2S7 Pion
| 2S7 Pion | |
|---|---|
 samohybná húfnica 2S7 Pion v parku Patriot | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 14 |
| Dĺžka | 10,5 m |
| Šírka | 3,38 m |
| Výška | 3 m |
| Hmotnosť | 46,5 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 10 mm |
| Hlavná zbraň | 203mm húfnica 2A44 40 ks munície |
| Sekundárne zbrane | |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | dieselový dvanásťvalec V-46-I 551 kW (750 koní) |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 58 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 675 km |
| Priechodnosť | |
2S7 Pion je sovietska/ruská samohybná húfnica na pásovom podvozku kalibru 203 mm. Je určená na ničenie živej sily, delostreleckých a veliteľských stanovíšť, ale aj opevnení protivníka. Vylepšená verzia tejto húfnice nesie označenie 2S7M Malka.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Od 50. rokov 20. storočia Sovietsky zväz vážne zaostával za Spojenými štátmi v ťažkých samohybných delostreleckých systémoch. Od čias ISU-152 nebolo do služby zavedené ani jedno ťažké samohybné delo. Preto vydalo ministerstvo obrany 16. decembra 1967 rozkaz na spustenie vývojových prác na vytvorenie samohybnej húfnice Pion. Pôvodne nebol špecifikovaný ani typ kanónu, ani jeho kaliber. Bol stanovený iba požadovaný dostrel, ktorý mal byť 25 km. Konštruktéri ponúkli niekoľko možností inštalácie kanónu na pásový podvozok:
- 180 mm kanón z poľnej húfnice S-23,
- 210 mm kanón z poľnej húfnice S-72,
- 180 mm pobrežný kanón MU-1 (Br-402).
Po dlhých debatách sa začiatkom roku 1969 rozhodlo o prijatí kalibru 203 mm. V marci 1970 boli vyvinuté taktické a technické požiadavky na vývoj tohto kanónu a v druhej polovici 70. rokov 20. storočia začali prvé sériové samohybné húfnice 2S7 Pion vstupovať do služby u delostreleckých brigád špeciálnych síl Sovietskej armády.
V roku 1983 bola vyvinutá modernizovaná verzia tejto zbrane nazvaná Pion-M (2S7M Malka), ktorá sa vyznačuje o niečo vyššou rýchlosťou paľby a väčšou zásobou prepravovanej munície.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]2S7 Pion je samohybná húfnica na pásovom podvozku, ktorý vychádza z tanku T-80. Podvozok sa skladá zo siedmich párov zdvojených pojazdových kolies s gumovými obručami, šiestich párov vodiacich kladiek, jedného páru hnacích kolies v prove a jedného páru napínacích kolies v zadnej časti vozidla. Dĺžka vozidla je 13,10 m, šírka 3,38 ma výška 3 m. Húfnicu s hmotnosťou 46,5 t poháňa vznetový preplňovaný vidlicový dvanásťvalec V-46-I s výkonom 547 kW. Vďaka nemu dokáže 2S7 Pion vyvinúť na ceste maximálnu rýchlosť 58 km/h a jej dojazd je 675 km.
Húfnica je vybavená kanónom 2A44 kalibru 203 mm a automatickým nabíjacím zariadením. Rýchlosť streľby je asi 1,5 rany za minútu. K dispozícii sú nasledujúce režimy paľby: 8 výstrelov za 5 minút, 15 výstrelov za 10 minút, 24 výstrelov počas 20 minút, 30 výstrelov za 30 minút a 40 výstrelov za hodinu. Slabinou Pionu je pomerne nízka životnosť kanónu, keďže po 160 výstreloch je nutná jeho výmena.
Pohyb kanónu v námere je zaistený hydraulicky, v odmere potom elektricky. V núdzovej situácii je možné použiť manuálne ovládanie. Kanón má odmer 30° a námer sa pohybuje v rozsahu od 0° po +60°. Ovládacie prvky kanónu spolu s nekrytým sedadlom strelca sa nachádzajú na ľavej strane záveru zbrane. Na pravej strane je zase mohutné rameno, ktoré slúži na nabíjanie kanónu. So štandardným trieštivo-trhavým granátom s hmotnosťou 110 kg (ZOF 43) dokáže 2S7 zasiahnuť cieľ vzdialený 37,5 km. Za použitia diaľkového granátu s hmotnosťou 103 kg vzrastie dostrel až na 47 km. Zásoba munície (celkovo štyri delostrelecké granáty) je uložená v schránkach na bokoch vozidla. Ďalšie strelivo prepravuje muničný automobil.
Tento delostrelecký systém obsluhuje 14-členná posádka, pričom 7 vojakov tvorí posádku samohybnej húfnice a zvyšok je v sprievodnom muničnom automobile.[1]
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Pri okupácii Ukrajiny nasadilo Rusko do bojov húfnice 2S7M Malka. Za prvé dva roky vojny stratilo Rusko minimálne 21 týchto húfnic.[2]
Húfnicami 2S7 Pion disponujú aj Ukrajinské ozbrojené sily.
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 2С7 "Пион" [online]. . Dostupné online. Archivované 2011-05-21 z originálu.
- ↑ Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com. Dostupné online.