Sumec západný
Sumec západný (iné názvy: sumec obyčajný, sumec veľký, ľudovo hrča, lat. Silurus glanis; Linné, 1758) z čeľade sumcovitých je popri jeseterovitých rybách najväčšia sladkovodná ryba v Európe.
Opis
Široká nízka Hlava prechádza nenápadne do pretiahnutého tela, kryté slizkou kožou bez šupín. Rozoklaná tlama je vybavená dvomi dlhými chrupavčitými fúzmi v hornej čeľusti a štyrmi kratšími v čeľusti dolnej. Slúžia ako chemoreceptory a sú v nich chuťové bunky. Nahrádza zle vyvinutý zrak.
Základné sfarbenie tela je olivovo zelené až modrosivé, na chrbte tmavé, na bokoch je zreteľné mramorovanie, brucho je svetlo šedé až biele a škvrnité. Ojedinele sa vyskytujú i bielo zafarbení jedinci (albíni). Dorastá až 2 metre.
Výskyt
Ideálne sú veľké toky s pomalým prúdom, alebo nádrže so stojatou vodou, bahnité dno s bujnou vegetáciou a podvodnými prekážkami, pretože sumec sa zdržuje pri dne, kde vyhľadáva členitý povrch s úkrytmi.
Zemepisne sa vyskytuje v horných častiach povodia riek Rýn a Labe a ďalej vo vodách východnej časti Európy patriacich k úmoriam Baltského, Čierneho a Kaspického mora.
Život
Patrí k rybám dlhovekým. Dožíva sa bežne veku 20 – 40 rokov. V priaznivých podmienkach (dostatok potravy, teplá voda) rastie veľmi rýchlo. V chladných vodách je jeho rast pomalší.
Potrava
Sumec sa živí rôznou potravou, ktorá sa mení i jeho vekom. Mladšie jedince sa živia zooplanktónom. Dospelý jedinec filtruje bahno, aby z neho dostal mikroskopické bezstavovce, chytá červy, obojživelníky, plazy, mäkkýše, kôrovce, z rýb hlavne lieňov a kaprov, vodných cicavcov a dokonca aj vodné vtáky (kačice).
Význam
Vysoká je jeho športovo rybárska hodnota a uplatňuje sa aj jeho biomelioračná funkcia – obmedzovanie a zhodnocovanie premnožených druhov rýb.
Lovné miery
Lovná miera sumca veľkého na území Slovenska je v roku 2012 ustanovená na 70 cm.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sumec západný
