Chavela Vargas
Chavela Vargas | |
Mexická speváčka | |
Narodenie | 17. apríl 1919 San Joaquín de Flores, Kostarika |
---|---|
Úmrtie | 5. august 2012 (93 rokov) Cuernavaca, Mexiko |
Odkazy | |
Commons | Chavela Vargas |
Isabel Vargas Lizano, známa ako Chavela Vargas (* 17. apríl 1919, San Joaquín, Kostarika – † 5. august 2012, Cuernavaca, Mexiko),[1] bola kostarická a mexická speváčka a herečka, patriaca do Zlatého veku mexickej kinematografie.
Je považovaná za hlavnú osobnosť a veľkú svojráznu umelkyňu mexickej rancherskej hudby a má významný vplyv na mnohých umelcov latinskoamerickej populárnej hudby. Slúžila aj ako inšpirácia pre rôzne filmové osobnosti, napríklad španielskeho režiséra Pedra Almodóvara a niekoľkých ďalších.
Vďaka svojmu vokálnemu štýlu bola známa ako „La Voz áspera de la Ternura fuerte y armónica“ („Drsný hlas silnej a harmonickej nehy“).[2] V roku 2007 bola ocenená cenou Latin Grammy za hudobnú výnimočnosť od Akadémie nahrávacích umení a vied.[3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Chavela Vargas sa narodila v Kostarike, v San Joaquín de Flores, kantón San Joaquín v provincii Heredia, ako dcéra Francisca Vargasa a Herminie Lizano. O tri mesiace neskôr, 15. júla 1919, bola pokrstená v Bazilike Panny Márie Anjelskej v Cartagu v Kostarike pod menom María Isabel Anita Carmen de Jesús.
Mala ťažké detstvo: jej rodičia sa rozviedli a nestarali sa o ňu, nechali ju v starostlivosti strýkov a trpela poliomyelitídou [chýba zdroj]. V Mexiku, krajine, v ktorej získala štátnu príslušnosť, prežila takmer osem desaťročí a tam aj zomrela.
Štýl
[upraviť | upraviť zdroj]Chavela experimentovala s rancherskými piesňami a mala zvláštny štýl interpretácie. Jeden z aspektov rancherskej piesne, ktorú predstavuje José Alfredo Jiménez, zvykne byť emotívny. Chavela spievala tieto druhy piesní, ale robila to sama, len s gitarou a svojím hlasom, napodobňujúc spôsob, akým spieva opitý muž. Z tohto dôvodu občas znížils rytmus melódií. Podfarbils tak piesne, ktoré iní chápali ako šibalské či humorné.
Od malička bola osobnosťou proti prúdu: obliekala sa ako muž, fajčila cigarety, veľa pila, nosila zbraň a bola známa charakteristickou červenou serapou. Vo veku 81 rokov v rozhovore pre kolumbijskú televíziu v roku 2000 sa prvýkrát otvorene vyjadrila, že je lesba.[4]
Pocty
[upraviť | upraviť zdroj]Získala okrem iného aj tieto ocenenia: [5]
- 2000: Veľký kríž Rádu Izabely Kastílskej.[6]
- 2007: Latinská Grammy za celoživoný prínos.
- Zlatá medaila Universidad Complutense of Madrid.
- Medaila za zásluhy Univerzity v Alcalá de Henares.
- Čestný hosť Buenos Aires, Argentína.
- 2009: Vážený občan Mexico City.
- Španielsky hudobník a skladateľ Álvaro Urquijo je venoval pieseň Por el boulevard de los sueños rotos, neskôr začlenenú do repertoáru jedného z jej najbližších priateľov, taktiež Španiela Joaquína Sabinu, autora textu piesne.
Ministerstvo kultúry a mládeže Kostariky vzdalo v roku 2018 hold Chavele Vargas v rámci Medzinárodného festivalu umenia 2018, na ktorom sa zúčastnili medzinárodní umelci ako Los Macorinos, Debi Nova, Gaby Moreno, Tania Libertad, Andrea Echeverri a Marisoul.[7]
Diskografia (neúplná)
[upraviť | upraviť zdroj]- Chavela Vargas „RCA“,1963
- Noche Bohemia,1966
- Chavela Vargas „Orfeón“,1967
- El corrido hablado, 1991
- Piensa en mí, 1991
- Boleros, 1991
- Colaboró también la banda de sonido de Kika con «Luz de luna», 1993
- Macorina, 1994
- Sentimiento de México (vol. 1), 1995
- De México y del mundo, 1995
- Le canta a México, 1995
- Colaboró también la banda de sonido de La flor de mi secreto con «En el último trago», 1995
- Volver, volver, 1996
- Dos (álbum), 1996
- Grandes momentos, 1996
- Colaboró también la banda de sonido de Carne trémula con «Somos», 1997
- Chavela Vargas, 1997
- Colección de oro, 1999
- Con la rondalla del amor de Saltillo, 2000
- Para perder la cabeza, 2000
- Las 15 grandes de Chavela Vargas, 2000
- La dama del poncho rojo, 2001
- Grandes éxitos, 2002
- Para toda la vida, 2002
- Discografía básica, 2002
- Antología, 2004
- Somos, 2004
- Chavela Vargas, 2004
- En Carnegie Hall, 2004
- La llorona, 2004
- Colaboró también la banda de sonido de Babel con Tú me acostumbraste, 2006
- Cupaima, 2007 (con Jorge Reyes)
- ¡Por mi culpa!, 2010
- La Luna Grande, 2012
Populárne piesne
[upraviť | upraviť zdroj]- «La llorona»
- «El andariego»
- «Macorina»
- «Anillo de compromiso»
- «En el último trago»
- «Amar duele»
- «Un mundo raro»
- «Piensa en mí»
- «Luz de luna»
- «Las ciudades»
- «Las simples cosas»
- «La sandunga»
- «El preso número 9»
- «Paloma negra»
- «No volveré»
- «Soledad»
- «María tepozteca» (de su autoría)
- «Noches de ahuatepec» (de su autoría)
- «Que te vaya bonito»
- «Arráncame la vida»
- «No soy de aquí, ni soy de allá»
- «Vámonos»
- «Sombras»
- «Volver, volver»
- «Noches de boda»
Filmy
[upraviť | upraviť zdroj]- Soldadera (1966)
- Stone Scream (1991)
- Kvet môjho tajomstva (1995)
- Frida (2002)
- Babel (2006)
- Chavela (2017)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2023-01-23]. Dostupné online. Archivované 2023-01-23 z originálu.
- ↑ TheGully.
- ↑ [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978 607 7891 02 4.
- ↑ Recibe Chavela Vargas premio Gran Cruz de la Orden de Isabel la Católica [online]. [Cit. 2023-01-23]. Dostupné online. Archivované 2015-09-23 z originálu.
- ↑ . Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Augustín Lara
- Anthony Aguilar
- Javier Solis
- Joaquín Sabina
- Jorge Negrete
- José Alfredo Jimenez
- Lola Beltranová
- Pedro Almodóvar
- Pedro Infante
- Rocio Durcal
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chavela Vargas