Popradská rovina
Popradská rovina | |
geomorfologická časť Popradskej kotliny | |
Okolie Popradu
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Časť | Popradskej kotliny |
Hranice | Štrbská pahorkatina, Lomnická pahorkatina, Vrbovská pahorkatina, Dúbrava |
Mestá | Poprad, Svit, Mengusovce |
Rieky | Poprad, Mlynica, Batizovský potok, Velický potok, Háganský potok |
Súradnice | 49°04′05″S 20°12′18″V / 49,068°S 20,205°V |
Najnižší bod | východný okraj územia |
- poloha | Poprad |
- výška | cca 670 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Popradská rovina[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v jej juhozápadnej časti, západne od mesta Poprad.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v strednej časti Podtatranskej kotliny, v juhozápadnej časti podcelku Popradská kotlina. Zaberá rovinaté územie v okolí rieky Poprad, približne od Mengusoviec po východný okraj Popradu. Na južnom okraji leží mesto Svit, v severnej časti leží obec Batizovce. Západným smerom susedí Štrbská pahorkatina, severne nadväzuje Lomnická a juhovýchodne Vrbovská pahorkatina, všetky patriace do Popradskej kotliny. Juhozápadný okraj ostro vymedzuje Dúbrava, podcelok pohoria Kozie chrbty.[2]
Vysoko položenou rovinou pretekajú od západu na východ viaceré vodné toky, pričom os územia tvorí riečka Poprad. Na tomto pomerne neveľkom území priberá Mlynicu, Háganský potok a v Poprade i Velický potok, ktorý neďaleko letiska priberá Batizovský potok. Územím roviny vedú významné dopravné koridory; Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Košice), cesta I/18 (Liptovský Mikuláš – Levoča) i železničná trať Žilina – Košice. V Poprade cestné ťahy križuje I/66 (Rožňava – Kežmarok) a z mesta vedie i dopravné spojenie so Starým Smokovcom – cesta II/534 a železničná trať Poprad – Starý Smokovec. Na východnom okraji mesta sa na hlavnú železnicu pripája i regionálna trať do Starej Ľubovne a severozápadne od mesta leží medzinárodné letisko.[3]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Prevažná časť Popradskej roviny leží na území ochranného pásma Tatranského národného parku. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít v tejto časti Popradskej kotliny leží prírodná rezervácia Jelšina a juhozápadného okraja sa dotýka prírodná rezervácia Baba.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Juhozápadná časť Popradskej kotliny s mestom Poprad je dôležitým prestupným miestom turistov a návštevníkov, smerujúcich do Tatier. Tie patria k najvýznamnejším turistickým destináciám krajiny a práve z Popradu vedú najkratšie spojenia do centra pohoria. Samotná Popradská rovina je pomerne husto osídlená a neponúka významnejšie turistické zaujímavosti, s výnimkou historického centra mestskej časti Spišská Sobota. Obľúbeným je tiež akvapark AquaCity Poprad.
Zo značených turistických trás vedie zelená značka:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.