Alois Hitler

	Alois Hitler
	otec Adolfa Hitlera
Rod. meno	Alois Schicklgruber
Narodenie	7. jún 1837; Strones, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	3. január 1903 (65 rokov); Leonding, Rakúsko-Uhorsko
Manželka	Anna Glasl–Hörer (1864/1873 – 1883); Franziska Matzelsberger (1883 – 1884); Klara Hitlerová (1885 – 1903)
Deti	Alois Hitler Jr (1882 – 1956),; Angela Hitlerová (1883 – 1949),; Gustav Hitler (1885 – 1887),; Ida Hitlerová (1886 – 1888),; Otto Hitler (1887),; Adolf Hitler (1889 – 1945),; Edmund Hitler (1894 – 1900),; Paula Hitlerová (1896 – 1960)
Odkazy
Commons	Alois Hitler
	Biografický portál

Alois Hitler rodným menom Alois Schicklgruber (* 7. jún 1837, Strones, Rakúske cisárstvo – † 3. január 1903, Leonding, Rakúsko-Uhorsko) bol rakúsky colník a otec Adolfa Hitlera.

Život

Alois Schicklgruber sa narodil ako nemanželské dieťa Marii Schicklgruberovej. Jeho biologický otec zostáva neznámy.^[1] Tento neistý pôvod viedol k tvrdeniam, že Aloisova tretia manželka Klara (Adolfova matka) mohla byť tiež buď Aloisovou prvou sesternicou alebo jeho nevlastnou neterou.

V roku 1847 jeho matka Maria Anna zomrela. Jeho otec sa začal živiť potulnými prácami a Alois vyrastal u svojho strýka, Johana Nepomuka Hüttlera (brat jeho otca) v Spital. Alois v rokoch 1851 – 1853 pracoval ako obuvnícky učeň. Neskôr sa živil sám ako obuvník vo Viedni. Napokon sa mu podarilo získať miesto pomocného člena pohraničnej stráže. V roku 1861 získal hodnosť riadneho zamestnanca colného úradu a často sa musel sťahovať na nové miesta, najprv v Saalfeldene, neskôr do Linzu napokon do Passau.^[1]

V roku 1873 sa oženil s o 14 rokov staršou Annou Glasslovou. V roku 1876 presvedčil rakúske miestne úrady, aby uznali jeho zosnulého nevlastného otca Johanna Georga Hiedlera za jeho biologického otca. Dôvod nie je doteraz celkom jasný. Niektorí naznačujú, že dôvodom mohla byť pochybnosť, či nie je jeho otcom žid, pre ktorého jeho matka pracovala, čo by mohlo mať zlý vplyv na Aloisov kádrový posudok a budúci pracovný postup. Alois si potom legálne zmenil priezvisko Schicklgruber na priezvisko svojho zosnulého nevlastného otca Johanna. Pri zápise ale pravdepodobne došlo k chybe a jeho priezvisko Hiedler nesprávne písali priezvisko ako „Hitler“.

V roku 1876, zamestnal svoju neter (dcéru svojho strýka Johanna Nepomuka Hüttlera) Klaru Poelzlovú (Pölzl) ako domácu slúžku a začal s ňou románik. Po čase sa s prvou ženou Annou rozviedol a zobral si Franzisku Matzelsbergerovú. S ňou mal syna Aloisa jr. Vzťah so slúžkou Klarou pokračoval v utajení, až kým Aloisova druhá manželka Franziska v roku 1884 nezomrela a Klara neotehotnela, čo Aloisa podnietilo, aby sa s ňou v roku 1885 oženil. S Klarou mal Alois deti Gustava (* 1885 – † 1887), Idu (* 1886 – 1888), Otta (* 1887 – zomrel krátko po narodení). Gustav a Ida zomreli v rokoch 1887 a 1888 na záškrt.

Okrem toho Klara vychovávala 2 deti z Aloisovho prvého manželstva Aloisa Jr (* 1882 – † 1956) a Angelu (* 1883 – † 1949), keďže jeho prvá manželka Anna zomrela v roku 1883. Štvrté dieťa Aloisa a Klary Adolf sa narodilo 20. apríla 1889.^[1] V roku 1893 sa im narodil ďalší syn Edmund (* 1894 – † 1900) a v roku 1896 dcéra Paula.

Podľa blízkeho priateľa bol Alois k svojej manželke Klare strašne hrubý a doma s ňou takmer nikdy neprehovoril ani slovo. Podobne pohŕdavo sa správal aj k svojim deťom a často ich bil. O výchovu detí sa nestaral. Ak sa nevenoval práci, sedel Alois buď v krčme alebo sa venoval svojmu obľúbenému koníčku včelárstvu.

V roku 1895 si kúpil dom v Hafelde pri Lambachu asi 50 km od Linzu. S rodinou sa tu presťahoval v lete 1895, vo veku 58 rokov, po tom čo odišiel do dôchodku po 40 rokoch služby v colnej správe. Zomrel 3. januára 1903.

Referencie

↑ ^a ^b ^c STEINERTOVÁ, Marlis. Hitler. první. vyd. [Praha] : Levné knihy, 2007. 710 s. ISBN 978-80-7309-522-2.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alois Hitler na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[Steinertova-1] STEINERTOVÁ, Marlis. Hitler. první. vyd. [Praha] : Levné knihy, 2007. 710 s. ISBN 978-80-7309-522-2.

[1]