Primavera (Botticelli)

	La Primavera
Základné informácie
Autor	Sandro Botticelli
Rok	okolo 1482
Technika	tempera na dreve
Rozmery	203 × 314 cm
Galéria	Galleria degli Uffizi, Florencia;
	Umelecký portál

Primavera (slov. Jar) je názov obrazu namaľovaného talianskym renesančným maliarom Sandrom Botticellim.

V roku 1482 sa Sandro Botticelli vrátil do Florencie zo svojho rímskeho pôsobenia. Od tohto roku sa datuje priateľský vzťah maliara s vládnucim rodom Mediciovcov.

Alegorický obraz Primavera vznikol niekedy po roku 1482 na objednávku Lorenza de' Medici. Okolnosti predchádzajúce prevzatiu vlády vo Florencii týmto príslušníkom vedľajšej línie Mediciovcov našli odraz v tejto maľbe.

Ikonografia diela

Scéna, predstavujúca alegóriu prichádzajúcej jari (odtiaľ názov), na obraze zachytáva lúku ohraničenú stromami, na ktorej sa zišlo deväť postáv z antickej mytológie. Približne v strede obrazu stojí Venuša, ktorú sprevádza jej syn Amor. Na pravom okraji obrazu vidno Zefyra, boha západného vetra prinášajúceho vlahu, prenasledujúceho nymfu Chloris, ktorej z úst vyteká prúd kvetov. Nasledujúca postava predstavuje Flóru, Zefyrovu manželku. Na ľavom okraji obrazu stojí postava Merkúra, posla bohov, so zdvihnutou pravou rukou, ktorý priviedol k Venuši tri devy, označované ako Tri Grácie. Tie, držiac sa za ruky, v tanečnej póze oslavujú zažiatok jari. Pozadie obrazu tvoria stromy postavené na jednu úroveň s postavami. Venuša, ako hlavná postava obrazu, stojí v akomsi altánku, ktorý vytvárajú konáre a lístie stromov.

Obraz je preplnený literárnymi narážkami a je isté, že pri jeho maľovaní Botticellimu ako model poslúžilo viacero písomných zdrojov. Išlo napr. o verše dvorného básnika mediciovského rodu Poliziana, ktorý záhradu kde sa objavila Venuša opisuje ako miesto večnej jari a mieru. Ďalším zdrojom bola filozofická báseň antického filozofa a básnika Lucretia De rerum natura, ktorý popisuje prebúdzajúcu sa zmyselnú lásku (v tomto prípade lásku Zefyrovu) v súvislosti s príchodom jari. Skupina vpravo zasa predstavuje príbeh z Ovidiovej básnickej skladby Fasti (Kalendár), kde Zefyr prenasleduje Chloris, ktorá sa v okamihu, kedy sa jej dotkne, premení na Flóru - zvestovateľku jari.

Politická symbolika

Obraz je doslova prepchatý politickými symbolmi týkajúcimi sa osoby Lorenza di Pierfrancesca. Pre ich pochopenie je treba si ozrejmiť historické udalosti, ktoré hýbali Florenciou koncom 15. storočia. V roku 1492 zomrel Lorenzo de' Medici, zvaný Veľkolepý (tal. Magnifico), príslušník staršej línie Mediciovcov. Vládu prevzal Piero de' Medici, ktorý však už o dva roky bol nútený z Florencie ujsť. Vlády sa zmocnil kazateľ a moralista Girolamo Savonarola, ktorý už desaťročie predtým kázal proti vlažnej morálke vo Florencii. Získal si medzi ľudom značnú popularitu, ktorú využil vo svoj prospech. Ustanovil „Božiu vládu“ na čele s Kristom, ktorého vymenoval za kráľa Florencie. Z mocenskopolitických dôvodov pápež Alexander VI. Savonarolu exkomunikoval. Vtedy sa moci ujal právoplatný následník Lorenzo di Pierfrancesco. Savonarolu v roku 1498 zastihla smrť na popravisku.

Po roku 1482 vznikla Botticelliho Primavera, ktorou chcel Lorenzo di Pierfrancesco doložiť svoj oprávnený nárok na vládu vo Florencii. Súčasne obraz symbolickým odkazom zobrazuje mocenský spor medzi oboma líniami rodu Mediciovcov.

Na pravom okraji obrazu sa skláňajú dva vavrínové stromy, ktoré vyjadrujú nádej na nové časy mesta Florencia. Symbolicky tu vyznieva i samotný názov mesta, v ktorom je obsiahnuté meno jednej z postáv na obraze - Flor(enti)a. Vavrín (lat. Laurus) používali všetci členovia rodu s menom Lorenzo (lat. Laurentius) na osobnú propagandu. Flóra (stelesňujúca manželku Lorenza di Pierfrancesca) je zjavne tehotná, čo vo všeobecnosti symbolizuje príchod nových, radostných čias (Lorenzovi sa v rokoch 1485 a 1488 narodili synovia, ktorí zabezpečili pokračovanie rodu).

Ďalší politický odkaz predstavuje postava boha Merkúra, ktorý je výrazne spätý s Mediciovcami. Na obraze je znázornený s mečom, čo sa vysvetľuje ako symbol sporu medzi oboma Lorenzami. Botticelli ďalší symbol zakomponoval do odevov Venuše a Merkúra. Venušino rúcho i Merkúrov plášť majú ako zvláštnosť nadol smerujúce ruže. Symbolika stáleho rozkvetu mesta nástupom Lorenza di Pierfrancesca je tu viac ako zrejmá. Pozadie obrazu tvoria stromy pomarančovníky. Pomaranče, znamenajúce večnú mladosť a plodnosť mali mimoriadny význam pre Florenciu i Mediciovcov a na obraze tvoria akýsi „heraldický štít“.

Umiestnenie obrazu

La Primavera sa spolu s ďalšími Boticelliho slávnymi obrazmi Zrodenie Venuše a Pallas a kentaur nachádzala v jednej miestnosti florentského paláca Lorenza di Piera. Lorenzo v roku 1477 kúpil neďaleko Florencie dom, dnes známy ako Villa di Castello, kam obraz po roku 1500 premiestnil. Dnes je obraz vystavený v Botticelliho sále v svetoznámej galérii Uffizi.

Zaujímavosť

Na obraze Primavera bolo identifikovaných takmer päťsto druhov rastlín, z nich stodeväťdesiat rozkvitnutých.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Primavera (Botticelli)

Zdroje

R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004
A. Guber, Galereja Uffizi - Florencija, Sovetskij chudožnik, Moskva, 1968
E. Michelettiová, Najkrajšie múzeá sveta - Florencia, TRIO Publishing, Bratislava, 1996, ISBN 80-967324-2-0
R. C. Wirtz, Florencie - umění a architektura, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6
B. Deimlingová, Sandro Botticelli, Taschen/Nakladateľstvo Slovart, 2004, ISBN 80-7209-515-3
B. Wadiová, Botticelli, Odeon, Praha, 1971