Karel Kramář
| Karel Kramář | |
 česko-slovenský politik | |
| Narodenie | 27. december 1860 Vysoké nad Jizerou |
|---|---|
| Úmrtie | 26. máj 1937 Praha |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Karel Kramář |
JUDr. Karel Kramář (* 27. december 1860, Vysoké nad Jizerou – † 26. máj 1937, Praha) bol český a česko-slovenský politik, prvý predseda vlády Česko-Slovenska.
Rakúsko-Uhorsko
Karel Kramář vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po dokončení štúdií sa pripravoval na kariéru vysokoškolského pedagóga. Študoval vývoj rakúskeho štátneho práva vo Viedni, národné hospodárstvo v Berlíne a politické vedy v Paríži.
V roku 1889 sa podieľal okrem iného spolu s Tomášom Masarykom na založení Českej strany ľudovej – realistickej. V roku 1891 bol Karel Kramář zvolený za Mladočechov do viedenskej Ríšskej rady. V tejto strane neskôr zostal a bol zvolený za jej predsedu.
Do vypuknutia 1. svetovej vojny bol Kramář zástancom federalizovaného Rakúsko-Uhorska, v ktorého rámci by úzko spolupracovali slovanské národy. Organizoval všeslovanské zjazdy v Prahe (1908) a v Sofii (1910) a propagoval myšlienku novoslovanstva. Ešte pred vypuknutím 1. svetovej vojny však Kramář vypracoval dokument s názvom Slovanská ústava, ktorý už s existenciou Rakúsko-Uhorska nepočítal a české krajiny plánoval ako súčasť slovanskej federácie. Je otázkou, do akej miery bol tento dokument púhou výzvou predstaviteľom cárskeho Ruska, aby sa začali politicky angažovať v strednej Európe.
Prvá svetová vojna
V Ríšskej rade aj naďalej angažoval vo veci českej samostatnosti. Po vypuknutí 1. svetovej vojny začal organizovať domáci odboj, v roku 1915 bol za to zatknutý a v procese, ktorý trval od 6. decembra 1915 do 3. júla 1916 spolu s Aloisom Rašínom, Vincencom Červinkom a Josefom Zamazalom odsúdený na trest smrti pre velezradu a vyzvedačstvo (v tomto procese ho obhajoval Eduard Koerner). Toho sa mal dopustiť okrem iného i organizovaním všeslovanských zjazdov, čo však nebolo v dobe „spáchania“ trestné. Trest mu bol neskôr zmiernený na 20 rokov a v júli roku 1917 bol spolu s ďalšími odsúdenými amnestovaný novým cisárom Karlom I.
Doma získal už počas svojho procesu povesť hrdinu, ktorý kvôli svojej činnosti pre vlasť riskuje vlastný život. Po prepustení z väzenia stál znova v čele mladočeskej strany, ktorá sa vo februári 1918 zlúčila s niekoľkými menšími stranami, najmä Českou stranou štátoprávne pokrokovou pod názvom Česká štátoprávna demokracia.
Česko-Slovensko
V čase vyhlásenia samostatného Česko-Slovenska sa Kramář ako predseda Národného výboru nachádzal v Ženeve na stretnutí predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja. Spočiatku propagoval predstavu monarchického zriadenia samostatného štátu, ale neskôr pristúpil na myšlienku republikánskej formy vlády. Hneď na počiatku 1. republiky, v roku 1919, zmenila Kramářova strana svoj názov na Československú národnú demokraciu.
Prvý predseda vlády ČSR
Kramář bol 14. novembra 1918 v ten deň vyhláseným Národným zhromaždením zvolený prvým predsedom vlády ČSR. V čase svojho predsedníctva viedol česko-slovenskú delegáciu na Parížskej mierovej konferencii. Presadzoval tam názor, že víťazné mocnosti by mali intervenovať proti boľševickej vláde v Rusku. S touto požiadavkou však pre Benešov odpor neuspel.
Jeho myšlienka, že bez slobodného Ruska nie je možné zaistiť trvalejší mier v Európe sa ukázala ako opodstatnená počas 2. svetovej vojny i studenej vojny. V čase konferencie sa vyostrili ideové i osobné rozpory s vtedajším ministrom zahraničia Edvardom Benešom.
Vo funkcii predsedu vlády zostal Kramář do 8. júla 1919, keď jeho vláda padla po všeobecných voľbách, ktoré sa skončili pre národných demokratov neúspechom. V žiadnej ďalšej česko-slovenskej vláde už nepôsobil. 8. januára 1919, ešte ako predseda vlády, prežil pokus o atentát mladého komunistu Aloisa Šťastného na svoju osobu.
Počas 1. republiky bol Kramář síce predsedom svojej strany, ale faktickú moc v nej mali iní. Kramář zastával konzervatívne a nacionalistické názory, bol zástancom národného, nie národnostného štátu, a viedol – ako jeden z kritikov tzv. „Hradu“ – množstvo ideových aj osobných sporov (napr. o zásluhy domáceho a zahraničného odboja) s Benešom i Masarykom. Po vzniku Národného zjednotenia sa stal jeho predsedom.
Karel Kramář zomrel v roku 1937 v Prahe a je pochovaný v krypte Chrámu zosnutia presvätej bohorodičky na Olšanskom cintoríne v Prahe.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karel Kramář
Súvisiace články
Externé odkazy
- Heslo na stránkach Životopisy online (v češtine)