniou a Pensylvániou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ www.bizjournals.com, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  2. ↑ Maritime Commerce, Maritime History of Massachusetts--A National Register of Historic Places Travel Itinerary [online]. www.nps.gov, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  3. ↑ Lowell, Massachusetts History | Lowell History | Lowell.com [online]. web.archive.org, 2010-04-05, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. Archivované 2010-04-05 z originálu.
  4. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  5. ↑ Educational Info on Salem Witch Trials | Membership Page [online]. Salem Witch Museum, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Springfield College: The Birthplace of Basketball [online]. web.archive.org, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. Archivované 2015-05-04 z originálu. (po anglicky)
  7. ↑ About Us [online]. International Volleyball Hall of Fame - Holyoke, Massachusetts USA, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ UNIVERSITY, Harvard. History [online]. [Cit. 2023-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ LEWIN, Tamar. Harvard’s Endowment Remains Biggest of All. The New York Times, 2015-01-29. Dostupné online [cit. 2023-06-24]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  10. ↑ Meet Merrick Garland, Obama's SCOTUS nominee [online]. USA TODAY, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Kendall Square Initiative | Kendall Square Initiative [online]. kendallsquare.mit.edu, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  12. ↑ When a neighborhood is crowned the most innovative square mile in the world, how do you keep it that way? - Innovation - Boston.com [online]. web.archive.org, 2016-12-02, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online. Archivované 2016-12-02 z originálu.
  13. ↑ News Article - Massachusetts Department of Elementary and Secondary Education [online]. www.doe.mass.edu, [cit. 2023-06-24]. Dostupné online.
  14. ↑ Origin and Early Mohican History - Stockbridge-Munsee Community, Band of Mohican Indians [online]. web.archive.org, 2009-09-12, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online. Archivované 2009-09-12 z originálu.
  15. ↑ HOXIE, Frederick E.. Encyclopedia of North American Indians. [s.l.] : Boston : Houghton Mifflin Company, 1996. Dostupné online. ISBN 978-0-395-66921-1.
  16. ↑ Charter Of Massachusetts Bay 1629 < 1600-1650 < Documents < American History From Revolution To Reconstruction and beyond [online]. www.let.rug.nl, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online.
  17. ↑ www.bizjournals.com, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  18. ↑ a b Massachusetts (U.S. National Park Service) [online]. www.nps.gov, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  19. ↑ Mission [online]. web.archive.org, 2015-04-22, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online. Archivované 2015-04-22 z originálu.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office (Táto príručka je publikáciou vlády USA preto je voľne prístupná na verejnej doméne v Spojených štátoch amerických - pozri 17 U.S.C. 105).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Massachusetts&oldid=7938932“