[go: nahoru, domu]

Preskočiť na obsah

Popradská rovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Popradská rovina
geomorfologická časť
Popradskej kotliny
Okolie Popradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Časť Popradskej kotliny
Hranice Štrbská pahorkatina, Lomnická pahorkatina, Vrbovská pahorkatina, Dúbrava
Mestá Poprad, Svit, Mengusovce
Rieky Poprad, Mlynica, Batizovský potok, Velický potok, Háganský potok
Súradnice 49°04′05″S 20°12′18″V / 49,068°S 20,205°V / 49.068; 20.205
Najnižší bod východný okraj územia
 - poloha Poprad
 - výška cca 670 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Popradská rovina[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v jej juhozápadnej časti, západne od mesta Poprad.[2]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyFatransko-tatranská oblasťPodtatranská kotlinaPopradská kotlinaPopradská rovina
***

Územie sa nachádza v strednej časti Podtatranskej kotliny, v juhozápadnej časti podcelku Popradská kotlina. Zaberá rovinaté územie v okolí rieky Poprad, približne od Mengusoviec po východný okraj Popradu. Na južnom okraji leží mesto Svit, v severnej časti leží obec Batizovce. Západným smerom susedí Štrbská pahorkatina, severne nadväzuje Lomnická a juhovýchodne Vrbovská pahorkatina, všetky patriace do Popradskej kotliny. Juhozápadný okraj ostro vymedzuje Dúbrava, podcelok pohoria Kozie chrbty.[2]

Vysoko položenou rovinou pretekajú od západu na východ viaceré vodné toky, pričom os územia tvorí riečka Poprad. Na tomto pomerne neveľkom území priberá Mlynicu, Háganský potok a v Poprade i Velický potok, ktorý neďaleko letiska priberá Batizovský potok. Územím roviny vedú významné dopravné koridory; Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (ŽilinaKošice), cesta I/18 (Liptovský MikulášLevoča) i železničná trať Žilina – Košice. V Poprade cestné ťahy križuje I/66 (RožňavaKežmarok) a z mesta vedie i dopravné spojenie so Starým Smokovcomcesta II/534 a železničná trať Poprad – Starý Smokovec. Na východnom okraji mesta sa na hlavnú železnicu pripája i regionálna trať do Starej Ľubovne a severozápadne od mesta leží medzinárodné letisko.[3]

Ochrana územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažná časť Popradskej roviny leží na území ochranného pásma Tatranského národného parku. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít v tejto časti Popradskej kotliny leží prírodná rezervácia Jelšina a juhozápadného okraja sa dotýka prírodná rezervácia Baba.[3]

Juhozápadná časť Popradskej kotliny s mestom Poprad je dôležitým prestupným miestom turistov a návštevníkov, smerujúcich do Tatier. Tie patria k najvýznamnejším turistickým destináciám krajiny a práve z Popradu vedú najkratšie spojenia do centra pohoria. Samotná Popradská rovina je pomerne husto osídlená a neponúka významnejšie turistické zaujímavosti, s výnimkou historického centra mestskej časti Spišská Sobota. Obľúbeným je tiež akvapark AquaCity Poprad.

Zo značených turistických trás vedie zelená značka:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
  3. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.