Mezozoikum

O iných významoch výrazu druhohory pozri druhohory (rozlišovacia stránka).

Mezozoikum (iné názvy: druhohory, stredovek Zeme, zriedkavo: sekundér; nevžitý tvar: druhovršie ) je geologická éra, spadajúca pod eón fanerozoikum, v poradí druhá po paleozoiku. Mezozoikum začalo sa pred 251 mil. rokov a skončilo sa pred 65,5 mil. rokov. Po ňom nasledovalo kenozoikum.

Mezozoikum
Zaradenie
Éra fanerozoika
← paleozoikum	kenozoikum →
Časové rozpätie mezozoika (v miliónoch rokov)
Začiatok	251 (± 0,4)
Koniec	65,5 (± 0,3)
Trvanie	185,5
Portál vied o Zemi

Jeho najstaršia časť je definovaná súvrstvím v čínskom okrese Changxing v provincii Zhejiang (asi 130 km východne od Šanghaja), tvoreného šedými, bielymi a čiernymi (vymenované v poradí od spodu) montmorillonitovo-illitovými ílovcami neskorého permu a najstaršími triasovými kalovými vápencami. Za vedúcu skamenelinu bol prijatý prvý výskyt konodonta Hindeodus parvus v neprerušenej línii Hindeodus latidentatus – Hindeodus parvus – Isarcicella isarcica (táto je doložená aj z Iránu, zo Soľného pohoria). Ako sekundárne markery môže byť použité rádiometrické datovania zirkónov bielych ílovcov tejto lokality (²⁰⁶Pb/²³⁸U, vek 251,4±3,4 mil. rokov), prípadne ⁴⁰Ar/³⁹Ar datovanie sanidínu z tejto lokality (vek 249,91±0,15 mil. rokov).

Rozdelenie

Poloha Laurázie a Gondwany v triase.

Mezozoikum sa rozdeľuje na tri útvary resp. periódy:

• krieda
• jura
• trias

Geologický vývoj

Superkontinent Pangea sa v mezozoiku rozpadol na severný kontinent Laurázia a južný kontinent Gondwana. Neskôr sa Laurázia aj Gondwana rozpadli aj v severojužnom smere v dôsledku vzniku Atlantického oceánu na Severnú Ameriku a Euráziu, resp. Južnú Ameriku, Afriku. Z juhu Gondwany sa oddelila Antarktída a Austrália. Od Afriky sa následne oddelil a Indický subkontinent, ktorý sa posúval na sever, kde narazil do Ázie za vzniku pohoria Himaláje. Koncom mezozoika sa kontinenty presunuli približne na svoje dnešné miesta.

S posunom kontinentov je spojené posledné vrásnenie – alpínske, ktoré vytvorilo pohoria Alpy, Karpaty, Balkán, Dináre, Taurus, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír a Himaláje. Vrásnenie prebiehalo aj na západe, vznikali Andy a Kordillery. V mezozoiku je zaznamenaný výskyt enormnej bazaltovej vulkanickej činnosti, napr. Dekkanské a Sibírske trapy, alebo rozpadom Pangey rozčlenená Stredoatlantická magmatická provincia.

Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka

(nadeón)	eón	éra	perióda
	fanerozoikum	kenozoikum	kvartér (štvrtohory)
			neogén (mladšie treťohory)
			paleogén (staršie treťohory)
		mezozoikum  (druhohory)	krieda
			jura
			trias
		paleozoikum  (prvohory)	perm
			karbón
			devón
			silúr
			ordovik
			kambrium
predkambrium	proterozoikum  (starohory)	neopro- terozoikum	ediakar
			kryogén
			tón
		mezopro- terozoikum	sten
			ektas
			kalym
		paleopro- terozoikum	statér
			orosir
			ryak
			sider
	archaikum  (prahory)	neoarchaikum
		mezoarchaikum
		paleoarchaikum
		eoarchaikum
	hadean

Podnebie

Klíma v mezozoiku bola prevažne teplá, až tropická. V triase bolo podnebie prevažne suché s veľkými púštnymi oblasťami vo vnútrozemí Pangey. Tomu nahrávala aj nízka hladina oceánov a stále vetry, prúdiace nad pevninou. Počas jury sa začína hladina oceánov zvyšovať, čo bolo spôsobené rozširovaním dna oceánov a zväčšovaním podielu súše. Podiel púští sa zmenšil a podnebie sa stalo vlhším.

V kriede tento proces pokračoval. Čo je zaujímavé (a stále nedostatočne objasnené), priemerné teploty na Zemi boli približne rovnaké (bez väčšej zonálnosti smerom k pólom) a asi o 10 °C vyššie ako dnešné. Koncom mezozoika sa teplota v rovníkových oblastiach stala neúnosná pre väčšinu morských organizmov a tiež veľké oblasti súše pocítili nedostatok zrážok. Voda v oceánoch prestáva cirkulovať vertikálne, čo malo za následok zníženie obsahu kyslíka vo väčších hĺbkach (tzv. anoxia vodného stĺpca). Niekedy je tento kolaps dávaný do súvisu s masovým vymieraním na konci kriedy.

Vývoj života

Na konci permu nastáva masívne vymieranie organizmov (podľa niektorých odhadov vymrelo až 90 % životných foriem), čo umožňuje vývoj úplne nových druhov. Mezozoikum je často označované za „éru plazov“, ktoré dominovali všetkým kútom Zeme, alebo za „éru dinosaurov“. Tieto sa vyvinuli počas niekoľkých miliónov rokov po perme a postupne obsadili prakticky celú súš; neskôr v podobe vtákov ku koncu mezozoika aj ovzdušie a moria. Popri nich sa začínajú v triase vyvíjať aj cicavce, no vedľa dinosaurov dokonale prispôsobených životným podmienkam mezozoika nemajú šancu. V morskom prostredí tiež nastáva expanzia mäkkýšov a nových druhov žralokov.

Ku koncu mezozoika nastupujú moderné jaštery a hady, cicavce s placentou (placentovce) a pravdepodobne aj prvé primáty. Koniec mezozoika bol poznačený masívnym vymieraním spôsobeným najpravdepodobnejšie pádom meteoritu (iné teórie hovoria o drastickej zmene klimatických podmienok spôsobenej rozsiahlou vulkanickou činnosťou, alebo znížení obsahu kyslíka).

Z rastlín dominovali v druhohorách nahosemenné rastliny (ihličiny, cykasy, ginká). Krytosemenné (kvitnúce) rastliny sú známe od kriedy.

Pozri aj

• Chronostratigrafická tabuľka

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému mezozoikum.

Externé odkazy

• databáza GeoWhen

Fanerozoikum (542 mil. rokov – súčasnosť)
Paleozoikum (542 – 251)	Mezozoikum (251 – 65,5)	Kenozoikum (65,5 – 0)