Ordovik
Ordovik (podľa keltského územia Ordovicia, dnešný Wales) je geologický útvar (perióda) staršieho paleozoika (prvohôr). Označenie zaviedol britský geológ Charles Lapworth v roku 1879. Predchádzalo mu kambrium a po ňom nasledoval silúr. Ordovik sa začal sa pred 488,3 ± 1,7 miliónmi rokov, skončil sa pred 443,7 ± 1,5 miliónmi rokov. Ako spodná hranica je stanovený najnižší výskyt konodonta Iapetognathus fluctivagus nad základňou zóny výskytu druhu Cordylodus lindstromi a pod najnižším výskytom planktonických graptolitov. Ako vrchná hranica je stanovený najnižší výskyt graptolitov Parakidograptus acuminatus a Akidograptus ascensus.
Ordovik | |
---|---|
Zaradenie | |
Perióda paleozoika | |
Časové rozpätie ordoviku (v miliónoch rokov) | |
Začiatok | 488,3 (± 1,7) |
Koniec | 443,7 (± 1,5) |
Trvanie | 44,6 |
Charakteristika atmosféry ordoviku (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |
Priemerný obsah kyslíka | 13,5 obj. % (68 % oproti dnešku) |
Priemerná koncentrácia CO2 | 4 200 ppm (15-násobok oproti dnešku) |
Priemerná teplota | 16 °C (2 °C nad dneškom) |
(nadeón) | eón | éra | perióda |
---|---|---|---|
fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
neogén (mladšie treťohory) | |||
paleogén (staršie treťohory) | |||
mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
jura | |||
trias | |||
paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
karbón | |||
devón | |||
silúr | |||
ordovik | |||
kambrium | |||
predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
kryogén | |||
tón | |||
mezopro- terozoikum |
sten | ||
ektas | |||
kalym | |||
paleopro- terozoikum |
statér | ||
orosir | |||
ryak | |||
sider | |||
archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
mezoarchaikum | |||
paleoarchaikum | |||
eoarchaikum | |||
hadean |
Členenie
upraviťVrchná hranica obdobia ordoviku je definovaná na základe stratotypu na vrchu Klonk pri českej obci Suchomasty.
Členenie ordoviku[1][2] | ||
---|---|---|
Oddelenie / epocha | Stupeň / vek | |
Vrchný | hirnant | |
kat | ||
sandby | ||
Stredný | darivil | |
daping | ||
Spodný | flo | |
tremadok |
Geografické a geologické pomery
upraviťNa konci kambria došlo k dočasnému ústupu mora a v niektorých oblastiach i k slabej orogenéze, ale v ordoviku sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom – tzv. talasokratické obdobie. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov, v týchto plytkých epikontinentálnych moriach boli výborné podmienky pre život. Väčšinu pevniny ordoviku tvoril rozsiahly kontinent Gondwana na juhu a rad menších kontinentov severne, resp. severozápadne od nej. Boli to hlavne Laurentia, Baltika, Sibéria a Avalonia.
Severne od Gondwany bola Laurentia a Baltika oddelené oceánom Iapetus. Baltiku a Avaloniu oddeľovalo Tornquistovo more. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne vápence. Týmito miestami pravdepodobne prebiehalo teplé rovníkové pásmo. V hlbších oblastiach (napríklad v strednej Európe, severnej Afrike a pod.) sa ukladali pieskovo – ílové sedimenty, hlavne graptolitové bridlice. Tieto sedimenty sú dôkazom chladnejšieho podnebia v týchto oblastiach. Južný pól sa v tej dobe nachádzal v oblasti dnešného Guinejského zálivu. Zaľadnenie bolo v tomto období prítomné na Sahare aj v južnej Afrike.
Z pozostatkov vtedajších oceánov, napr. v oblasti dnešného Českého masívu sa zachovali podmorské a podpovrchové výlevy bázických láv. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín železa (zjavne činnosťou baktérií) vznikli významné ložiská železných rúd, napríklad v Slovenskom rudohorí, stredných Čechách, Durínsku, Severnej Amerike a inde.
Začiatkom ordoviku doznievala sardínska fáza, ktorou sa začalo kaledónske vrásnenie. Koncom ordoviku prebehla takomská fáza, v dôsledku ktorej sa medzi Lauráziou a Baltikou vyvrásnili Appalače, Český masív zasiahla takzvaná česká fáza.
Život v ordoviku
upraviťPokračoval predovšetkým vývoj bezstavovcov v ordovických moriach. Vrchol rozvoja dosiahli trilobity, phacopida a lichida. Objavili sa i prvé rybovité prastavovce – bezčeľustnaté ryby kruhoústnice v ordovických pieskovcoch v Severnej Amerike. Rad kambrických skupín zmizol. V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň ramenonožcov rhynochonellida.
Významné postavenie mali hlavonožce najmä podtriedy nautiloidea, ďalej tiež polochordáty triedy Graptolithina – graptolity zastúpené prevažne kríčkovitými formami. Vo vhodnom plytkovodnom prostredí sa rozvíjali aj ostatné kolónové živočíchy ako koraly a kremité hubky. Paleontologicky významné sú aj lastúrničky (ostrakoda), či koreňonožce fusulina. Medzi rozvíjajúce sa mäkkýše patrili chitóny a čiapočkovce.
Oblasti ordoviku
upraviťVýznamnými náleziskami ordoviku sú v severnej Afrike, Severnej Amerike a v Európe Britské ostrovy, južné a stredné Švédsko, Estónsko, severné Francúzsko, Belgicko, Durínsko, Lužice, stredné Poľsko, stredné Čechy (tzv. barrandien – Barrandova panva medzi mestami Brandýs nad Labem, Kralupy nad Vltavou, Kladno, Stříbro, Domažlice, Klatovy, Příbram a Český Brod). Na Slovensku sú ordovické vrstvy prítomné v oblasti Vlachova.
Referencie
upraviť- ↑ Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
- ↑ Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému ordovik
Externé odkazy
upraviťOrdovik | ||||||
Spodný ordovik | Stredný ordovik | Vrchný ordovik | ||||
Tremadok | Darriwil | Hirnant |